Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/279/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovatelia, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov- matka: S. F., nar. XX.X.XXXX, toho času ÚVTOS N., a otec: P. Š., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, o návrhu navrhovateľov: 1/ X. Š., nar. XX.XX.XXXX, a 2/ P. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom M. V. XXX, v konaní obaja zastúpení advokátom Mgr. W. V., so sídlom X., M. XXXX, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto

rozhodol:

Maloleté dieťa sa zveruje do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov, manželov Š., X. a P., ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia a majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach.

Maloletému dieťaťu sa ustanovuje opatrovníčka v osobe navrhovateľky, starej matky X. Š., ktorá bude maloleté dieťa zastupovať v rozsahu, v akom bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený matke rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -50 zo dňa 22.1.2013.

Matke sa ukladá povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona účinného v čase splatnosti bežného výživného, kde výživné je splatné počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 15- teho dňa toho ktorého dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľov.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -50 zo dňa 22.1.2013, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovatelia, starí rodičia maloletého dieťaťa, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.9.2015 domáhali zverenia maloletého dieťaťa do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti, nakoľko otec maloletého dňa 8.9.2015 zomrel a matka, ktorá o maloleté dieťa nejaví nijaký záujem, sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.

Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti matky, ktorej bolo predvolanie na termín pojednávania riadne doručené, a ktorá sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Súd tiež prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa v druhom rade, ktorého neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca.

Matka sa k návrhu písomne nevyjadrila, hoci na to bola súdom vyzvaná.

Na pojednávanie vo veci dňa 12.1.2016 sa dostavili navrhovateľka v prvom rade, právny zástupca navrhovateľov a kolízny opatrovník, nedostavili sa matka a navrhovateľ v druhom rade.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v prvom rade, právneho zástupcu navrhovateľov a kolízneho opatrovníka, v konaní zastupujúceho záujmy maloletého dieťaťa, ďalej oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu, vrátane pripojených spisov, a to najmä s obsahom správ a potvrdení ohľadne účastníkov konania, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského zväzku. Maloletý bol rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -30 zo dňa 6.7.2010 zverený do ústavnej starostlivosti, nakoľko jeho matka prestala o maloletého javiť záujem. V tom čase ešte biologický otec maloletého dieťaťa nebol zapísaný v rodnom liste maloletého. Otec svoje otcovstvo uznal dňa 30.1.2012 a krátko na to sa na tunajšom súde návrhom domáhal zrušenia nariadenej ústavnej starostlivosti a zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti. O tomto návrhu otca bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -50 zo dňa 22.1.2013 tak, že ústavná starostlivosť bola zrušená, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti otca, matke sa uložila povinnosť platiť na maloleté dieťa výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima a zároveň sa matke obmedzil výkon rodičovských práv a povinností, a to právo a povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, vrátane rozhodovania o určení zdravotného poistenia a lekárskych zákrokov vyžadujúcich súhlas zákonných zástupcov, ako aj celkového poistenia maloletého dieťaťa, pri podaní žiadosti o vydanie občianskeho preukazu, vodičského preukazu a cestovného pasu, rozhodovanie vo všetkých otázkach vzdelávania sa maloletého dieťaťa a jeho prípravy na budúce povolanie, zastupovanie maloletého dieťaťa pred súdmi, štátnymi orgánmi a orgánmi samosprávy a vo vzťahu správy majetku maloletého dieťaťa, a to do dňa dosiahnutia plnoletosti maloletého dieťaťa. Dňa 8.9.2015 otec maloletého dieťaťa zomrel. O maloletého sa od toho času starajú navrhovatelia, t.j. starí rodičia z otcovej strany, s ktorými žil maloletý spolu s otcom v spoločnej domácnosti už pred smrťou otca.

Matka maloletého dieťaťa, ktorej bol vo vzťahu k maloletému dieťaťu obmedzený výkon rodičovských práv a povinností, sa od 11.8.2015 nachádza v ÚVTOS N.. Predpokladaný koniec trestu má matka stanovený na deň 11.9.2016. Vo výkone trestu matka je pracovne zaradená. Podľa tvrdení navrhovateľov matka dlhodobo nejaví o maloleté dieťa nijaký záujem. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že matka má okrem maloletého, ktorého sa týka toto konanie, ešte ďalšie dve maloleté deti, a teda aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého dieťaťa z otcovej strany, ktorí od smrti otca zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa. O maloletého sa však navrhovatelia starali aj pred smrťou otca, nakoľko tento s nimi a s maloletým žil v spoločnej domácnosti. Úroveň starostlivosti, poskytovanej maloletému starými rodičmi, je v správe kolízneho opatrovníka zo dňa 11.1.2016 hodnotená veľmi kladne.

Tunajší súd uznesením č. k. -26 zo dňa 5.10.2015, t. j. v rámci tohto konania, nariadil predbežné opatrenie, ktorým maloleté dieťa dočasne ponechal v starostlivosti navrhovateľov a zároveň maloletému dieťaťu ustanovil opatrovníčku v osobe jeho starej matky, t.j. navrhovateľky v prvom rade.

Súd vo veci vypočul navrhovateľku v prvom rade na pojednávaní dňa 12.1.2016, pričom zistil, že táto na svojom návrhu trvá. Maloletý má k nej i k navrhovateľovi v druhom rade vytvorení veľmi dobrý vzťah, pričom obaja navrhovatelia si želajú poskytnúť maloletému adekvátnu starostlivosť.

Podobne právny zástupca navrhovateľov žiadal na pojednávaní dňa 12.1.2016, aby súd maloletého zveril do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a matke, aby súd určil výživné v minimálnom rozsahu.

Vo veci bol vypočutý aj kolízny opatrovník, ktorý súhlasil s tým, aby bolo návrhu vyhovené, nakoľko je to v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a zároveň žiadal, aby sa rozsudkom za opatrovníčku maloletého ustanovila navrhovateľka v prvom rade, ktorá bude maloletého zastupovať v rozsahu, v akom bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený matke.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa ustanovenia § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom.

Podľa ustanovenia § 39 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k obidvom rodičom alebo k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu opatrovníka podľa § 60.

Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. č. 36/2005 Z. z. o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa ustanovenia § 62 ods.1 až 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Osobitným zákonom v zmysle citovaného ustanovenia § 62 ods. 3 zákona o rodine je zákon č. 601/2003 Z. z. (§ 2 písm. c/) o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je minimálna výška vyživovacej povinnosti na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa suma 27,13 eur (t.j. 30% zo sumy 90,42 eur). Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade je dôvodné návrhu navrhovateľov vyhovieť. Súd má totiž za preukázané, že navrhovatelia starostlivosť o maloletého zabezpečujú fakticky už teraz, pričom úroveň tejto starostlivosti je hodnotená kladne. Súd má tiež za preukázané, že rodičia starostlivosť maloletému zabezpečovať nemôžu, nakoľko otec zomrel a matka, ktorá ani inak nejaví o maloleté dieťa nijaký záujem, sa toho času nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Súd zároveň ustanovil maloletému dieťaťu podľa citovaného ustanovenia § 39 ods. 3 zákona o rodine opatrovníka v osobe jeho starej matky, keďže matke bol výkon rodičovských práv a povinností obmedzený, takže dieťa musí niekto v rozsahu obmedzenia týchto práv a povinností matke zastupovať. Súd tiež určil matke vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa vo výške 30 % zo sumy životného minima, pričom pri určení výšky výživného súd vychádzal z citovaného ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, v zmysle ktorého je platenie výživného vo výške 30% zo sumy životného minima, t.j. v tzv. nevyhnutnej miere, povinnosťou každého rodiča bez ohľadu na to, či ten ktorý rodič maloletého dieťaťa má alebo nemá nejaký príjem, ako aj bez ohľadu na celkové majetkové a sociálne pomery rodiča. Výživné súd matke určil v minimálnom rozsahu, nakoľko momentálne nedosahuje príjem, ktorý by jej umožňoval platiť vyššie výživné, a nakoľko má matka ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany navrhovateľov, ich právneho zástupcu a kolízneho opatrovníka nie je prípustné, pretože sa títo účastníci konania svojho práva podať odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku podpisom do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie matka, a to do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.