Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/290/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: FEGA FROST, s.r.o., so sídlom Tehelňa 675/2, 060 01 Kežmarok, IČO: 36 475 939, zastúpený: JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, 040 01 Košice, IČO: 47 240 369, proti odporkyni: O. F., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XX/XX, XXX XX Ž. - O. U., o zaplatenie 73,01 eur s príslušenstvom

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 16,50 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 17.07.2014 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 73,01 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 16.08.2010 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dodal odporkyni rôzne druhy mrazeného tovaru, cenu ktorého fakturoval faktúrou č. 210055655, splatnou dňa 15.08.2010 na sumu 73,01 eur. Odporkyňa si do dňa podania návrhu napriek viacerým prísľubom svoj záväzok ani čiastočne nesplnila. Navrhovateľ si zároveň uplatnil odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry nárok na zákonný úrok z omeškania.

Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil faktúru č. 210055655.

Súd vo veci vydal dňa 20.10.2014 platobný rozkaz č. k. -19, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu.

Odporkyňa podala proti vydanému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedla, že tovar uvedený na faktúre č. 210055655 neprebrala. Na tejto faktúre nie je jej pečiatka a podpis, ktorý by potvrdzoval prebratie tovaru jej osobou ako majiteľom spoločnosti C. A. - O. F.. V zmysle fotokópie faktúry, ktorá jej bola doručená, faktúra bola síce vystavená na jej spoločnosť, ale prevzatie bolo uskutočnené inou osobou. Všetky objednávky uskutočňovala výlučne odporkyňa. Spochybnila dôveryhodnosť faktúry, nakoľko k vymáhaniu dochádza až po štyroch rokoch, no nikto ju nekontaktoval ohľadom predmetnej pohľadávky po celú dobu jej údajnej existencie. Faktúra nefiguruje ani v účtovných záznamoch odporkyne. Uviedla, že pri objednávkach od navrhovateľa sa vždy platilo v hotovosti, a to vo forme stravných lístkov, nakoľko platbu prevodom nikdy neakceptoval.

Navrhovateľ sa k podanému odporu nevyjadril.

Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 12.01.2016 sa nedostavili navrhovateľ a jeho právny zástupca. Doručenie predvolania na termín pojednávania mali riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č. l. 34 spisu. Svoju neúčasť neospravedlnili ani nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 101 ods. 2 OSP pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie prednesom odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporkyňa na pojednávaní zotrvala na podanom odpore proti platobnému rozkazu. Uviedla, že nie je si vedomá, že takýto tovar od navrhovateľa prevzala. Na predloženej faktúre nie je jej podpis. Do podania návrhu ju v tejto veci nikto nekontaktoval.

Faktúrou (č.l. 5) označenou č. 210055655 s dátumom vyhotovenia 13.08.2010, dátumom dodania 13.08.2010, dátumom splatnosti 15.08.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni sumu vo výške 73,01 eur, za tovar označený názvom, ks v Kar, počtom MJ a cenou MJ.

Faktúrou (č.l. 6), označenou č. 210055655 s dátumom vyhotovenia 13.08.2010, dátumom dodania 13.08.2010, dátumom splatnosti 15.08.2010 navrhovateľ vyúčtoval odporkyni sumu vo výške 83,95 eur, za tovar označený názvom, ks v Kar, počtom MJ a cenou MJ, pričom položka tovaru pod poradovým číslom 3 je prečiarknutá a nižšie je uvedená poznámka „nedodané“ s označením a podpisom osoby „A. S.“.

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. (ďalej len ) v znení neskorších predpisov (ďalej len ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ustanovenia § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa ustanovenia § 448 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Podľa ustanovenia § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.

Sporové konanie je ovládané dispozičnou a prejednacou zásadou, na naplnenie ktorej sa vyžaduje, aby účastníci konania označovali a predkladali dôkazy. Preto účastník konania má tak nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 OSP), obsahom ktorej je uvádzanie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie jeho nároku, ale aj dôkaznú povinnosť (§ 120 ods. 1 OSP), obsahom ktorej je označovanie, ale aj predkladanie samotných dôkazov. Rozhodnutie súdu teda závisí od dôkaznej aktivity účastníkov konania, t.j. do akej miery si účastník splní svoju povinnosť označiť dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení. V konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má navrhovateľ ako veriteľ povinnosť tvrdenia v tom, že s odporcom ako dlžníkom uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú odplatu. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. V prípade, ak sa pre určitý zmluvný vzťah nevyžaduje písomná forma právneho úkonu, a niektorá zo zmluvných strán sa domáha konkrétneho nároku z tohto zmluvného vzťahu, je potrebné oprávnenosť svojho nároku dostatočne a nepochybne preukázať. Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy, jej obsah a poskytnutie plnenia na jej základe. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

Predmetom konania v prejednávanej veci je navrhovateľom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 73,01 eur účtovanej faktúrou č. 210055655 s dátumom splatnosti 15.08.2010, pričom navrhovateľ svoj nárok skutkovo vymedzoval tak, že dodal odporkyni rôzne druhy mrazeného tovaru, cenu ktorého odporkyňa ani čiastočne nezaplatila. Odporkyňa navrhovateľom uplatnený nárok čo do základu i výšky poprela. Vzhľadom na skutkové vymedzenie uplatneného nároku navrhovateľom, za situácie, kedy odporkyňa poprela existenciu žalovanej pohľadávky, navrhovateľ bol v konaní nositeľom dôkazného bremena ohľadne vzniku tvrdeného záväzkovo-právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, jeho obsahu (t.j. dojednania o predmete kúpy a cene) ako aj ohľadne tvrdenia o prevzatí tovaru odporkyňou.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil ako jediný dôkaz faktúru, iné listinné dôkazy (najmä dodací list, objednávku) v konaní nepredložil. Uvedená faktúra tak, ako sa nachádza na č.l. 5 a 6 spisu, označená číslom 210055655, bola predložená súdu v dvojakej podobe, a to jednak v písomnom vyhotovení, ktoré je vystavené na sumu k úhrade 73,01 eur a opatrené pečiatkou a podpisom navrhovateľa (č.l. 5), a súčasne v písomnom vyhotovení, vystavenom na sumu k úhrade 83,95 eur, obsahujúcom odlišnú špecifikáciu tovaru (v položke tovaru pod poradovým číslom 3, pričom táto položka je prečiarknutá a nižšie je uvedená poznámka „nedodané“), s pečiatkou navrhovateľa a označením a podpisom osoby „A. S.“. Odporkyňa v konaní prevzatie tovaru, ako aj predmetnej faktúry výslovne poprela. Posúdením obsahu predloženej faktúry č. 210055655 (č.l. 5, 6) súd konštatuje, že z predmetnej faktúry ako takej nevyplýva skutočnosť, že navrhovateľ, ktorý mal byť dodávateľom na faktúre označeného tovaru, tento tovar aj odporkyni ako označenému odberateľovi skutočne dodal. Z faktúry nevyplýva, že by táto bola podpísaná odporkyňou, prípadne osobou oprávnenou konať v jej mene. Z obsahu písomného vyhotovenia faktúry na č.l. 6 nie je zrejmé, aká osoba je na nej označená, za koho konala, ani či táto osoba prevzala nejaký tovar. Súd teda z obsahu pripojenej faktúry nemal preukázané, kedy a či vôbec bola faktúra odporkyni doručená, a nemal tak preukázané ani navrhovateľom tvrdené uskutočnenie plnenia (dodanie tovaru) vo vzťahu k odporkyni. V konaní súčasne nebola preukázaná existencia objednávky zo strany odporkyne adresovaná navrhovateľovi, nebol preukázaný predmet tejto objednávky, dohoda o cene predmetu tvrdenej kúpy medzi účastníkmi konania, ani skutočné dodanie tovaru. Navrhovateľom predložená faktúra tak predstavuje len doklad, majúci charakter účtovného/daňového dokladu, ktorý ako taký nie je spôsobilý nahradiť zmluvu ako dvojstranný právny úkon, pričom sám o sebe, bez ďalšieho, za existencie prednesenej procesnej obrany odporkyne, nie je relevantným dôkazom o kreovaní a existencii zmluvného vzťahu s odporkyňou a o realizovaní plnenia zo zmluvného vzťahu. Možno konštatovať, že za danej dôkaznej situácie navrhovateľ predložením faktúry ako jediného dôkazu preukázal len skutočnosť jej vystavenia.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľ bol poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, t.j. že všetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Uvedené poučenie súd uviedol v písomnom predvolaní na pojednávanie (č.l. 35), ktoré navrhovateľ riadne prevzal do vlastných rúk. Ďalšie dôkazy do dňa konania pojednávania nepredložil, k procesnej obrane odporkyne obsiahnutej v odpore proti platobnému rozkazu sa nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil.

Z obsahu spisu a navrhovateľom predložených dôkazných prostriedkov, pri existencii námietok odporkyne, podstatou ktorých bolo popretie nároku navrhovateľa v celom rozsahu, nebolo možné zo strany súdu konštatovať vznik a existenciu zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Navrhovateľ nepreukázal ním tvrdený skutkový základ, t.j. že odporkyni dodal tovar, a teda že mu vznikol nárok na zaplatenie faktúrou účtovanej ceny tovaru. Za situácie, kedy navrhovateľ bol riadne poučený podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP, na nariadený termín pojednávania sa nedostavil a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, súd nevidel dôvod postupom podľa ustanovenia § 120 ods. 1 veta druhá zasahovať do kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania vykonávaním dôkazov aj bez návrhu účastníkov konania, resp. vyzývať navrhovateľa na preukázanie vzniku a obsahu záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko tento postup by bol porušením zásady rovnosti účastníkov konania.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o existencii záväzkovo právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a jeho obsahu a nepreukázal v konaní uplatnený nárok, preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Vo výroku o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporkyňa bola v konaní v celom konaní úspešná, preto jej súd priznal voči navrhovateľovi plnú náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva, a to v sume 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).