Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/123/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.1.2016 v Košiciach, takto

rozhodol:

Obžalovaný:

H. R., nar. XX.X.XXXX v Y., trvale bytom Y., ul. Y. č. XX,

j e v i n n ý, ž e

dňa 14.2.2014 v Košiciach na ul. K. č. XX z bytu č. XX na X. poschodí, ako nájomník, bez súhlasu vlastníka bytu H. S. si prisvojil 4 ks rozkladacie jedálenské stoličky v hodnote spolu 25,- €, vysávač zn. Elektrolux v hodnote 30,- €, rádio s CD mechanikou, kazetovou mechanikou a USB vstupom v hodnote 40,- €, 2 ks drevené stoličky v hodnote spolu 30,- €, scart kábel 1,5 m v hodnote 1,70 €, ovládač k DVBT v hodnote 12,- €, nerezovú varnú kanvicu v hodnote 17,- €, 1 ks obraz - olejomaľbu kvety orgovánu od nestotožneného autora v hodnote 68,- €, 1 ks obraz - olejomaľbu ruže vo váze od nestotožneného autora v hodnote 45,- €, uvedené veci nevrátil poškodenému H. S. ani na jeho výzvu, čím mu spôsobil celkovú škodu vo výške 268,70 €;

t e d a

prisvojil si cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu; t ý m s p á c h a l prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obžalovanému podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obžalovaného nahradiť poškodenému H. S., nar. X.X.XXXX v U., trvale bytom Košice, R. č. XX spôsobenú škodu vo výške 268,70 € (dvestošesťdesiatosem Eur a sedemdesiat centov).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného H. S. so zvyškom uplatneného nároku na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresný prokurátor Košice II podal na obžalovaného obžalobu pre prečin sprenevery, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku. Na hlavnom pojednávaní Okresného súdu Košice II bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, prečítaním zápisnice o výpovedi svedkyne P. R., listinných dôkazov a správ, na podklade ktorého súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. Obžalovaný H. R. spáchanie trestného činu poprel. Vo svojej výpovedi potvrdil, že v byte poškodeného býval ako podnájomník spolu s manželkou takmer rok. Keďže sa musel z bytu vysťahovať, zbalil si aj svoje osobné veci. Na sťahovanie si najal chlapov, ktorých nepozná. Nevedel pritom vysvetliť ako sa mohlo stať, že zbalil aj veci, ktoré mu nepatrili. Uschoval ich u svojho kamaráta spolu so svojimi vecami v jednom sklade, avšak nemal peniaze na vyplatenie úschovy, preto veci v sklade ostali. Meno kamaráta si už nepamätal. K výške sumy, ktorú dlhoval za úschovu sa vyjadriť nevedel a nevedel popísať ani to, kde sa sklad nachádza. Hoci tvrdil, že hodnota vecí odcudzených poškodenému nepresahovala 250,- Eur, dôkaz o spôsobení nižšej škody predložiť nevedel. Napokon dodal, že je mu ľúto situácie, ku ktorej došlo a že spôsobenú škodu je ochotný uhradiť poškodenému v splátkach. Poškodený H. S. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný býval v jeho byte so svojou manželkou na základe zmluvy o prenájme, ktorá bola uzavretá na dobu určitú. V byte býval nejaký čas dlhšie, než mal bývať podľa zmluvy s tým, že nájomné za byt neplatil. V čase, keď sa obžalovaný so svojou manželkou nasťahovali do bytu, potvrdili, že preberajú aj veci, ktoré tvorili súčasť zariadenia bytu. Potom čo obžalovaný z bytu odišiel, poškodený zistil, že niektoré veci v byte chýbajú. Keď sa poškodený obžalovaného opýtal, kedy mu veci vráti, tvrdil mu, že tak urobí, neskôr tvrdil, že ich už nemá. Poškodenému sa jednalo hlavne o vrátenie obrazov - olejomalieb, ktoré dostala jeho manželka k narodeninám. Manželka obžalovaného mu povedala, že veci z bytu zobral obžalovaný, že ona s tým nemá nič spoločné. Poškodený dodal, že obžalovaný bol často videný na sídlisku Železníky v pohostinských zariadeniach a preto predpokladá, že tieto veci predal a prepil, preto mu ich vrátiť nemôže. Zoznam odcudzených vecí mu obžalovaný podpísal a sľúbil, že za nich zaplatí alebo mu ich vráti, k čomu doposiaľ nedošlo. Aj svedkyňa P. R. vo svojej výpovedi potvrdila, že obžalovaný zobral z bytu poškodeného aj veci, ktoré patrili poškodenému. Sama taktiež nevedela, kde sa tieto veci nachádzajú a poškodenému odporučila, aby ich vymáhal od obžalovaného. Z protokolu zo zmluvy o nájme bolo preukázané, že obžalovaný mal v byte poškodeného bývať od februára 2013 do 1. februára 2014 a že obžalovanému poškodený dal do užívania aj niektoré veci tvoriace súčasť zariadenia bytu. Na protokole o odovzdaní bytu zo dňa 14.2.2014 je zoznam vecí, ktoré obžalovaný poškodenému nevrátil. Zaviazal sa tieto veci vrátiť alebo uhradiť, čo potvrdil svojim podpisom. Hodnotu spreneverených vecí mal súd preukázanú odborným vyjadrením nachádzajúcom sa v spise. Existenciu týchto vecí poškodený doložil aj fotografiami vyhotovenými z videozáznamu, ktorý bol vyhotovený pred tým, než sa obžalovaný do jeho bytu nasťahoval. Po vykonaní všetkých navrhovaných dôkazov prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči navrhol, aby skutok uvedený vo výroku, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný sa kvalifikoval ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň navrhol, aby súd uložil obžalovanému za tento čin podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Poukázal pritom na výpoveď poškodeného, ktorý obžalovaného zo spáchania trestného činu usvedčil. Obžalovaný v záverečnej reči opakovane tvrdil, že nevie vysvetliť, ako mohol pri sťahovaní zbaliť veci patriace poškodenému. Navrhol, aby ho súd oslobodil a v prípade, ak by ho súd uznal vinným navrhoval uloženie peňažného trestu, alebo trestu povinnej práce. Poškodený na uplatnenom nároku na náhradu škody trval. Po vyhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že predmetný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Právna kvalifikácia skutku zodpovedá prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona, ktorého objektívnu stránku obžalovaný naplnil tým, že si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu. Spáchanie skutku ani obžalovaný nenamietal. Vyjadril však svoje výhrady k vyčísleniu výšky škody, pričom uvádzal, že hodnota vecí, ktoré poškodenému zobral, bola nanajvýš 250,- Eur. Závery odborného vyjadrenia však nespochybnil a zároveň na podporu svojho tvrdenia žiaden dôkaz nepredložil.

Výška škody je materiálnym znakom trestného činu sprenevery. V súlade s ustanovením § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 Eur, k čomu v prejednávanom prípade došlo. Preto nie je možné posúdiť konanie obžalovaného ako priestupok. Obhajobu obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že veci poškodeného zbalil náhodou, súd považoval za uplatnenie práva obžalovaného brániť sa akýmkoľvek spôsobom. Obžalovaný nevedel vysvetliť, prečo si veci poškodeného prisvojil, komu ich odovzdal a ani to, kde sa veci nachádzajú. Je potrebné vychádzať aj zo spôsobu spáchania skutku, ktorý usvedčuje úmysel obžalovaného spáchať trestný čin. Ak by šlo o drobné veci nachádzajúce sa v byte poškodeného, ktoré si mohol obžalovaný pomýliť s vecami vlastnými, bolo by možné takúto obhajobu prijať. Zabalenie obrazov, stoličiek či iných súčastí zariadenia bytu však svedčí o jeho úmyselnom konaní, ktoré náhodný postup obžalovaného vylučuje. Preto je subjektívna stránka trestného činu v prejednávanom prípade preukázaná a to vo forme priameho úmyslu. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zákonných ustanovení uvedených v § 34 Trestného zákona, podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní o druhu a jeho výmery musí súd prihliadnuť aj na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Trestného zákona je možné uložiť trest odňatia slobody na 2 roky. Priťažujúce okolnosti v zmysle ustanovenia § 37 Trestného zákona zistené neboli. Obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený všeobecne. Doposiaľ nebol trestne stíhaný. Iba z toho je možné vyvodiť záver, že doposiaľ viedol riadny život, čo je poľahčujúcou okolnosťou uvedenou v § 36 písm. j) Trestného zákona. Táto okolnosť bola podstatná pre rozhodnutie o druhu trestu, ako u prvotrestaného páchateľa. Nebola však natoľko významnou okolnosťou, ktorá by umožňovala uloženie menej prísneho druhu trestu. Vzhľadom na nekritický postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti sa na osobu obžalovaného vyžaduje dlhšie výchovné pôsobenie. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy a zákonné podmienky súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby - vo výmere 6 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu súd obvinenému podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona stanovil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Prejedaním veci pred súdom však zatiaľ k prevýchovnému účinku nedošlo. Vyžaduje sa preto, aby trest na obžalovaného pôsobil výchovne aj v budúcnosti. Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa totiž prihliada aj na to, či obžalovaný prejavil snahu nahradiť spôsobenú škodu, čo by v prípade uloženia iného druhu trestu by nebolo možné zaistiť. Na uloženie peňažného trestu už vôbec neboli splnené zákonné podmienky. Obžalovaný je ako živnostník zamestnaný iba príležitostne, jeho neistý a neznámy príjem uloženie peňažného trestu vylučuje a uloženie peňažného trestu čo i len na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby by zároveň ohrozilo uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. Poškodený si ešte v štádiu prípravného konania riadne uplatnil nárok na náhradu škody voči obžalovanému vo výške 603,80 Eur. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy

povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného. Pri rozhodovaní o nároku poškodeného súd zaviazal obžalovaného nahradiť poškodenému škodu vo výške 268,70 Eur, ktorá bola súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku a ktorá bola vyčíslená odborným vyjadrením. Jeho správnosť ani procesné strany nespochybňovali. Poškodený ani obžalovaný pritom hodnoverným spôsobom nedoložili, že by výška škody mala byť odlišná a iný dôkaz ohľadom výšky škody ani navrhovaný nebol. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná len sčasti. Preto súd odkázal poškodeného so zvyškom jeho nároku na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Košice II. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.