Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/165/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majeríkovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX/X, D., občan SR, proti odporcovi: V. A., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, D., občan SR, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 5.6.2013 domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti zdržať sa v budúcnosti tvrdení o tom, že je duševne chorá, že by sa mala liečiť a akýchkoľvek iných tvrdení, ktoré by predstavovali neoprávnený zásah do jej osobnostných práv; uloženia povinnosti na najbližšej členskej schôdzi bytového domu po právoplatnosti rozhodnutia sa verejne ospravedlniť, svoje tvrdenia o jej duševnej chorobe odvolať a ospravedlniť sa pred prítomnými vlastníkmi a užívateľmi bytov a ďalej sa domáhala peňažného zadosťučinenia v sume 2.500,- €. Svoj návrh odôvodňovala tým, že v období roku 2011 na každej domovej členskej schôdzi bytového domu na ulici A. XXXX v Žiline na ktorej sa zúčastnil odporca opakovane rozprával, že je psychicky chorá, a že by sa mala liečiť. Keďže jeho správanie bolo v rozpore s občianskym spolunažívaním podala podnet na polícii proti občianskemu spolunažívaniu a o výsledku priestupkového konania nebola upovedomená a nemá tak vedomosť o tom, ako priestupkové konanie skončilo. Odporca svojimi nepravdivými tvrdeniami ohrozuje jej vážnosť, česť aj dôstojnosť a svojím konaním hrubo a neoprávnene zasahuje do jej osobnostných práv a preto sa domáha ochrany. Zároveň žiada o satisfakciu, keďže konaním odporcu bola v značnej miere znížená jej dôstojnosť a žiada o úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch 2.500,- €.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 5.11.2013 (čl. 34 spisu) žiadal návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľky, že na domovej schôdzi vlastníkov bytom konaných v rokoch 2011 ako aj na iných domových schôdzach opakovane rozprával o navrhovateľke, že je psychicky chorá, toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, domových schôdzi sa osobne nezúčastňuje. Z prezenčných listín, z domových schôdzí je zrejmé, že týchto sa zúčastňuje jeho matka Z. A.. Má vedomosť, že na podnet navrhovateľky bolo voči jeho osobe vedené priestupkové konanie avšak toto bolo ukončené v prospech jeho osoby tak, že toto bolo zastavené (rozhodnutie Obvodného úradu Žilina č. 2012/19641-/P-2054/2 SD zo dňa 5.12.2012). Popieral všetky tvrdenia navrhovateľky a nie je si vedomí akýchkoľvek zásahov do jej osobnostných práv ktorými by ohrozoval jej vážnosť a dôstojnosť. Práve naopak navrhovateľka sa hrubo vyjadruje na adresu jeho maloletých detí ako i jeho partnerky; navrhovateľka hrubo a urážlivo sa správa aj k iným vlastníkom bytov v dome a práve ona vyvoláva konflikty. Vlastníci bytov v bytovom dome na ulici A. XXXX v D.

pre nespokojnosť so správaním navrhovateľky podávali sťažnosti prostredníctvom svojich zástupcov, žiadosti o jej vysťahovanie, nakoľko navrhovateľka dlhodobo narušuje a znepríjemňuje ich bývanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Uviedla, že dňa 28.8.2011 išla so svojím synom na schôdzu bytového domu a začali jej robiť naprotiveň ostatní vlastníci a zo schôdze odišla. Keď bola pred bytovkou odporca z okna svojho bytu na ňu vykrikoval, že je psychicky chorá a preto zavolala hliadku polície. Aj pred hliadkou polície sa odporca o nej takto vyjadroval a pred nimi povedal, že je psychicky chorá a v samotnom zázname odporca policajtom sa priznal. Tieto výrazy použil na viacerých schôdzach. V dome býva 25 rokov a odporca pobúril proti nej všetkých susedov. Snaží sa vyhýbať odporcovi, chodí zadným vchodom a radšej si ho ani nevšíma. Náhradu nemajetkovej ujmy žiada za toto obdobie v sume 2.500,- €.

Odporca žiadal návrh zamietnuť, zotrvával na svojom písomnom vyjadrení. Uviedol, že nerobí navrhovateľke žiadne problémy, schôdzi vlastníkov bytov sa nezúčastňuje. Podnet navrhovateľky na jeho správanie bolo predmetom prejednania priestupku a konanie voči nemu bolo zastavené.

Vypočutý svedok (syn navrhovateľky) vo svojom vyjadrení uvádzal, že na schôdze chodil dávnejšie odporca a ich počet a dátumy uviesť nevedel. Uviedol, že ešte v auguste roku 2011 z okna začal vykrikovať na jeho mamu, že je psychicky chorá, že sa má ísť dať liečiť do ústavu. Uviedol, že stále toto vykrikoval a policajti ho pri tom upozorňovali. Tiež uviedol, že odporca na neho zaútočil, keď bol za jeho družkou, že prečo rozpráva, že kradne žiarovky.

Z predložených listín - zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov, bytového domu č. XXXX/XX na ulici A. v D., ktorá sa konala dňa 28.8.2011 v spoločných priestoroch domu a k nej prezenčnej listiny súd zistil, že je nesporné, že pod poradovým číslom 7 je uvedené meno M. bez uvedenia podpisu, pod číslom 24 pri mene A. je podpis A.. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov, bytového domu č. XXXX/XX na ulici A. v D., ktorá sa konala dňa 3.11.2011 v spoločných priestoroch domu a k nej pripojenej prezenčnej listiny súd zistil, že je nesporné, že pod poradovým číslom 7 je uvedené meno M. bez uvedenia podpisu, pod číslom 24 pri mene A. je podpis A.. (čl. 47, 50 spisu)

Z obsahu zápisnice o prejednaní priestupku ako i rozhodnutia o priestupku č. 2012/19641-/P-2054/2 SD zo dňa 5.12.2012 Obvodným úradom Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkové súd zistil, že správny orgán na základe správy o výsledku objasňovania OO PZ Žilina (ORP-P-896/OPP- Z-2011) prejednával priestupok proti občianskemu spolunažívaniu obvineného odporcu, ktorého sa mal obvinený odporca dopustiť tým, že mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie hrubým správaním, keď dňa 28.8.2011 v mieste trvalého bydliska mal z okna svojho bytu kričať na susedu tj. navrhovateľku, že je psychicky narušená a že patrí na psychiatriu a tým sa mal voči nej dopustiť hrubého správania. Konanie voči obvinenému odporcovi bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku o ktorom sa koná, nebolo obvinenému odporcovi z priestupku preukázané. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.12.2012 ( čl. 69, 70 spisu).

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p. podľa, ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že k tomu, aby mohli vzniknúť občianskoprávne sankcie za nemajetkovú ujmu spôsobenú neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musia byť splnené hmotnoprávne podmienky a to existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote, tento zásah musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmto neoprávneným zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy. Objektívna spôsobilosť zásahu narušujúceho integritu osobnosti určitého subjektu vyplýva najmä z formy a povahy zásahu, z okolností, za ktorých bol urobený, ako aj z povahy subjektu a objektu zásahu. Požiadavka objektívnej spôsobilosti nie je daná, ak zásah mal takú povahu a bol vyvolaný za takých okolností a takou formou, že samotným jeho vykonaním nevyvolalo porušenie práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Fyzická osoba môže byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu osobnosti inej fyzickej osobe iba vtedy, ak neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby skutočne vyvolala.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti zdržať sa v budúcnosti tvrdení o tom, že je duševne chorá, že by sa mala liečiť a verejne sa ospravedlniť pred prítomnými vlastníkmi na najbližšej členskej schôdzi bytového domu a svoje tvrdenia o jej duševnej chorobe odvolať a zároveň uplatnila i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Vykonaným dokazovaním v konaní nebolo však zo strany navrhovateľky preukázané, že k takýmto tvrdeniam zo strany odporcu voči navrhovateľke došlo. V predmetnom konaní o ochranu osobnosti dôkazná povinnosť zaťažovala navrhovateľku, ktorá musí dokázať existenciu ňou tvrdeného zásahu do jej osobnostných práv. Dôkazné bremeno, ktorým navrhovateľka odôvodňuje svoj návrh nezaťažuje druhú stranu sporu. Neoprávneným zásahom do práv na ochranu osobnosti je konanie, ktorý svojim obsahom, formou a cieľom zasahuje do práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka a je v rozpore s právami a povinnosťami pôvodcu zásahu určenými právnym poriadkom. V danom prípade vo vzťahu k odporcovi nie je pochýb o tom, že správny orgán (Obvodný úrad Žilina) prejednal priestupok zo dňa 28.8.2011 a na základe správy o výsledku objasňovania OOPZ Žilina- západ, výpoveďami účastníkov a svedkov (vypočutí svedkovia npráp. C. B. a práp. C. E. na ústnom pojednávaní priestupku uviedli, že vykonávali hliadkovú službu a boli vyslaní na ulicu A. odkiaľ volala obyvateľka domu Q. M., že má problémy na domovej schôdzi s vlastníkmi bytov, pričom odporca pán V. A. na schôdzi ako majiteľ bytu nebol a žiadne nadávky z ich strany voči Q. M. nepočuli) dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania nie je spoľahlivo preukázané, že sa obvinený odporca priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustil a preto rozhodol tak, že konanie vo veci bolo zastavené z dôvodu, že nebola obvinenému preukázaná vina na spáchaní priestupku. Súd prvého stupňa je viazaný rozhodnutím orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by postupom odporcu v období roku 2011 malo dôjsť k zneváženiu jej osoby tvrdenými výrokmi difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej) povahy, ktoré by bolo spôsobilé poškodiť resp. ohroziť chránené práva fyzickej osobe v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka. Svedeckú výpoveď (syna navrhovateľky) súd hodnotil ako značne neobjektívnu, ovplyvnenú vzájomným vzťahom (rodič a dieťa) a ovplyvnenú konfliktom svedka s odporcom, a preto túto svedeckú výpoveď súd vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nemal žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Navyše odporca súdu predložil dôkaz, že v období, kedy malo dôjsť k takýmto difamujúcim zásahom do osobnosti navrhovateľky na členských schôdzach bolo preukázané, že ani dňa 28.8.2011 a dňa 3.11.2011 sa týchto schôdzí odporca vôbec nezúčastnil. Navrhovateľka využila svoje právo podať podnet na odporcu za konkrétne vyjadrenia zo dňa 28.8.2011, ktorými sa mal voči nej dopustiť hrubého správania, avšak spáchanie tohto skutku, o ktorom sa konalo nebolo obvinenému odporcovi z priestupku preukázané. Navrhovateľka má právo domáhať sa súdnej ochrany svojich práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka, avšak z takéhoto ňou tvrdeného a nepreukázaného porušenia nemožno kauzálne vyvodzovať vznik objektívnej zodpovednosti odporcu za neoprávnený zásah do jej osobnostných práv. Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe

právo na ochranu osobnosti a sú vymedzené znaky za prítomnosti, ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo v ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej jednote, tento zásah musí byť neoprávnený a musí existovať príčinná súvislosť medzi týmto neoprávneným zásahom, vznikom nemajetkovej ujmy) a teda len v prípade, ak tieto znaky dané sú, má fyzická osoba právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie. Uplatnenie práva na súdnu ochranu je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si účastník konania zvolí a nepriaznivé procesné dôsledky neúspech v spore stíhajú v sporovom konaní toho, kto neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.

S poukazom na zistený skutkový stav, nakoľko v konaní základná podmienka a to zásah do osobnostnej integrity navrhovateľky zo strany odporcu nebola preukázaná, preto súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a nevykonal dokazovanie na uplatňovaný peňažný nárok ako nemajetkovej ujmy, pretože fyzická osoba môže byť zodpovedná za nemajetkovú ujmu osobnosti inej fyzickej osobe iba vtedy, ak neoprávnený zásah spočívajúci v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby skutočne vyvolala.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle, ktorého zákonného ustanovenia účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

Odporca ako úspešný účastník vo vzťahu k navrhovateľke si právo na náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, preto súd rozhodol, tak že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.