Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/4/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa: UNIPRASTAV, s.r.o., IČO: 31 620 469, so sídlom Čereňany, Prievidzská 126/79, právne zastúpený JUDr. Jozefom Námešným, advokátom so sídlom v Prievidzi, Nábrežie sv. Cyrila 47, proti odporcovi: Stanislav Boháč, IČO: 40 951 961, s miestom podnikania Oslany, Hviezdoslavova 320/39, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Námestie Slobody 22, o zaplatenie 79,99 EUR, takto

rozhodol:

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 79,99 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 79,99 EUR od 1.2.2014 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 59,13 EUR a ostatné trovy v sume 16,50 EUR, na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jozefa Námešného, advokáta so sídlom v Prievidzi, Nábrežie sv. Cyrila 47, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 79,99 EUR. Návrh odôvodnil tým, že odporca vykonával pre navrhovateľa murárske práce na rodinnom dome pána U.. Pán U. následne práce vykonávané odporcom reklamoval. Napriek výzve navrhovateľa, odporca nebol ochotný ním vykonané reklamované práce opraviť. V záujme zachovania svojho dobrého mena voči zákazníkovi navrhovateľ vykonal reklamáciu na vlastné náklady. Náklady, ktoré mu v tejto súvislosti vznikli: oprava dlažby, dopravné náklady a použitý materiál vyúčtoval faktúrou číslo 201312-14, vystavenou dňa 17.1.2014, splatnou dňa 31.1.2014 na sumu 79,99 EUR. Odporcu vyzval k úhrade listom svojho právneho zástupcu zo dňa 14.3.2014. Odporca však faktúru neuhradil.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -18 zo dňa 20.11.2014, ktorým zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.

Odporca podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor, ktorý odôvodnil tým, že s navrhovateľom uzatvoril zmluvu o vykonaní prác pre jeho firmu ako podzhotoviteľ na základe objednávky číslo 67/2011/E s termínom ukončenia prác do 20.10.2011. V objednávke boli dohodnuté jednotkové ceny, pričom úhrada mala byť realizovaná na základe faktúry. Navrhovateľ nepredložil k návrhu objednávku na vykonanie prác pre pána U., odporcom vystavenú faktúru za zhotovenie prác, úhradu za odporcom vykonané dielo. Nepreukázal na základe akého právneho vzťahu boli práce vykonávané. Navrhovateľ nepreukázal ani reklamáciu, predložil len ním vystavenú faktúru. Nepreukázal ani právny vzťah medzi pánom U. a ním ako zhotoviteľom. Na zaslanú upomienku reagoval odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý sa telefonicky spojil s právnym zástupcom navrhovateľa a vec mu v prítomnosti odporcu vysvetlil.

Vec tým považoval odporca za uzatvorenú. Odporca už spoluprácu s navrhovateľom ukončil a jeho návrh považuje za osobnú pomstu.

Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi.

Konateľ navrhovateľa Ing. Z. Y. na pojednávaní uviedol, že bol oslovený pánom Ing. U. na realizáciu rekonštrukcie jeho kúpeľne a nejakých ďalších drobností. X. ho, že niektoré veci budú robiť vo vlastnej réžií a niektoré veci, teda obklady, vyhotovia prostredníctvom SZČO, teda odporcu. Dohodli sa na diele. Dielo sa vykonalo v roku 2013, presný dátum si nepamätá. Dielo bolo odovzdané Ing. U.. Fungovali ústne, bez papiera, všetko bolo v poriadku. Po samotnej rekonštrukcii Ing. U. vyplatil navrhovateľa a navrhovateľ potom zaplatil odporcovi. Odporca mal po tejto zákazke u nich ešte jednu zákazku v Bratislave, potom sa rozišli. Po nejakom čase prišla od Ing. U. telefonická reklamácia. Navrhovateľ sa snažil telefonicky zastihnúť odporcu, keď sa to podarilo, odporca povedal, že reklamáciu neuznáva. Posielali mu aj listy. Nakoniec odstránenie vád zrealizovali na vlastné náklady. Navrhovateľ požaduje úhradu len minimálnych nákladov, ktoré vynaložili na zamestnanca a na materiál. Odporca na telefonické výzvy nereagoval. Všetky dohody boli len ústne. Jednalo sa len o jednu kúpeľňu. Predmetom reklamácie boli odtrhnuté resp. odlepené jedna alebo dve obkladačky. Odporcu vyzývali na odstránenie tejto vady. Platby uhrádzal navrhovateľ v hotovosti. Nevie, koľko bolo vyplatené odporcovi, musel by sa pozrieť v archíve. Na základe reklamácie žiadal navrhovateľ preplatiť len nevyhnutné náklady. Odporcovi vyúčtovali len reálne náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli s odstránením vady.

Odporca na pojednávaní uviedol, že rok realizácie prác bol 2011 a nie 2013. Keď mu niekto nevyplatí peniaze za odvedenú prácu, prečo by potom on mal platiť opravy. Za práce prevedené u p. Leitmana mu nebolo zaplatené. Prvýkrát sa o vadách dozvedel až po doručení faktúry. Keď sa s navrhovateľom rozišli, už s ním nechcel mať nič spoločné. Rozišli sa preto, že mu navrhovateľ nevyplatil všetky peniaze. Odporca u pána U. pracoval, prerábala sa tam kúpeľňa. Nepamätá si, koľko mu mal navrhovateľ zaplatiť za práce u pána U., nezaplatil mu ani za prácu v Bratislave. Nemal od navrhovateľa objednávku, ani nič, lebo v tejto firme sa to takto robí. Keď mu navrhovateľ zaplatil, vždy si nejaké peniaze stiahol. Aj z posledných peňazí si stiahol 200,- EUR. To bola zákazka, ktorá sa robila po pánovi U.. Odporca pracoval aj keď mu nebolo zaplatené, lebo v tejto firme sa vždy čakalo dlho na peniaze.

Svedok Ing. L. U. na pojednávaní uviedol, že asi pred tromi rokmi sa robila rekonštrukcia jeho kúpeľne. Bolo to v januári asi v roku 2012 alebo 2013. Robila sa kúpeľňa aj chodba. Práce boli ukončené asi koncom januára. V podstate bol spokojný. Na prípadné nedostatky upozorňoval ešte počas prác. Práce vyplácal niekedy vo februári. Neskôr, asi na jar v roku 2013, sa objavila vada. Na dlažbe sa uvoľnilo štyri až päť dlaždíc. Závadu vtedy reklamoval telefonicky u pána Y.. Prišli to opraviť dvaja jeho pracovníci, zdržali sa asi dve hodiny. Už tam však nebol odporca. Bolo to asi rok po rekonštrukcii. Boli tam asi raz, nevie, či boli dvakrát. Je však pravda, že vtedy bola doma manželka. Závadu odstránili, ale tri dlaždice ešte stále klepú.

Svedok A. O., zamestnanec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že pokiaľ si pamätá, bola tam zle položená dlažba. Začala praskať a bolo ju treba opraviť. Tak to opravili. Presne sa nepamätá, kedy sa dozvedeli o tom, že dlažbu treba opraviť a kedy vykonali opravu. Svedok pracoval aj na samotnej rekonštrukcii, je inštalatér. Robil tam aj pán N., nepamätá si však presne, kedy to bolo, asi rok alebo dva dozadu. Ohľadom reklamácie si pamätá, že tam bola popraskaná dlažba asi 2 m2. Túto dlažbu museli vytrhať. Dali tam nové dlaždice s tým, že to bolo potrebné aj vyspádovať. Boli to dlaždice rozmerov asi 33x33 cm, presne si nepamätá. Dlažbu kládol pán S., on je murár, svedok mu len asistoval. Nepamätá sa, či pán U. podpísal prevzatie prác.

Svedok O. S., zamestnanec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že bol s pánom O. opraviť dlažbu u pána U., dlažba bola popraskaná. Bolo ju treba vytrhať a dať novú. Boli to asi 2m2. Kedy to bolo, to si presne nepamätá, myslí si, že pred rokom niekedy na jeseň. Pánovi U. nedali nič podpísať po ukončení prác.

Svedok O. O., zamestnanec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že u pána U. sa robili práce na rekonštrukcii. Robili sa priečky, obklady a dlažba. Pracoval tam pán O. ako vodár aj elektrikár pán N.. Svedok zabezpečoval najmä dovoz a odvoz materiálu na stavbu. Neskôr, asi rok po realizácií stavby sa

pán U. sťažoval ohľadom dlažby. Zamestnanec navrhovateľa, ktorý to opravoval, neskôr zistil, že dlažba bola zle nalepená. Nebola urobená tak, ako sa to má robiť, teda: „na hrebeň“. Preto sa pri našľapovaní ohýbala a praskala. Opravovalo sa to 6.12.2013, svedok si to takto nepamätá, ale má svoj notes, do ktorého sa pozrel. Keď pán U. práce reklamoval, zamestnávateľ dal svedkovi na starosť kontaktovať odporcu a požiadať ho, aby to prišiel opraviť. Svedok odporcovi telefonoval, no on to odmietol, povedal, že nejde. Dôvod neuviedol, resp. pokiaľ ho uviedol, tak si ho už svedok nepamätá. Pokiaľ sa svedok pamätá, tak najprv sa odporcu pokúšal kontaktovať sám pán U., jemu však nezdvíhal telefón. Potom odporcu kontaktoval svedok. Svedok telefonoval odporcovi hneď, ako mu to uložil konateľ navrhovateľa. Uložil mu to na pracovnej porade. Svedok odporcu na odstránenie vád písomne nevyzýval.

Svedok I. G., zamestnanec navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že fyzicky na stavbe nebol, je rozpočtár. Vyhotovuje cenové ponuky podľa požiadaviek investora. Pokiaľ vie, rekonštrukcia bola zrealizovaná v zmysle dohody a cenovej ponuky. Ohľadom reklamácie si pamätá, že pán U. reklamoval chyby keramickej dlažby. Vady odstránili zamestnanci navrhovateľa. Rozpočet sa robí na základe skutočností fyzicky zistených na stavbe a následne ich odsúhlasuje investor. Svedok vypracoval súpis vykonaných prác. Je tam zohľadnený rozsah prác, dopravné náklady a materiál. Zodpovedá za správnosť tohto súpisu, podpísal ho. Prax pri vyplácaní odporcu, bola taká, že odporca oznámil svedkovi cenu, za ktorú je on ochotný urobiť práce a vyslovil požiadavku, aby mu boli peniaze vyplatené na čierno. Odporca bol subdodávateľom, stavebné práce na rekonštrukcii robil on a chcel zaplatiť na čierno. Svedok robil rozpočet na stavebné práce. Zmluvy nevypracováva. Rozpočet sa vypracúva, na základe toho, že investor oznámi navrhovateľovi rozsah prác, ktoré požaduje, svedok vypracuje rozpočet a investor ho potom odsúhlasuje. Všetky stavebné práce robil odporca, napr. vymurovávanie. Odporca bol oslovený navrhovateľom či má záujem vykonať tieto stavebné práce. Odporca mal od navrhovateľa všeobecnú objednávku na stavebné práce. Svedok vypracovával iba rozpočet, ostatné podrobnosti si nepamätá.

Súd na pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: faktúra č.l. 4, súpis vykonaných prác č.l. 5, zisťovací protokol o vykonaných stavebných prácach č.l. 6, výzva č.l. 7, výpis zo ŽRSR odporcu, výpis z ORSR týkajúci sa navrhovateľa, objednávka č.l. 23, VPD zo dňa 4.7.2012, listiny predložené navrhovateľom na pojednávaní č.l. 53 a nasl., fotokópia reklamácie zo dňa 2.10.2013, fotokópia podacieho lístku č.l. 78 - 79, fotokópia z poštovej knihy navrhovateľa.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný tento skutkový stav: Ing. L. U. si u navrhovateľa objednal rekonštrukčné práce v jeho byte. Zmluvu o dielo uzatvoril navrhovateľ ako zhotoviteľ s Ing. U. ako objednávateľom ústne. Odporca vykonal niektoré práce na rekonštrukcii na základe dohody s navrhovateľom ako subdodávateľ, resp. podzhotoviteľ. Okrem iného vykonal aj pokládku keramickej dlažby v kúpeľni bytu Ing. U.. Rekonštrukcia prebiehala v mesiacoch január a február 2012. Na jar 2013 Ing. U. reklamoval vady diela u navrhovateľa. Išlo o uvoľnenie niekoľkých dlaždíc na keramickej dlažbe v kúpeľni. Navrhovateľ sa snažil kontaktovať odporcu, aby reklamované vady odstránil. V telefonickom rozhovore v lete 2013, ktorý uskutočnil zamestnanec navrhovateľa O. O. odporca uviedol, že reklamované vady neodstráni. Odporca bol na odstránenie vád vyzvaný aj písomne, doporučeným listom odoslaným navrhovateľom dňa 7.10.2013. Odporca neodstránil vady aj napriek tejto písomnej výzve. Vady teda napokon odstránili navrhovateľ, konkrétne jeho zamestnanci A. O. a O. S. dňa 6.12.2013. Navrhovateľ si následne u odporcu uplatnil náhradu nákladov na odstránenie uvedených vád, ktoré vyčíslil v sume 79,99 EUR.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 554 ods. 1 prvá veta zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom.

Podľa § 560 ods. 1 dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.

Podľa § 562 ods. 2 písm. súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1. c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 562 ods. 3 ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

Podľa § 428 ods. 2 na účinky ustanovené v odseku 1 (v prípade ustanovenia § 562 účinky v odseku 2) sa prihliadne, len ak predávajúci (zhotoviteľ) namietne v súdnom konaní, že kupujúci (objednávateľ) nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru (diela).

Podľa § 564 Pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 369 ods. 1 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369 ods. 2 ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014.

Podľa § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2014 Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa § 451 ods.1 kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 454 bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že samotné vykonanie rekonštrukcie navrhovateľom v byte Ing. U.a nebolo medzi účastníkmi sporné a sporné nebolo ani to, že sa na rekonštrukcii podieľal aj odporca a vykonal pokládku dlažby v kúpeľni Ing. U. Je pravdou, ako to namietal aj právny zástupca odporcu, že svedkovia, si už presne nepamätali termín rekonštrukcie, nevedel ho uviesť dokonca ani konateľ navrhovateľa vo svoje výpovedi. Súd dospel k záveru, že rekonštrukcia sa uskutočnila v mesiacoch január a február 2012. Vyplýva to z výpovede svedka Ing. U. v kontexte s evidenciou dochádzky a záznamami z porád, ktoré boli predložené navrhovateľom.

Súd posúdil právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom ako zmluvu o dielo podľa 536 a nasl. ObZ. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že predmetom zmluvy bola oprava, resp. úprava stavby alebo jej časti. Na uvedený vzťah je potrebné aplikovať obchodnoprávnu úpravu, keďže obaja účastníci sú podnikatelia a ich právny vzťah sa týkal ich podnikateľskej činnosti. Súdu síce nebolo predložené žiadne

písomné vyhotovenie takejto zmluvy, no zákon nevyžaduje písomnú formu zmluvy o dielo. Súd zároveň nepovažoval za sporné medzi účastníkmi, že takáto zmluva vznikla a že jej obsahom bolo vykonanie prác u Ing. U. zo strany odporcu. Z výpovede odporcu na pojednávaní totiž vyplýva, že dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo medzi účastníkmi existovala. Odporca zároveň uviedol, že mu navrhovateľ za tieto práce nezaplatil a preto odporca odmieta odstrániť aj reklamované vady.

Dielo vykonané odporcom, t.j. montáž dlažby v kúpeľni, bolo súčasťou diela - rekonštrukcie kúpeľne Ing. U. na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi Ing. U. ako objednávateľom a navrhovateľom ako zhotoviteľom.

Súd mal za preukázané aj to, že Ing. U. reklamoval vady, ktoré vznikli na dlažbe v kúpeľni. Reklamácia bola uplatnená na jar v roku 2013, teda nepochybne včas, t.j. v lehote podľa § 562 ods. 2 písm. c/ ObZ. Navrhovateľ ako zhotoviteľ mal teda voči objednávateľovi Ing. U. povinnosť reklamované vady diela odstrániť. V konkrétnom prípade sa však tieto vady týkali tej časti diela, ktoré pre navrhovateľa vykonal odporca v rámci tej zmluvy o dielo, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom.

Súd považoval za preukázané, že odporcovi bola zaslaná doporučene písomná výzva navrhovateľa na odstránenie vád, ktorá bola datovaná dňom 2.10.2013 a odoslaná dňa 7.10.2013 na jeho adresu. Súd považoval za hodnoverný a pravdivý údaj v poštovej knihe predloženej navrhovateľom. Súd mal na pojednávaní možnosť nahliadnuť do originálu poštovej knihy a konštatuje, že zápisy v nej zodpovedajú fotokópii, ktorá je v spise na č.l. 80. Súd nemal pochybnosti o údajoch uvedených v poštovej knihe najmä preto, že zápis o zásielke adresovanej odporcovi 167 je zapísaný chronologicky, podľa dátumov, medzi ostatnými zápismi, ktorých poradové čísla mu predchádzajú, alebo po ňom nasledujú a tento zápis nie je opravovaný ani dopĺňaný. Súd zároveň konštatuje, že poštová kniha je viazaná v tvrdej väzbe.

Navrhovateľ zasielal odporcovi písomnú výzvu na adresu jeho bydliska. Ide mimochodom o rovnakú adresu, na akú súd doručoval odporcovi do vlastných rúk platobný rozkaz, ktorý si odporca riadne prevzal, teda súd má za to, že sa na tejto adrese zdržiaval a aj v súčasnosti sa zdržiava. Právny zástupca odporcu namietol, že odporca takýto list s výzvou neobdržal. Súd k tomu uvádza, že podľa § 45 ods. 1 prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t. j. že sa dostane do sféry jeho dispozície. Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných predpisov. Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť. Z uvedených dôvodov považoval súd za preukázané uskutočnenie oznámenia vád odporcovi ako zhotoviteľovi podľa § 562 ods. 2 ObZ.

Súd mal teda za to, že vady diela boli odporcovi ako zhotoviteľovi navrhovateľom ako objednávateľom riadne oznámené. Keďže odporca na oznámenie vád nereagoval a vady sám neodstránil, odstránil ich navrhovateľ, keďže sám mal zodpovednosť za riadne vykonanie diela voči Ing. U. ako objednávateľovi. Súd považoval za preukázané, že vady diela boli odstránené zamestnancami navrhovateľa dňa 6.12.2013.

Podľa názoru súdu teda navrhovateľ plnil za odporcu to, čo mal odporca podľa práva plniť sám a teda odporca sa bezdôvodne obohatil. Výška tohto bezdôvodného obohatenia zodpovedala oprávneným nákladom vynaloženým na odstránenie reklamovaných vád. Odporca sa teda obohatil tým, že tieto náklady nemusel sám vynaložiť. Je preto povinný takto vzniknuté bezdôvodné obohatenie vydať navrhovateľovi.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 79,99 EUR. Táto suma tvorí náklady, ktoré súvislosti s odstránením vád vznikli navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia a pozostáva z ceny práce 35,28 EUR (6 hodín á 5,88 EUR), nákladov na dopravu 22 EUR a ceny materiálu (flexibilné lepidlo) 9,38 EUR. K uvedenej sume je ešte pripočítaná 20% - tná daň z pridanej hodnoty vo výške 13,33 EUR.

Odporca namietal sumu 79,99 EUR za prevedené práce, keďže sa mu nezdala primeraná, ale konkrétne výhrady k jednotlivým položkám neuviedol. Uplatnenú sumu vyčíslil svedok Erik Kytka, zamestnanec navrhovateľa, ktorý je rozpočtárom. Vo svedeckej výpovedi uviedol, že suma zahŕňa reálne náklady na odstránenie vád. Súd považoval uvedenú sumu za preukázanú a konštatuje, že napr. 22,-EUR, t.j. tretinu uplatnenej sumy bez DPH tvoria dopravné náklady, ktoré by navrhovateľovi vznikli za každých okolností a teda neboli závislé na rozsahu reklamácie. Súd poznamenáva, že pokiaľ aj boli pri odstránení vád použité nové dlaždice, navrhovateľ si ich neúčtuje.

Z uvedených dôvodov považoval súd návrh navrhovateľa za dôvodný a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Navrhovateľovi zároveň priznal aj uplatnený úrok z omeškania, vo výške 9% ročne zo žalovanej sumy, podľa právnej úpravy účinnej k prvému dňu omeškania. Omeškanie nastalo od 1.2.2014, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou si navrhovateľ vyúčtoval u odporcu úhradu nákladov za odstránenie reklamovaných vád.

Súd ešte konštatuje, že predmetom konania nebola skutočnosť, či navrhovateľ zaplatil odporcovi za práce vykonané u pána U., napriek tomu, že odporca smeroval niektoré svoje dôkazné návrhy a námietky vznesené konaní práve k preukázaniu tejto skutočnosti. Pokiaľ navrhovateľ odporcovi naozaj neuhradil odmenu za práce vykonané na rekonštrukcii bytu Ing. U.eda v podstate cenu diela), odporcovi nič nebránilo uplatniť si svoje nároky samostatnou žalobou, prípadne vzájomným návrhom.

Právny zástupca odporcu vznášal v konaní opakovane námietky týkajúce sa navrhovateľom predložených listinných dôkazov, v ktorých poukazoval na to, že tieto listiny boli predkladané neskoro. Dokonca ich považoval za účelovo vyfabrikované. K týmto námietkam súd uvádza, že navrhovateľ má v sporovom konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. V zmysle § 79 Občianskeho súdneho poriadku je už v návrhu na začatie konania povinný tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (uvádzať skutkové tvrdenia) a predložiť, resp. označiť o nich dôkazy. Navrhovateľ si túto povinnosť podľa názoru súdu riadne neplnil, a to predovšetkým na prvom riadnom pojednávaní, ktoré sa vo veci konalo. Podstatnú časť listinných dôkazov totiž predložil až pred druhým pojednávaním, pred ktorým zároveň navrhol súdu aj konkrétnych svedkov. Išlo pritom o dôkazy, ktoré mali preukázať samotnú podstatu žalovaného nároku. Napríklad pri uplatňovaní práva z vád diela preukázanie odoslania výzvy podľa § 562 ods. 2 ObZ. Navyše išlo o štádium konania, ktoré nasledovalo po podaní odporu proti platobnému rozkazu.

V súčasnej právnej úprave občianskeho súdneho konania sa v klasickom sporovom konaní neuplatňuje zásada koncentrácie konania. O koncentrácii možno hovoriť až v okamihu vyhlásenia uznesenia podľa § 120 ods. 4 OSP, až vtedy zásadne nastáva stop-stav v dokazovaní. Navrhovateľ bol teda oprávnený navrhovať dôkazy v priebehu celého konania a súd sa musel s týmito dôkaznými návrhmi vysporiadať. Podľa názoru súdu však navrhovateľ svojim postupom pri navrhovaní dôkazov konal však v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ktorá nezaväzuje len súd ale aj samotných účastníkov konania. Toto konanie navrhovateľa má súd možnosť sankcionovať v rámci rozhodnutia o náhrade trov konania.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods.1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Keďže navrhovateľ mal v konaní plný úspech, mal by proti odporcovi nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na charakter navrhnutých a vykonaných dôkazov, a v prípade, že by boli všetky tieto dôkazy navrhnuté včas, by podľa názoru súdu postačovalo vykonanie len jedného pojednávania, na ktorom by bol vykonaný výsluch účastníkov, navrhovaných svedkov a oboznámenie listinných dôkazov, namiesto troch pojednávaní, ktoré sa napokon uskutočnili.

Navrhovateľ by mal teda podľa názoru súdu nárok na náhradu trov právneho zastúpenia len za jedno pojednávanie. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ďalšie trovy si už po vyhlásení rozsudku v zákonnej trojdňovej lehote nevyčíslil. Súd mu teda mohol priznať len

také trovy, ktoré vyplývali zo spisu. Išlo o súdny poplatok za návrh na začatie konania a trovy právneho zastúpenia, spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby vrátane režijného paušálu, t.j. príprava a prevzatie zastúpenia a návrh na vydanie platobného rozkazu. Súd teda navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo sumy súdneho poplatku 16,50 EUR, a trov právneho zastúpenia v sume 59,13 EUR, tieto ďalej pozostávali z dvoch úkonov právnej služby po 16,60 EUR, režijného paušálu dvakrát po 8,04 EUR a DPH 20% v sume 9,85.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.