Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_10C-377-2013.pdf
PDF · 96.25 KB
No categories available
10C/377/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci navrhovateľa CASH COLLECTORS SK s. r. o., 821 09 Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, 821 09 Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti odporkyni U. G., X.. X. E. XXXX, L. XXX XX L. L., X. R. XX, t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou U. J., tajomníčkou Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na odporkyne Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, 089 01 Svidník, Sovietskych hrdinov 163/66, o zaplatenie sumy 1.844,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd určuje, že zmluvné dojednania obsiahnuté v čl. 5.2. Obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že úroky, náklady Banky spojené s Úverom a Poplatky sa dňom ich splatnosti dohodnutého v úverovej zmluve alebo Sadzobníku pripíšu k istine Úveru a stávajú sa jej súčasťou.“ a v čl. 6.9. v znení „Banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokov, Úrokov z omeškania a Úrokov z prečerpania a termíny ich splatnosti. Zmena výšky úrokov, Úrokov z omeškania a Úrokov z prečerpania a termínov ich splatnosti je účinná rozhodnutím Banky.“ sú neprijateľné podmienky.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 210,80 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 21,08 Eur od 21. júna 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,08 Eur od 21. júla 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,08 Eur od 21. augusta 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,08 Eur od 21. septembra 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,08 Eur od 21. októbra 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,08 Eur od 21. novembra 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,08 Eur od 21. decembra 2010 do zaplatenia, zo sumy 21,08 Eur od 21. januára 2011 do zaplatenia, zo sumy 21,08 Eur od 21. februára 2011 do zaplatenia a zo sumy 21,08 Eur od 21. marca 2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Súd odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 165,57 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 1.844,77 Eur (s príslušenstvom) titulom dlhu zo zmluvy o úvere.
Opatrovníčka odporkyne sa k návrhu nevyjadrila.
Vedľajší účastník na strane odporkyne uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosť vyžadovanú § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy - RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), ktorá je uvedená v nesprávnej výške, a preto je poskytnutý úver je preto bezúročný a bez poplatkov. Vzniesol i námietku premlčania konštatujúc, že nepremlčaných je len posledných 10 splátok úveru.
Navrhovateľ v reakcii na vyjadrenie vedľajšieho účastníka uviedol, že RPMN je vypočítaná v súlade s § 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z. z. v spojení s prílohou k zákonu, podľa vzorca tam uvedeného. Tento vzorec bol v zákone nesprávne uvedený z dôvodu chybnej transpozície smernice, čo odstránila až novela zákona účinná od 1 júla 2006. Právny predchodca navrhovateľa nemohol v zmluve uviesť inú RPMN ako vypočítanú na základe v tom čase platných právnych predpisov. K námietke premlčania navrhovateľ uviedol, že premlčacia doba začala plynúť až odo dňa nasledujúceho po konečnej splatnosti úveru uvedenom v zmluve (21. marca 2011) a návrh podal pred uplynutím premlčacej doby dňa 14. júna 2013. Tu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní sp. zn. 4Obo/54/2007.
Pretože sa účastníci, resp. ich zástupcovia, na pojednávanie neodstavili, konal súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. v ich neprítomnosti a vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich písomnými podaniami, zmluvou o splátkovom úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom (ďalej len „obchodné podmienky “), oznámeniami o postúpení pohľadávky s doručenkami, výpisom z účtu a sadzobníkom, pričom zistil nasledovné:
Odporkyňa uzavrela so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) dňa 23. marca 2006 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej jej pôvodný veriteľ poskytol sumu 763,46 Eur (23.000,- Sk), ktorú sa zaviazala vrátiť v 60 mesačných splátkach po 21,08 (635,- Sk) vždy k 20. dňu v mesiaci s úrokom vo výške 17,7 % ročne s konečnou splatnosťou dňa 20. marca 2011. Z oznámenia pôvodného veriteľa o postúpení pohľadávky zo dňa 12. novembra 2010 vyplýva, že pohľadávku postúpil spoločnosti Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 36 856 584, a z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 3. januára 2011, že táto ju postúpila navrhovateľovi. Doručenkami je preukázané doručenie oznámení o postúpení odporkyni. Z právneho hľadiska posúdil súd úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo pôvodný veriteľ vystupoval pri jej uzatváraní v pozícii dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (jeho predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov) a odporkyňa v pozícii spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti). Súd zároveň posúdil zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase jej uzatvorenia, lebo išlo o poskytnutie peňažných prostriedkov formou úveru pôvodným veriteľom odporkyni - spotrebiteľke.
Súd sa v prvom rade vysporiadal s tým, či je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, teda či obsahuje správne uvedenú RPMN v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. V znení zákona účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere bol v prílohe č. 1 uvedený nasledovný vzorec pre výpočet RPMN:
E
r = T-tá odmocnina --- - 1 P
Zákonom č. 246/2006 Z. z. bol tento vzorec s účinnosťou od 1. júla 2006 upravený na nasledovný vzorec:
K=m AK K'=m' A'K' suma ----------- = suma ------------ K=1 (1+i) na tK K'=1 (1+i) na tK'
Podľa bodu 16 dôvodovej správy k zákonu č. 246/2006 Z. z. bol vzorec novelizovaný preto, lebo pôvodný vzorec neodráža skutočnú časovú hodnotu peňazí, podhodnocuje skutočnú mieru nákladov, a preto spotrebiteľ dostáva skreslenú informácie o nákladoch spojených s úverom. Novelou sa zabezpečuje transpozícia vzorca zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998, ktorou
sa mení a dopĺňa smernica Rady 87/102/EHS, aby výsledok odrážal skutočnú mieru nákladov. Pretože v zákone účinnom v čase uzatvárania zmluvy bol uvedený nesprávny vzorec na výpočet RPMN skorigovaný zákonodarcom až s účinnosťou od 1. júla 2006 (ako to sám zákonodarca priznáva v dôvodovej správe), je možné, že v zmluve uvedená RPMN je nižšia ako ročná úroková sadzba, napriek tomu, že úroková tvorí podstatnú zložku RPMN. Pôvodný veriteľ postupoval správne, keď vypočítal RPMN podľa vzorca uvedeného v zákone, hoci bol tento skresľujúci, lebo od adresáta právnej normy nemožno spravodlivo požadovať, aby naprával chyby zákonodarcu, ale musí sa držať znenia zákona. Vzhľadom k tomu nemožno prisvedčiť námietke vedľajšieho účastníka, že poskytnutý úver je pre neuvedenie správnej RPMN v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.
Súd skúmal i aktívnu vecnú legitimáciu navrhovateľa. Z oznámení o postúpení pohľadávky vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku zo zmluvy o úvere spoločnosti Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, a tá navrhovateľovi. Takéto oznámenie o postúpení pohľadávky je v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe (R 119/2003) dôkazom, že na navrhovateľa prešlo právo z uzavretej zmluvy o úvere.
Navrhovateľom požadovaná suma pozostáva z viacerých zložiek - istiny v sume 1.613,98 Eur, úroku z omeškania vo výške 230,79 Eur vypočítaným k 20. marcu 2011, a istiny vo výške 9 % ročne od 21. marca 2011 do zaplatenia, a z úroku 17,7 % ročne zo sumy istiny od 21. marca 2011 do zaplatenia.
Výpočet istiny v sume 1.613,98 Eur navrhovateľ špecifikoval vo vyjadrení na č. l. 98 spisu tak, že táto suma predstavuje skutočne čerpanú istinu, poplatky ako aj úroky zmysle čl. 5.2. obchodných podmienok, podľa ktorého sa splatné úroky a poplatky dňom ich splatnosti stávajú súčasťou istiny. Navrhovateľ takto pripočítal k istine úroky vo výške 13.119,70 Sk i poplatky v sume 4.300,- Sk vyčíslené do 31. decembra 2008, a získanú sumu ďalej úročil úrokom, ktorý vypočítal vo výške 436,38 Eur od 1. januára 2009 ku dňu konečnej splatnosti úveru, ako aj poplatky od 1. januára 2009 vo výške 44,78 Eur. Navrhovateľ teda žiada titulom istiny sumu vyššiu ako poskytnutú sumu (763,46 Eur), ktorú ďalej úročí dohodnutým úrokom. Zmluvné dojednanie čl. 5.2. Obchodných podmienok je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, ktorý určuje, čo je príslušenstvom pohľadávky v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo je jednoznačne kogentné ustanovenie, a preto dohodou strán nemožno „premeniť“ príslušenstvo na istinu. Úrok je cena (odplata) za poskytnutie peňažných prostriedkov na určitú dobu a pripočítaním už splatného úroku k istine dlžník neplatí len odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj ďalšiu odplatu z odplaty. Rovnako pripočítavaním poplatkov k istine a ich úročením dochádza k plateniu ďalšej odplaty z poplatkov, ktoré sami predstavujú odplatu za určitú službu veriteľa (napríklad za poskytnutie úveru), pričom nejde o požičané peňažné prostriedky, z ktorých by sa odplata v podobe úroku mala platiť. Ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve pre porušenie generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo takéto dojednanie značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, keďže má dodávateľovi platiť viac ako mu patrí v zmysle zákona a smeruje k neúmernému zvyšovaniu dlhu spotrebiteľa, ktorý pri opakovom úročení (úroku z úroku) rastie geometrickým radom. Ide o odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa, čo zakazuje § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Toto zmluvné ustanovenie nebolo účastníkmi individuálne dojednané podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, lebo spotrebiteľ sa síce mal možnosť oboznámiť sa s ním pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jeho obsah, pretože je uvedené v obchodných podmienkach, ktoré predstavujú vopred predtlačených 13 strán textu pripravených pôvodným veriteľom. Je vylúčené, aby spotrebiteľ ovplyvnil obsah takto pripravených obchodných podmienok. Preto súd vyhlásil toto zmluvné ustanovenie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p.
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov patrí veriteľovi úrok zo zmluvy o úvere len do splatnosti úveru. K tomuto názoru vyjadrenému v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98, publikovanom pod číslom R 59/68, sa priklonila aj novšia prax všeobecných súdov, ktorú potvrdil Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. septembra 2012. Podstata argumentácie súdov spočíva v tom, že od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak by úrok patril navrhovateľovi až do zaplatenia, bol by dlžník v postavení spotrebiteľa dvojnásobne zaťažený (úrokmi z úveru i úrokmi z omeškania), čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu účastníkov. Preto navrhovateľovi nepatrí úrok vo výške 17,7 %, ktorý žiada po splatnosti úveru, teda od 21. marca 2011 do zaplatenia. Rovnako
mu nepatrí ani úrok vyčíslený pevnou sumou, ktorý považuje za súčasť istiny, ako už súd uviedol vyššie, keďže tento bol vypočítaný aj zo splatného úroku a poplatkov a nielen z istiny.
Navrhovateľ teda nemá nárok na zaplatenie istiny a úroku ako si ho vyčíslil v návrhu a špecifikácii zo dňa 21. decembra 2015 (č. l. 94 - 111 spisu). V predloženej zmluve sa pôvodný veriteľ dohodol s odporkyňou na splácaní poskytnutej sumy v 60 mesačných splátkach po 21,08 Eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, spolu v sume 1.264,80 Eur. Táto suma obsahuje okrem poskytnutej istiny (763,46 Eur) i dohodnutý úrok 17,7 % ročne a mesačný poplatok za správu úveru 1,66 Eur. Na inej odplate za úver sa pôvodný veriteľ s odporkyňou nedohodli. Záväzok odporkyne ako dlžníka akú sumu a v akých termínoch má zaplatiť je v zmluve o úvere presne špecifikovaný. Z tvrdení navrhovateľa, ani z dôkazov, ktoré predložil, nevyplýva, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a preto je úver naďalej splatný v jednotlivých splátkach vo výške a termínoch dohodnutých v zmluve a navrhovateľ má právo na úhradu dlžnej istiny, poplatkov a úrokov v dohodnutých splátkach.
Súd sa zaoberal i námietkou premlčania vznesenou vedľajším účastníkom na strane odporkyne. V zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. apríla 2015 sa na spotrebiteľské zmluvy použijú vždy prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, i keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa má pri absencii prechodných ustanovení aplikovať aj na vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou (rozhodnutia NS SR 3MCdo/12/2014, 3MCdo/14/2014). Preto súd v tejto veci aplikoval na posúdenie premlčania § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka a nie § 387 a nasl. Obchodného zákonníka napriek tomu, že základom právneho vzťahu účastníkov je zmluva o úvere ako tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka. Na túto vec nemožno aplikovať právne závery o plynutí premlčacej doby až od konečnej splatnosti úveru, vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. 4Obo/54/2007, na ktoré poukázal navrhovateľ, lebo toto rozhodnutie je založené na interpretácii plynutia premlčacej doby v režime Obchodného zákonníka (konkrétne § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka). Premlčanie je v Obchodnom zákonníku upravené v tretej časti, diel XI a ide o komplexnú úpravu. V tejto veci však súd na posúdenie premlčania aplikuje Občiansky zákonník, ktorý má odlišnú úpravu. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade plnenia dlhu v splátkach začína plynúť premlčacia doba osobitne pri každej jednej splátke odo dňa ich splatnosti (§ 103 Občianskeho zákonníka). Pretože navrhovateľ podal návrh na súd dňa 17. júna 2013, sú nepremlčané len splátky úveru splatné najneskôr 3 roky pred podaním návrhu, t.j. 10 posledných splátok po 21,08 Eur splatných odo dňa 20. júna 2010 do splatnosti poslednej splátky dňa 20. marca 2011, spolu v sume 210,80 Eur. Podľa predložené výpisu z účtu, odporkyňa vykonala poslednú úhradu úveru dňa 20. februára 2007 v sume 7,27 Eur, a je zrejmé, že posledných 10 splátok úveru neuhradila (jej opatrovníčka v konaní úhradu týchto splátok ani netvrdila). Preto súd vzhľadom k vyššie uvedenému uložil odporkyni zaplatiť sumu 210,80 Eur predstavujúcu posledných 10 neuhradených splátok úveru a vo zvyšku návrh zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 230,79 Eur vypočítaný k 20. marcu 2011, a zo sumy 1.613,98 Eur od 21. marca 2011 do zaplatenia. V špecifikácii nároku na č. l. 96 - 97 spisu uviedol, že v zmysle čl. 6.6. a 6.9. obchodných podmienok výšku úroku z omeškania určuje pôvodný veriteľ zverejnením, ktorú určil na výšku 26,40 % ročne a na základe tejto sadzby vypočítal dlžnú sumu úroku z omeškania. Toto ustanovenie obchodných podmienok predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Výšku úrokov z omeškania určuje Občiansky zákonník v § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Ide o kogentné ustanovenie, ktoré nie je možné meniť dohodou strán. Ak je v spotrebiteľskej zmluve dohodnutá vyššia sadzba úroku z omeškania, ide o odchýlenie zmluvných podmienok od zákona v neprospech spotrebiteľa zakázané v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zároveň toto ustanovenie porušuje generálnu klauzulu uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo značne znevýhodňuje spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu, keď výšku úroku z omeškania určuje výlučne dodávateľ svojim rozhodnutím, ktoré spotrebiteľ nemôže ovplyvniť. Toto zmluvné ustanovenie nebolo účastníkmi individuálne dojednané v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, lebo je tiež súčasťou obchodných podmienok, na čo súd už poukázal vyššie. Preto súd vyhlásil toto zmluvné ustanovenie za neprijateľnú podmienku v zmysle § 153 ods. 3 O.s.p. Preto navrhovateľovi nepatrí úrok z omeškania ako si ho vyčíslil v návrhu, ale má nárok na zaplatenie len zákonného úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho p6o splatnosti jednotlivých splátok. Vo zvyšku úroku z omeškania súd návrh zamietol.
Náhradu trov konania súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti 210,80 Eur s príslušenstvom zo žalovaných 1.844,77 Eur s príslušenstvom, t.j. vo výške 11,43 %, odporkyňa vo zvyšku, v ktorom súd návrh zamietol, t.j. vo výške 88,57 %. Úspešnejšia bola odporkyňa, ktorej čistý procesný úspech (rozdiel úspechu a neúspechu) predstavuje 77,14 %, a preto má nárok na časť trov zodpovedajúcu tomuto úspechu. Právo na náhradu trov si však neuplatnila, a preto ho jej súd priznať nemohol. V rovnakom rozsahu má nárok na náhradu trov konania aj vedľajší účastník, ktorý v konaní zdieľa procesný úspech účastníka, na strane ktorého vystupuje. Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 2 právne úkony po 81,33 Eur (prevzatie a príprava veci a vyjadrenie k návrhu) s dvoma režijnými paušálmi 7,81 Eur a 8,39 Eur, všetko zvýšené o DPH 20 % (35,77 Eur), spolu 214,63 Eur. Z tejto sumy je 77,14 % 165,57 Eur, a preto súd uložil navrhovateľovi nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne v tejto sume.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne trojmo prostredníctvom podpísaného súdu. V odvolaní musí byť uvedené proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, ako má odvolací súd rozhodnúť. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie, c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.