Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13P-298-2015.pdf
PDF · 83.38 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/298/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v konaní pred samosudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.-Výčapky XX, zastúpenej JUDr. Petrou Fiala, bytom Nitra, Wilsonovo nábr. 160 a otca P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Q. XXXX/XX, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd upravuje styk otca s maloletou P. I., nar. XX.XX.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v nedeľu v čase od 10:00 hod do 16:00 hod a v nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod do 18:00 hod s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého dieťaťa a po ukončení styku maloleté dieťa na tom istom mieste matke včas odovzdá.
Matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi včas odovzdať.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ - otec maloletej sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 30.09.2015 domáhal úpravy styku tak, že bude oprávnený sa s dcérou stretávať každý párny víkend od piatka do nedele nepretržite a v nepárnom týždni jedenkrát do týždňa bez prespania. Svoj návrh odôvodnil tým, že v konaní o úprave práv a povinností k dieťaťu sa s matkou dohodli, že styk sa bude realizovať po ich vzájomnej dohode, s dcérou sa stretáva jedenkrát za dva až tri týždne, čo mu nevyhovuje, chcel by sa s dieťaťom stretávať cez víkend, čo mu matka neumožňuje. Z dôvodu zabezpečenia pravidelného kontaktu s dieťaťom a v záujme podieľať sa na jeho výchove podáva tento návrh.
Otec vypočutý ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že v roku 2012 keď boli upravené rodičovské práva a povinnosti k mal., bol ponechaný styk na dohode rodičov. Jeho kontakty s dcérou sa realizujú na základe dohody tak, že 1 deň predtým, ako sa má kontakt realizovať, matke zavolá. Je to tak raz za dva týždne, počas víkendu. Stretávali sa v domácnosti matky, resp. na dvore matke 1 až 1,5 hodiny. Na styk nechodí sám, väčšinou ide s rodinným príslušníkom a kontakty prebiehajú za prítomnosti matky, s tým, že asi pred 3 mesiacmi sa dohodli, že sa začne realizovať styk bez prítomnosti matky. S dieťaťom sa stretol v parku asi na 2 - 3 hodiny, čo je nepostačujúce. Maloletá nie je z neho rozrušená, nemá žiadne obavy prípadne strach tak, ako uvádza matka. Majú vytvorený pekný vzťah, nazýva ho ockom, dokonca ho žiada, aby boli spolu dlhšie. Pri jednom kontakte to bola práve matka, ktorá na úvod neprimerane reagovala, vulgárne sa vyjadrovala na jeho osobu pred dieťaťom a z toho bola mal. rozrušená. Býva sám v byte jeho sestry. Jedná sa o 2-izbový by. Matka ho neinformuje o žiadnych podstatných záležitostiach v živote dieťaťa, neinformuje ho o jej zdravotnom stave, ani nevedel,
kde chodí do predškolského zariadenia. Otec žiadal upraviť styk každý nepárny týždeň v nedeľu v čase od 10:00 hod do 18:00 hod a v párny týždeň v stredu od 16:00 hod do 18:00 hod. bez prítomnosti matky.
Matka vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že navrhuje upraviť styk na každú párnu nedeľu v rozsahu 4 hodín od 14:00 hod do 18:00 hod a v nepárnom týždni v stredu od 16:00 hod do 18:00 hod. Čo sa týka kontaktov otca s dieťaťom, nežili nikdy v spoločnej domácnosti. Prvých 8 mesiacov veku dieťaťa dieťa vozila do domácnosti otca, kde trávili spoločne asi 3 hodiny. Otec mlčal dieťaťu sa neprihováral, neprejavoval záujem o mal. Viackrát mu navrhovala, aby s nami navštívil lekárku, dieťa bolo evidované v gastroenterologickej ambulancií, čo otec nevyužil, vyhováral sa na pracovné vyťaženie. Otcovi poskytovala informácie o dieťati a jej zdravotnom stave. Podporovala kontakt otca s dieťaťom. Následne otec chodieval aj do jej domácnosti. Keď bolo dieťa staršie, tak sa s ním hrával. Z jeho strany nepociťovala záujem o dieťa primeraný a adekvátny k veku dieťaťa. Stalo sa, že dcére priniesol nevhodné oblečenie, plienky, pretože sa nespýtal akú veľkosť dieťa nosí. V 01/2013 jej oznámil, že neprekročí prah jej domu, dôvod neuviedol, odvtedy sa styk realizuje pred jej domom na dvore. Neskôr mal záujem o širší kontakt s dieťaťom, vzhľadom k tomu mu navrhla stretnutia bez mojej prítomnosti, takto sa uskutočnili 3 stretnutia v tomto roku naposledy v septembri. Mal. je veľmi citlivá, veľmi ťažko sa adaptuje na nové prostredie, v tom bol aj problém v predškolskom zariadení. Je veľmi naviazaná na svoje prostredie. Ešte nespala inde ako doma, prípadne v škôlke. Dieťa bolo po stretnutí s otcom rozrušené, v noci sa budilo. Medzi nimi je problematická komunikácia. Je pravdou, že asi 2 roky otcovi neposkytuje informácie o mal, nakoľko sa ani nepýta.
Rodičia zhodne uviedli, že od posledného pojednávania sa realizoval kontakt otca s mal. každú druhú nedeľu v rozsahu asi 2 hodiny bez prítomnosti matky. Spočiatku dieťa nechcelo ostať v prítomnosti otca bez matky samé, po motivácií matky sa kontakt realizoval aj bez jej prítomnosti. Obaja žiadali, aby sa styk realizoval bez prítomnosti matky.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje, upraviť styk každú druhú nedeľu v časovom rozsahu 4 hodín podľa denného režimu dieťaťa a v nepárnom týždni na 2 hodiny v popoludňajších hodinách po pracovných povinnostiach otca za prítomnosti matky počas prvých šiestich stretnutiach.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom návrhu zo dňa 29.09.2015 a s obsahom nasledujúcimi listinnými dôkazmi: rodný list mal. P. I., správa z RPPS zo dňa 07.01.2016, pripojený spis Okresného súdu Nitra č.k. 11P/62/2012 a z neho rozsudok zo dňa 21.05.2015 a zistil tento skutkový a právny stav:
Maloletá P. I., nar. XX.XX.XXXX bola rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 11P/62/2012-34 zo dňa 21.05.2012 zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi súd určil výživné v sume 70 eur mesačne. Styk otca s maloletou upravený nebol, nakoľko rodičia nežiadali súdnu úpravu styku.
Styk otca s maloletou sa realizoval po vzájomnej dohode rodičov, asi do jedného roku veku dieťaťa sa realizoval v domácnosti otca, kde spolu s matkou dieťaťa trávili asi 3 hodiny. Následne do r. 2013 sa styk realizoval v domácnosti matky v jej prítomnosti každý druhý týždeň počas víkendu v rozsahu asi 2 až 3 hodiny, neskôr len pred domom matky. Od 2. polroka r. 2015 sa styk realizoval bez prítomnosti matky v rovnakom rozsahu mimo bydliska matky a dieťaťa. Komunikácia medzi rodičmi je problematická.
Zo správy z psychologickej konzultácie na RPPS ÚPSVaR Nitra súd zistil, že napriek pretrvávajúcej partnerskej hostilite u rodičov maloletej, ktorá sa prejavuje neprijímaním istých upozornení a postrehov na zlepšenie interakcie, ako aj upodozrievaním, že dieťaťu hovoria veci, ktoré vzťah zoslabujú, rodičia prejavili záujem o spoluprácu v kontexte rodičovstva. Otec tým, že akceptuje styk s dieťaťom vyplývajúci z vývinových možností maloletej a matka verbalizovanou ochotou byť v procese napájania dcéry na otca nápomocná. Medzi otcom a maloletou prebehlo stretnutie, v ktorom psychológ mal možnosť vypozorovať interakciu medzi dieťaťom a otcom. Dieťa si sadlo na koberec s krabicou hračiek, otec si čupol k nej. Pokiaľ sa do aktivity zapájala aj matka dieťaťa, otec bol do hry zapojený málo. Matku požiadali, aby nezasahovala do hry, čo akceptovala. Následne sa hra medzi dieťaťom a otcom viac rozvinula. Otec sa dcére prihováral, usmieval sa na ňu. Dieťa ho asi zo dvakrát vyzvalo, aby sa pri hre rozprával, t.j. reagoval na jej rečové rozvíjanie hry odozvou. Takto sa spolu hrali cca 45 minút, priebeh hry určovalo dieťa, celkove ich interakciu psychológ hodnotil pozitívne. Pre dieťa je vhodné pravidelné
stretávanie sa s otcom dlhšie ako iba 2 hodiny, ako doteraz, ale nie je pripravené na viacdňovú separáciu od matky.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na úpravu styku bol podaný dôvodne, pretože rodičia sa na úprave styku otca s maloletou P.. nevedeli dohodnúť a v súdnom konaní v ktorom bol upravený výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletej upravený styk otca s maloletou nebol (rodičia úpravu styku v tom čase nežiadali). Súd preto upravil styk otca s maloletou tak, že otec sa bude stretávať s maloletou každý párny týždeň v nedeľu v čase od 10:00 hod do 16:00 hod a v nepárny týždeň v stredu od 16:00 hod do 18:00 hod. Rodičia po absolvovanej psychologickej konzultácii akceptovali stretnutia v stredu v nepárnom týždni v upravenom rozsahu, v nedeľu v párnom týždni otec žiadal kontakt na 8 hodín, matka navrhovala 4 hodiny. Obaja zhodne žiadali upraviť styk bez prítomnosti matky (napriek odporučeniu kolízneho opatrovníka a psychológa na RPPS). Súd upravil styk v rozsahu 6 hodín bez prítomnosti matky počas každej druhej nedele. Súdom stanovená úprava styku zodpovedá v súčasnej situácii veku a potrebám maloletého dieťaťa, pretože takouto úpravou styku bude zabezpečená pravidelnosť v stretnutiach a zabezpečené rozvíjanie citovej väzby medzi maloletou a jej otcom. Maloletá je emocionálne naviazaná na matku, na viacdňovú separáciu od matky nie je pripravená. Avšak vzhľadom k veku dieťaťa, ktoré už navštevuje predškolské zariadenie, skutočnosti, že sa vzťah medzi nimi budoval počas stretnutí v minulosti, je dieťa v súčasnosti pripravené na stretávanie sa s otcom na dlhší čas ako v súčasnosti a 6-hodinový kontakt s otcom bez prítomnosti matky je tomu primeraný. Matka si musí uvedomiť, že otec má presne rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako ona, svoje práva však môže využívať v podstatne menšej miere ako matka z dôvodu, že dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti.
Súd zdôrazňuje, že zverením dieťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča zostávajú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, ktorý je vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, hlavne zo sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený zodpovednosti za všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti k realizácii vhodného vplyvu na výchovu dieťaťa, pozitívne na dieťa vplýval. Práve úprava styku v adekvátnom rozsahu je prostriedok k zabezpečeniu čiastočnej spoluúčasti otca maloletej P. I. na jej výchove a k udržovaniu rodičovského vzťahu a upevňovaniu citovej väzby. Obaja rodičia sú plne zodpovední za úroveň ich vzájomných vzťahov, ktoré jednoznačne ovplyvňujú i maloleté dieťa a sú povinní dbať o to, aby tieto negatívne nepoznačili vývoj ich maloletej dcéry.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.