Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Sd-13-2014.pdf
PDF · 93.22 KB
No categories available
10Sd/13/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky T. X. D. R. C. Š. C. P. Q. Y. , X. Č. XXX, zast. JUDr. Mariannou Lechmanovou, advokátkou, so sídlom kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.29.augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 11.11.2014 č. XXX XXX XXXX X.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.11.2014 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (v ďalšom texte aj : zákon o sociálnom poistení") a § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte : "zákon o sociálnom zabezpečení") zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 24.09.2014 čo odôvodnila tým, že aj keď bola navrhovateľka podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 24.09.2014 uznaná za čiastočne invalidnú podľa § 37 ods.3 písm.c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. od 26.09.1989, nárok na invalidný dôchodok jej nevznikol, pretože k 26.09.1989 nezískala žiadne dni obdobia dôchodkového zabezpečenia.
Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania zákonnosti označeného rozhodnutia odporkyne. Namietala, že rozhodnutie bolo vydané následkom nesprávneho aplikovania právneho predpisu ako aj nesprávneho postupu pri posudzovaní, k akému dátumu bola navrhovateľka uznaná za invalidnú. Zdôraznila, že v konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. 1Sd/50/2013 bol vykonaný kontrolný posudok druhostupňového posudkového lekára Sociálnej poisťovne Bratislava, ústredie so sídlom v Košiciach, podľa ktorého je navrhovateľka invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %, a to od 01.01.2004. Z odborného posudku o invalidite zo dňa 24.09.2014 vyplýva, že navrhovateľka je hluchonemá, bez vzdelania, negramotná a nechodila v detstve na žiadne lekárske vyšetrenia. Bola posúdená podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení s výsledkom, že jej stav nepodmieňuje priznanie invalidity z mladosti, vzniká však čiastočná invalidita pre sťažené všeobecné podmienky s dátumom vzniku 26.09.1989. Podľa posudku môže vykonávať práce len v prostredí bez práce na rizikových pracoviskách. Podľa záveru tohto posudku navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods.3 zákona č. 100/1988 Zb. na účely § 33 ods.2 tohto zákona, lebo je schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj bez potreby zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok. Od 26.09.1989 je navrhovateľka podľa posudku čiastočne invalidná (§ 37 ods.3 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb.), lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné podmienky, pričom invalidita z mladosti nevznikla. Ďalej
v opravnom prostriedku poukázala na ustanovenie § 70 ods.1, 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorých poistenec má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stal invalidným v období, v ktorom je nezaopatrením dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok takejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Po citácií ust. § 72 ods. 1,2 a 3 zákona o sociálnom poistení uviedla, že od januára 2005 došlo v ustanovení § 70 v doplneniu ods. 2, v ktorom sa upravujú podmienky nároku na invalidný dôchodok osobe, ktorá sa stane invalidná v období, v ktorom sa považuje za nezaopatrené dieťa. Vznik nároku na invalidný dôchodok sa ustanovil najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku. K takejto úprave došlo z toho dôvodu, že v čase od 01.01.2004 do 01.01.2005 uvedené osoby nárok na invalidný dôchodok nemali. Išlo pritom o zásadnú zmenu v porovnaní so zákonom č. 100/1988 Zb., ktorý bol účinný pred 01.01.2004. Platná právna úprava preto má za cieľ zabezpečiť invalidným dôchodkom každú osobu, ktorá sa stane invalidnou v období , v ktorom sa považuje za nezaopatrené dieťa, t.j. v období v zásade do dovŕšenia najviac 26 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok takýchto osôb sa nepodmieňuje splnením podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia a jeho vznik je viazaný najskôr na deň dovŕšenia 18 rokov veku. Suma invalidného dôchodku sa určuje podľa § 73 ods.3 a 4 zákona o sociálnom poistení a výdavky na tieto dôchodky sa financujú z prostriedkov štátneho rozpočtu. Zdôraznila, že od januára 2005 bol v § 72 doplnený odsek 3 tak, aby nárok na invalidný dôchodok nezaopatreného dieťaťa nebol podmienený splnením podmienky potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia. Keďže navrhovateľka je invalidnou od skorého detstva, preto nemohla naplniť podmienku zamestnania na účely priznania invalidného dôchodku. Invalidnou sa stala už v období, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, preto bolo povinnosťou odporkyne aplikovať ustanovenie § 70 ods.2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. V závere navrhovateľka prostredníctvom právnej zástupkyne poukázala aj na tú skutočnosť, že pri hodnotení jej veľmi ťažkého zdravotného stavu neboli zobrané do úvahy lekárske správy z psychiatrickej ambulancie MUDr. Svetlany Jágerovej.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľky zo dňa 22.06.2015 žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 11.11.2015 ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení zdôraznila, že námietkam navrhovateľky nie je možné vyhovieť, a to z dôvodu, že podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v konaniach a nárokoch na dávku a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky za obdobie pred 01.01.2004, sa rozhoduje podľa predpisov účinných do 31.12.2003. V tej súvislosti poukázala na ustanovenie § 37 ods.11 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ods. 4 označeného zákona a poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Košice zo dňa 24.12.2014, ktorý bol vypracovaný na základe podanej žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2014, kedy bola navrhovateľka uznaná za čiastočne invalidnú podľa § 37ods.3 písm.c/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona Národnej rady SR č. 194/1994 Z.z. a zákona Národnej rady SR č. 107/1999 Z.z. od 26.09.1989. Nárok na čiastočný invalidný dôchodok tak navrhovateľke nevznikol, pretože k 26.09.1989 nezískala ani jeden deň obdobia dôchodkového poistenia, a preto bola žiadosť o invalidný dôchodok napadnutým rozhodnutím zamietnutá. Odporkyňa poukázala, že na základe podaného opravného prostriedku bol opätovne zdravotný stav navrhovateľky posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľka nie je invalidná (§ 29 ods.3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely § 33 ods.2 zákona v znení zákona č. 235/1992) lebo je schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj bez zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia ako aj v konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav navrhovateľky nie je zhoršený na úroveň invalidity. Navrhovateľka v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje vznik invalidity. Odporkyňa vo vyjadrení uzavrela, že navrhovateľke sa nepodarilo spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí jej žiadosti o invalidný dôchodok.
Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a po oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky doručený Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.12.2015 nie je dôvodný.
Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 24.09.2014. Rozhodnutie odôvodnila tým, že podľa § 259 ods.1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, za obdobie pred 01.01.2014 sa rozhoduje podľa predpisov účinných do 31.12.2013. Poukázala ďalej na ustanovenie § 37 ods.1, 4 a § 29 ods.4 zákona č. 100/1988 Zb. a uzavrela, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 24.09.2014 bola uznaná za čiastočne invalidnú podľa § 37 ods.3 písm.c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. od 26.09.1989 Zb., nárok na invalidný dôchodok jej však nevznikol, pretože k 26.09.1989 získala 0 dní obdobia dôchodkového zabezpečenia.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní pred súdom dňa 20.04.2015 upresnila, že podstatou ich rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku je skutočnosť, že aj keď navrhovateľka z medicínskeho hľadiska spĺňa podmienku invalidity, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u nej stanovená v rozsahu 60 % a túto skutočnosť odporkyňa žiadnym spôsobom nespochybňuje, podľa príslušných zákonných ustanovení pre priznanie invalidného dôchodku musí byť splnená aj druhá podmienka, a to je obdobie dôchodkového poistenia, ktoré v prípade navrhovateľky musí trvať menej ako jeden rok. Táto druhá podmienka však u navrhovateľky splnená nie je, pretože nikde nepracovala.
Zástupkyňa navrhovateľky na tento prednes reagovala tým, že podľa ich právneho názoru odporkyňa pri právnom posúdení nároku navrhovateľky na invalidný dôchodok postupovala nesprávne a odvolala sa na argumentáciu uvedenú v opravnom prostriedku.
Z napadnutého rozhodnutia odporkyne ako aj z jej administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2014 vychádzala z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 24.09.2014, ktorým bola navrhovateľka uznaná u za čiastočne invalidnú podľa § 37 ods. 3 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. od 26.09.1989. Zároveň z posudku vyplýva, že navrhovateľke invalidita z mladosti nevznikla.
V rámci konania o opravnom prostriedku u odporkyne z lekárskej správy a zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 27.04.2015, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vyplýva, že na základe opravného prostriedku navrhovateľky bol opakovane zhodnotený zdravotný stav navrhovateľky s tým, že bolo opakovane konštatované, že navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods.2 na účely § 33 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb., invalidita nevznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí návšteva základnej školy. Zároveň bola uznaná občiankou so zmenenou pracovnou schopnosťou. Navrhovateľka je bez vzdelania, negramotná, v detstve na žiadne lekárske vyšetrenia nechodila. Bola jednorázovo vyšetrená psychiatrom v roku 1990. V roku 2011 a 2012 bola preliečená pre TBC pľúc a v roku 2012 a 2014 absolvovala audiometrické vyšetrenie s konštatovanou hluchonemotou. Psychológom bola opakovane vyšetrená v roku 2012 a 2014, keď bolo konštatované, že posudzovaná je od detstva výchovne zanedbaná, absentovala edukácia, čo sa prejavilo v osobnostnom regrese a je u nej prítomná aj sociálna retardácia. Možno preto naďalej konštatovať, že zdravotný stav posudzovanej na účely § 33 zákona č. 100/1988 Zb. naďalej v zhode s predchádzajúcim zhodnotením zdravotného stavu posudkovými komisiami v roku 1990 a 1992 ako aj v zhode s nálezom posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 24.09.2015 nezdôvodňuje invaliditu a invalidita z mladosti u posudzovanej nevznikla. Podľa tohto posudkového záveru navrhovateľka nie je invalidná podľa § 29 ods.3 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov na účely § 33 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 235/1992 Zb., lebo je schopná vykonávať sústavné zamestnanie aj bez potreby zabezpečenia celkom mimoriadnych podmienok.
Z obsahu administratívneho spisu odporkyne ako aj pripojeného spisu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Sd/50/2013 vyplýva, že o predchádzajúcej žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 29.05.2013 bolo rozhodnuté rozhodnutím odporkyne zo dňa 12.06.2013 č. XXX XXX XXXX X, ktorým bola žiadosť navrhovateľky podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietnutá. Na základe navrhovateľkou podaného opravného prostriedku práve v tomto konaní bol vypracovaný kontrolný posudok II. stupňového posudkového lekára Sociálnej poisťovne Bratislava, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach, zo dňa 08.08.2013, ktorý v posudkovom závere konštatoval invaliditu navrhovateľky s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % od 01.01.2014. Následne, na základe späťvzatia opravného prostriedku navrhovateľkou (z dôvodu, že podľa kontrolného posudku druhostupňového posudkového lekára bol posunutý dátum vzniku invalidity na 01.01.2004) súd uznesením zo dňa 06.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 04.10.2013, konanie o opravnom prostriedku zastavil. Opätovne o žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 29.05.2013 bolo rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 19.09.2013 č. XXX XXX XXXX X tak, že odporkyňa žiadosť navrhovateľky zamietla, čo odôvodnila tým, že navrhovateľka nezískala potrebný počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok ( § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení). Zo spisu odporkyne ďalej vyplýva, že navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu odporkyne opravný prostriedok nepodala.
Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, za obdobie pred 01.01.2004, aj keď o uvedenej dávke sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.12.2003.
Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov občan má nárok na čiastočný invalidný dôchodok, ak sa stal : a/ čiastočne invalidným a bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na tento dôchodok alebo b/ čiastočne invalidným následkom pracovného úrazu.
Podľa § 37 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov pre dobu zamestnania potrebnú pre nárok na čiastočný invalidný dôchodok platí obdobne § 29 ods. 4 až 6.
Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom preskúmavacom konaní dospel k záveru, že navrhovateľke sa podaným opravným prostriedkom nepodarilo spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne. Neobstojí námietka, že u navrhovateľky bol nesprávne zistený dátum vzniku invalidity a ani námietka spočívajúca v tvrdení, že odporkyňa pri posúdení nároku použila nesprávny právny predpis. Navrhovateľkou označený kontrolný posudok II. stupňového posudkového lekára Sociálnej poisťovne Bratislava, ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach, podľa ktorého bola navrhovateľka uznaná invalidnou od 01.01.2004 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol vypracovaný pre skoršie konanie o invalidnom dôchodku navrhovateľky, a to na základe jej žiadosti zo dňa 29.05.2013, ktoré konanie bolo ukončené rozhodnutím odporkyne zo dňa 19.09.2013 a ktoré navrhovateľkou opravným prostriedkom napadnuté nebolo.
Odporkyňa v konaní o invalidnom dôchodku navrhovateľky na základe jej žiadosti zo dňa 24.09.2014 vychádzala z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, podľa ktorého bola uznaná čiastočne invalidnou podľa § 37 ods. 3 písm. c/ zákona č. § 37 ods.3 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 194/1994 Z.z. a zákona č. 107/1999 Z.z. od 26.09.1989. Vychádzala pritom zo skutočnosti, že nárok na invalidný dôchodok navrhovateľky vznikol pred 01.01.2004 a na právne posúdenie nároku navrhovateľky použila právne predpisy účinné do 31.12.2003. Ich aplikáciou uzavrela, že navrhovateľke nárok na invalidný dôchodok nevznikol, pretože k 26.09.1989 nezískala žiadne dni obdobia dôchodkového zabezpečenia. Aj z Odborného lekárskeho posudku ( ktorý je súčasťou Lekárskej správy zo dňa 27.04.2015) vypracovaného v rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľky vyplýva, že zdravotný stav posudzovanej ( navrhovateľky) na účely § 33 zákona č. 100/1988 Zb. naďalej v zhode s predchádzajúcim zhodnotením zdravotného stavu
posudkovými komisiami v r. 1990 a 1992 naďalej v zhode s nálezom posudkovej lekárky SP pobočky Košice zo dňa 24.09.2014 nezdôvodňuje invaliditu a invalidita z mladosti u posudzovanej nevznikla.
Z uvedených skutočností možno prijať názor, že odporkyňa pri svojom rozhodovaní vychádzala z objektívne zisteného skutkového stavu, kedy bolo príslušnými posudkovými lekármi sociálnej poisťovne zistené zdravotné postihnutie navrhovateľky ako aj skutočnosť, že bola uznaná čiastočne invalidnou od 26.09.1998. Pri správnej aplikácii v napadnutom rozhodnutí označených právnych predpisov na zistený skutkový stav potom odporkyňa prijala správny záver o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2014, a to z dôvodu, že navrhovateľka k 26.09.1989 nezískala žiadne obdobie dôchodkového poistenia.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa § 250q ods.2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 11.11.2014, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zo dňa 24.09.2014, ako vecne správne potvrdil.
Náhradu trov konania súd v súlade s ustanovením § 250k ods.1 O.s.p. s použitím § 250l ods.2 O.s.p. navrhovateľke nepriznal, pretože táto v konaní nebola úspešná a odporkyni podľa tohto ustanovenia právo na ich náhradu neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.