Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-24-2022.pdf
PDF · 97.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/24/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske, v konaní pred sudcom Mgr. Michalom Vigašom, vo veci starostlivosti o maloletú A. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom, dieťa rodičov: otca M. A., N.. XX.XX.XXXX, A. R. XX, právne zastúpeného Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Jesenského 230/7, a matky Q. A.K., N.. XX.XX.XXXX, A. F., W. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, o zvýšenie výživného matky k maloletému dieťaťu na návrh otca dieťaťa, takto
rozhodol:
I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/78/2019-136 zo dňa 27.01.2020 tak, že zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky k maloletej A. A., N.. XX.XX.XXXX zo sumy 65,-€ mesačne na sumu 150,-€ mesačne, ktoré výživné je povinná platiť matka maloletej k rukám otca maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2022.
II. Zročné zvýšené výživné k maloletej A. A., N.. XX.XX.XXXX v sume 170-€ za obdobie od 01.09.2022 do 31.10.2022 je matka maloletej povinná zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku k rukám otca maloletej.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 30.06.2022 sa otec maloletej domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti matky k maloletej A. zo sumy 60,-€ mesačne na sumu 170,-€ mesačne s účinnosťou od podania návrhu.
2. Dôvodom podaného návrhu je to, že mal. A. začala študovať na strednej škole, pričom došlo k zásadnému zvýšeniu jej životných nákladov. Aktuálne náklady na pokrytie životných potrieb sú cca 350,- € mesačne. Na základné životné potreby dieťaťa otec vynakladá cca 150,-€ - čo sú náklady na stravu, hygienu, výživové doplnky a pod., cestovné náklady sú cca 30,-€ mesačne, študijne materiály cca 10,- € mesačne, ošatenie cca 40,-€ mesačne, telekom. služby 30,-€ mesačne, vreckové 20,-€ týždenne, poistenie 20,-€ mesačne a pod. Otec má informácie, že majetkové pomery matky sa zlepšili, jej príjem v Rakúsku je najmenej 1500,-€ mesačne, došlo k zániku vyživovacej povinnosti na C. A.. Otec maloletej je naďalej zamestnaný v Rakúsku s príjmom cca 1850,-€ mesačne. Otec si naďalej plní vyživovaciu povinnosť aj k synovi Z., kde náklady na jeho výživu predstavujú sumu viac ako 400,-€.
3. Matka dieťaťa sa vyjadrila k návrhu písomne dňa 02.09.2022, ako aj na pojednávaní. Uviedla, že jej príjem sa od poslednej úpravy výživného nezvýšil. Náklady na život sa od vypuknutia svetovej krízy zvýšili každému aj jej. Ona mal. A. prispieva aj nad rámec určeného výživného. Otec sa o dieťa stará len počas víkendov, v ostatnom čase je dieťa u starej matky. Otec dostal z Rakúska doplatok rodinných prídavkov 10 000,-€. Otec už na výživu synov C. P. W. prispievať nemusí, od W. si mal požičať na
kúpu BMW. Počas letných prázdnin bola maloletá u matky s jej kamarátkou v Rakúsku, kde im matka zabezpečila brigádu. Dcéra si zarobila 1500,-€, stravu a ubytovanie im hradila matka dieťaťa. Matka svoje príjmy vyčíslila na 1270,-€ netto. Mesačné výdavky na 1270,-€ (nájomné 200,-€, úver č. 1: 238,- €, úver č. 2: 268,-€, výživné A. 65,-€, výživné Z. 70,-€, životná poistka 33,-€, doprava do práce 100,- €, strava a hygiena 250,-€, mobilný operátor 47,-€. Jednorazové výdavky 72,82-€ poistka za byt, 76,51- € poistka za auto, 50,-€ diaľničná známka. Má za to, že príjem otca dieťaťa je vyšší ako uvádza. Na pojednávaní navrhla zvýšiť výživné maximálne o 20,-€ mesačne.
4. Matka dieťaťa preukázala jej príjmy u zamestnávateľa Gardenbau Mayer Gessellschaft mbH (nezmenený oproti skoršiemu súdnemu konaniu), kde dosahuje pravidelný príjem minimálne 1271,-€ mesačne, k tomu 13. a 14 plat napr. v mesiaci november 2021 mala čistý príjem 2442,33-€, august 2021 2489,-€. Má evidovaný prechodný pobyt v obci Z. od 07.12.2020.
5. Podľa pracovnej zmluvy pracuje otec dieťaťa v spol. Das DACH vom HAPPEL, na pracovný úväzok 39hod. týždenne hrubú hodinovú mzdu 17,46-€. Právna zástupkyňa otca uviedla, že otec maloletej jej predložil len túto pracovnú zmluvu, ide o prácu na 39 hodín týždenne cca v prepočte 2700 €,-brutto cca 1800,-€ netto. Ide o sezónnu zmluvu na 8-10 mesiacov v roku podľa počasia, zvyšok 2-4 mesiace je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Slovensku. Podporu ma vo výške 55 % z vymeriavacieho základu. Nie každý rok mu vyjde potrebný čas na nadobudnutie nároku na podporu v nezamestnanosti. V roku 2020 bol z dôvodu Covidu 6 mesiacov doma.
6. Súd po výsluchu matky maloletej odročil dňa 07.09.2022 pojednávanie aj za účelom výsluchu otca. Na pojednávanie dňa 03.10.2022 sa nedostavil ani otec (zdravotné dôvody neúčasti na pojednávaní neboli preukázané) ani matka dieťaťa (zdravotné dôvody neúčasti na pojednávaní neboli preukázané). Súd nepovažoval za hospodárne za takejto situácie pojednávanie opäť odročiť, pretože zabezpečené dôkazy postačovali na rozhodnutie vo veci, pričom rodičia boli procesne zastúpení. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal výsluch matky, oboznámením prednesov účastníkov konania, či ich zástupcov a prečítaním listinných dôkazov zistil tento stav veci.
7. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/78/2019-136 zo dňa 27.01.2020, právoplatným dňa 08.02.2020 bola maloletá A. zverená do osobnej starostlivosti otca a matke určená vyživovacia povinnosť k maloletej vo výške 65,-€, mesačne. Otec maloletej navrhoval určiť výživné vo výške 150,- € mesačne, matka navrhovala 50,-€, nik rozsudok nenapadol odvolaním. V čase poslednej úpravy výživného bola mal. A. žiačka 8. ročníka základnej školy. Rodičia mali vyživovaciu povinnosť aj k synovi C. P. Š. Z.. Matka pracovala v Rakúsku u zamestnávateľa Gardenbau Mayer Gessellschaft mbH, kde dosahovala pravidelný príjem minimálne 1158,-€ mesačne. Otec bol v tom čase uchádzač o zamestnanie, v čase podania správy o šetrení pomerov ešte pracoval ako pokrývač striech v Rakúsku. Matka žila sama v Brezolupoch. Na syna C. platila na základe dohody výživné vo výške 50,-€ mesačne. Matka splácala úver so splátkou 228,26-€ mesačne.
8. Matka dieťaťa výpisom z účtu preukázala, okrem iných výdavkov, mal. A. poukázala dňa 16.06.2022 sumu 50,-€, 16.04.2022 sumu 20,-€, 19.03.2022 sumu 20,-€, 08.01.2022 sumu 20,-€.
9. Podľa správy o šetrení pomerov v rodine z 05.08.2022 je mal. A. študentkou 2. ročníka Strednej odbornej školy drevárskej v Topoľčanoch, odbor dizajnér nábytku. Matka pre účely správy uvádzala, že má dve hypotéky na zakúpenie 3-izbového bytu v Trenčíne.
10. Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že má trvalý pobyt evidovaný v F. XXX, avšak zdržiava sa v Rakúsku. Na Slovensko chodí len pokiaľ potrebuje niečo vybaviť, v podstate bez prespania dva tri krát do mesiaca. Na adrese, ktorú uviedla, býva priateľova sestra, ide len o formálne evidovaný pobyt. V Rakúsku pracuje u toho istého zamestnávateľa ako v čase posledného určenia výživného, bývanie mení podľa hospodárnosti, ide o nájmy, naposledy menila nájom pred dvoma rokmi. Za nájom platí 200 €. So spolubývajúcim sa skladáme každý po 200 €. Úver z roku 2020 bol na rodinný dom, ktorý predala, vyplácal sa pri predaji nehnuteľnosti. kupovala byt v Trenčíne dvojizbový v tomto roku, z tohto dôvodu brala úvery, prvý ešte minulý rok na 30 000 € so splátkou 328 € mesačne a druhý brala tohto roku, prvú splátku bude platiť teraz vo výške 270 €, ide o úver vo výške 55 000 €. Dom predávala za 107 000 €, kupovala byt za 115 000 €, zostatok úveru pri predaji domu bola cca 24 000 či 25 000 €. Posledný úver brala na dostavbu interiéru, zariadenie v súčasnosti však stále byt nemá odovzdaný.
K C. si vyživovaciu povinnosť neplní už vyše roka, už je zamestnaný, nebolo to súdom upravované výživné. K Z. platí výživné 70 € mesačne, k A. 65 € mesačne. S A. si pravidelne telefonuje, príležitostne sa stretne, keď príde na Slovensko, bola 5 týždňov u nej cez leto. Všetky náklady vrátane cesty do práce jej hradila. Odsťahovala sa do Rakúska v marci tohto roku, predtým bývala v Brezolupoch a tam chodila každý týždeň, bola pendler. Tam bývala v dome, ktorý neskôr predala. Keď bývala v Brezolupoch, A. chodila ku nej aj každý týždeň, v sobotu ju išla zobrať a v nedeľu zaviesť, kupovala jej darčeky na sviatky, na Vianoce. A. má vlastný účet, ešte mimo výživného posielala sumy 10 či 20 €, raz aj 50 € za posledné dva roky. Každý víkend to bola drogéria, oblečenie. S dcérou má dobrý vzťah. Je zaevidovaná na prechodnom pobyte v Rakúsku, nemá formálne uzatvorenú nájomnú zmluvu. Niekedy jej dcéra volala, že potrebuje niečo uhradiť a poslala jej to na účet. Cena 107 000 € za predaj domu bola uvedená aj na kúpnej zmluve. Trinásty a štrnásty plat poberala aj v roku 2020. Otec poberá na mal. A. rodinné prídavky z Rakúska, vie, že išlo o sumu 196 € na mal. A., okrem toho sa dorovnávali rodinné prídavky na deti skrz rozhodnutie EÚ a nerovnomerne vyplácané prídavky na deti cudzincom, kde dostal sumu cca 10 000 €.
11. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
12. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
13. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
14. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie uvedených ustanovení Zákona o rodine súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je sčasti dôvodný. Dôvodné je zvýšenie výživného, avšak nie na výšku navrhovanú otcom dieťaťa.
19. Súd vychádzal z pravidla, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni rodičov. Rovnako z pravidla, že dôvodom zmeny vyživovacej povinnosti by mala byť podstatná zmena okolností rozhodných pre jej určenie. Nemali by sa teda opäť prehodnocovať tie isté okolnosti, ktoré súd zvažoval pri skoršom rozhodnutí. V tomto prípade je to príjem matky, ktorý dosahovala v čase posledného rozhodnutia a jeho pomer k výživnému, ktoré bolo určené.
20. V Českej republike je primerané výživné určované Ministerstvom spravodlivosti tabuľkovo - hoci má len odporúčací charakter, pričom pre deti vo veku 10-14 rokov ide o podiel výživného 15 až 19 % na čistom príjme (zdroj: https://justice.cz/documents/12681/724488/Doporu%C4%8Duj%C3%ADc%C3%AD_procentu %C3%A1ln%C3%AD_rozmez%C3%AD_v%C3%BD%C5%BEivn%C3%A9.pdf/ ffb75f31-9623-41d9-8150-05f7cec0199a) rodiča v prepočte na dieťa (v čase skoršieho konania sp. zn. 1P/78/2019). V tomto zmysle skôr určené výživné predstavovalo len 5,61%! čistého príjmu matky, pričom za základ sa považoval príjem 1 zo 14-tich! platov. Tiež je potrebné uviesť, že obaja rodičia sa živili prácou v Rakúsku, pričom ich príjem nevystavoval dieťa núdzi.
21. Aj v súčasnosti obaja rodičia pracujú v Rakúsku. Príjem obidvoch presahuje 1200,-€/mesačne, a to pokiaľ by súd bral ohľad aj na 13. a 14. plat, tak výrazne. Otec na dieťa poberá rodinné prídavky vo výške pracujúcich v Rakúsku. Matka preukázala, že na dieťa prispieva aj nad dosiaľ určenú sumu výživného, cez leto hradila náklady pobytu dieťaťa u nej. Dosiaľ určená suma výživného nezodpovedá primeranému výživnému dieťaťa v porovnaní so životnou úrovňou matky, pričom tento nepomer je výrazný. Súd bližšie ako boli vykonané neskúmal majetkové pomery otca, pretože tie sú aj zo zabezpečených dôkazov známe. Jeho príjem cca 1800-2000,-€ netto a aj pri zostávajúcej jednej vyživovacej povinnosti k Š. Z. umožňuje čo i by hradil náklady na výživu mal. A. sám, uhradiť nie len základné výdavky dieťaťa. To isté platí u matky mal. A.. Otázka vyživovacej povinnosti je tak skôr v tom, aby podiel matky na výžive mal. A. bol primeraný, pretože ťažisko výdavkov na maloletú znáša otec.
22. Bolo preukázané, že matka maloletej si zo svojho príjmu môže dovoliť vyššiu životnú úroveň práve na úkor výživného na dieťa. Ubudla jej vyživovacia povinnosť k plnoletému C.. Jej príjem je vyšší minimálne o 63,-€ mesačne, a to súd nezohľadnil 13. a 14 plat (pretože naň nebral evidentne ohľad ani súd v skoršom konaní). Pokiaľ by súd len o polovicu výživného na syna C. a o polovicu rozdielu mzdy zvýšil výživné na mal. A., predstavovalo by sumu 65 + 25 + 31,5 t.j. 121,5-€ a stále by nepredstavovalo ani len 10% z mesačného príjmu matky. Súd určil výživné aspoň na hranicu 11,81% mzdy, ktorú matka poberá v bežný mesiac, teda na sumu 150,-€, pretože náklady na dospievajúce dieťa sa zvyšujú a vekom dieťaťa by percento podielu na príjme malo stúpať (vreckové, oblečenie, hygiena, záľuby, telekom. služby). Súd by výdavky matky nad rámec výživného na dieťa bral na zreteľ, keby podstatnejšie zasahovali rozpočet matky, čo však vzhľadom na dosiaľ aj novourčené percento výživného na príjme nezasahovali ani zasahovať zrejme nebudú. Je potrebné uviesť, že matka zveľadila svoj majetok, účelovo sa z tohto dôvodu úverovo zaťažila. V pôvodnom konaní obývala nehnuteľnosť a splácala úver vo výške 228,-€ mesačne, teraz jej jej úverové zaťaženie viac než dvojnásobné, pričom disponuje podstatne hodnotnejšou nehnuteľnosťou, kde si na dostavbu interiéru vzala úver 55000,-€ a zaťažila sa tak ďalšou splátkou ešte o 270,-€ mesačne. Nehnuteľnosť pritom ani nevyužíva, žije a pracuje v Rakúsku. Pokiaľ by bolo súdom určené výživné vo výške 150,-€ mesačne (teda zvýšenie o 85,-€ mesačne) na maloleté dieťa neprimerane vysoké, platilo by zároveň tvrdenie, že pred zvýšením výživného na dieťa je prioritná investícia do hodnotnejšej nehnuteľnosti matky za navýšenia splátky o 270,-€ mesačne. Splatnosť súd určil k rukám otca maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 01.09.2022.
23. Ako už súd skôr uviedol, výživné nenavýšil podstatne výraznejšie z dôvodu, že by musel podstatne
- a na základe nezmenených okolností, meniť pomer výživného na čistom príjme matky stanovený skorším rozhodnutím. Nezmenená okolnosť pritom je aj to, že dieťa rozhodne núdzou netrpelo ani pri skôr určenom výživnom, ktorého výšku nerozporoval v čase jeho určenia žiaden z rodičov.
24. Súd určil aj zročné zvýšené výživné, ktoré predstavuje rozdiel medzi dosiaľ a novourčeným výživným za obdobie od 01.09.2022 - teda prvého dňa v mesiaci, kedy začal nový školský rok, keďže už v tom
čase bol dôvod na zvýšenie výživného, do 31.10.2022 - keďže výživné sa platí mesačne vopred. Ide o sumu 2x 85,-€ teda spolu 170,-€. Splatnosť súd určil do troch dní od právoplatnosti výroku o zročnom výživnom. Súd nezvýšil výživné odo dňa podania návrhu, pretože nik nerozporoval, že dieťa u matky strávilo polovicu prázdnin, kedy teda znášala výdavky na dieťa pri určenom výživnom.
Poučenie:
Proti rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní peňažnú povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa ustanovení § 38 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa ustanovení § 370 a nasl. CMP.