Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_6Er-608-2009.pdf
PDF · 77.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6Er/608/2009
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova 2 - pôvodne zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove, Prešov, Štúrova 7, IČO: 00 151 866, proti povinnej L. M., O.. XX.XX.XXXX, V. Ž., Ž. F.. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Karasa, Exekútorský úrad so sídlom v Humennom, Sládkovičova 7, pod sp. zn. EX 1336/2009, o vymoženie 33,19 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Karasovi, Exekútorský úrad Humenné, Sládkovičova 7, trovy exekúcie vo výške 34,79 Eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. R. zo dňa 22.5.2008 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru v P., vydal dňa 24.9.2009 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora JUDr. Jozefa Karasa, Exekútorský úrad Humenné, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 33,19 Eur a trov exekúcie.
V priebehu exekučného konania bol súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V tomto podnete súdny exekútor navrhol, aby tunajší súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") zastavil exekúciu z dôvodu, že povinná je nemajetná. Počas exekúcie bolo zistené úkonmi exekučnej činnosti, že povinná nemá majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, čo je zákonnou podmienkou na zastavenie exekúcie podľa vyššie cit. zákonného ustanovenia. Prípadný nesúhlas oprávneného so zastavením exekúcie, resp. požiadavka pokračovať v exekúcii, nepatrí k preskúmavaniu splnenia zákonných podmienok pre vedenie konania v nadväznosti na §§ 57 ods. 2 a 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdny exekútor si zároveň v podnete uplatnil trovy exekúcie, ktoré mu v priebehu konania vznikli, v sume 42,90 Eur bez dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“). Prílohou podnetu na zastavenie exekúcie súdneho exekútora bola špecifikácia trov a exekútorský spis sp. zn. EX 1336/2009.
Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.12.2015 sa oprávnený priamo nevyjadril k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa § 57 od. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda či sa s ním stotožňuje alebo ho namieta. Obšírne sa vyjadril k otázke trov exekúcie súdneho exekútora a výkladu ustanovenia § 203
Exekučného poriadku, konkrétne odseku 2 tohto zákonného ustanovenia. Podľa názoru oprávneného § 203 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné vykladať systematicky a interpretovať ho v nadväznosti na odsek 1 cit. ustanovenia, teda v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť oprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad rešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný. Záverom poukázal na to, že skutočnosť, že súdnemu exekútorovi nebudú uspokojené všetky jeho nároky je podnikateľským rizikom, ktoré nesie súdny exekútor, a ktoré je do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil. Súd mal z exekútorského spisu sp. zn. EX 1336/2009 preukázanú nemajetnosť povinnej zistenú súdnym exekútorom. Úkonmi exekučnej činnosti súdny exekútor ako jediná štátom poverená osoba v exekučnom konaní prešetril osobné, prijímové a majetkové pomery povinnej a zistil nemajetnosť povinnej. Súd mal z listín založených v exekútorskom spise objektívne preukázanú nemajetnosť povinnej, ktorá pretrváva po dlhšiu dobu a nie je žiaden predpoklad, že by sa uvedený stav zmenil, hoci povinná je v produktívnom veku. Prípadné úvahy o možnom budúcom zlepšení majetkových pomerov povinnej, a to aj vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky a doterajšiu dĺžku exekučného konania, by nemali reálne opodstatnenie a právnu relevanciu, keďže podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii by bolo neúčelné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení Exekučného poriadku účinnom od 1.6.2014 § 200 ods. 5 Exekučného poriadku - poznámka súdu), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 alinea prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd v rámci rozhodovania o zastavení exekúcie rozhodol aj o trovách exekučného konania súdneho exekútora, a to v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekučného konania a uložil oprávnenému, aby tieto trovy konania uhradil súdnemu exekútorovi v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Keďže dôvodom zastavenia exekúcie v tomto prípade je skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený. K úvahám vyjadrením oprávneným vo vyjadrení zo dňa 18.12.2015 sa súdu žiada uviesť, že právna veda vo všeobecnosti chápe výklad práva ako objasňovanie zmyslu a obsahu platných právnych noriem vyjadrených v normatívnych právnych aktoch, za účelom ich správneho pochopenia a používania. (Bröstl A., Dobrovičová G., Kanárik I.: Teória práva. Košice: UPJŠ-Právnická fakulta, 2004, s. 127). Výklad (interpretáciu) práva možno klasifikovať podľa rôznych hľadísk a kritérií. Najčastejšie aplikovanou klasifikáciou je klasifikácia podľa tzv. metód výkladu, kde sa rozlišuje výklad jazykovo-
gramatický, logický, systematický a historický. Každý výklad práva je však limitovaný samotný textom právnej normy vyjadrením v príslušnom normatívnom právnom akte, keďže výklad práva nemá a logicky nemôže mať charakter normotvorného procesu, inými slovami, výklad práva nemôže byť contra legem. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kde je hypotézou právnej normy podmienka, že sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, po ktorej naplnení druhá časť právnej normy - dispozícia stanovuje, že v takom prípade trovy exekúcie znáša oprávnený, podľa názoru súdu nie je možné akceptovať výklad § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nastolený oprávneným.
Súdny exekútor vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 42,90 Eur bez DPH v špecifikácii trov exekúcie, ktorá bola prílohou podnetu na zastavenie exekúcie. Súd vyčíslené trovy preskúmal a rozhodol, že trovy boli účelne vynaložené vo výške 34,79 Eur a v takejto sume ich súdnemu exekútorovi priznal aplikujúc pri tom ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ vyhláška“).
Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky predstavujúcej minimálnu hodnotu odmeny 33,19 Eur, keďže súčet jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by nedosiahol túto minimálnu odmenu, na ktorú má súdny exekútor v zmysle cit. ustanovenia vyhlášky nárok. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 1,60 Eur za poštové služby. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 34,79 Eur bez DPH, keďže súdny exekútor nepreukázal, že je registrovaným platcom DPH a DPH si neuplatnil.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v rámci hotových výdavkov náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 4,15 Eur, keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX 1336/09 preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby. Samotná skutočnosť, že sa v exekútorskom spise nachádzajú žiadosti o poskytnutie súčinnosti pri vykonávaní exekúcie súdneho exekútora, ktoré adresoval rôznym subjektom, ešte sama o sebe nepreukazuje vznik hotových výdavkov na ich doručení týmto subjektom. Súd rovnako nepriznal sumu 3,96 Eur ako odmenu podľa § 21 písm. a) vyhlášky za vydanie odpisu alebo potvrdenia zo spisov - poverenia súdu zo spisu, keďže má za to, že nemožno priznať súdnemu exekútorovi odmenu za vyhotovenie kópie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorú prikladá k žiadosti o súčinnosť adresovanú tretím osobám podľa §§ 34 a 35 Exekučného poriadku, pretože povinnosť preukázať svoje poverenie na vykonávanie exekúcie mu vplýva priamo zo zákona, Exekučného poriadku. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedené hotové výdavky a odmenu.
O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.