Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7Co-12-2022.pdf
PDF · 115.82 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Martina Fiľakovského a JUDr. Viera Kandriková v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, zastúpená Okresným súdom Humenné, so sídlom v Humennom, na ul. Laboreckej č. 1855/17, proti žalovanému: KB Trend s.r.o., so sídlom v Humennom, na ul. Mierovej č. 1909/712, IČO: 45 721 114, právne zastúpenému: JUDr. Júliusom Bučekom, advokátom so sídlom v Humennom, na ul. Štefánikovej č. 18, za účasti Krajskej prokuratúry Prešov, so sídlom v Prešove, na ul. Masarykovej č. 16, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 15.11.2021 č.k. 8C 28/2020-198 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Krajskej prokuratúre Prešov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Okresnej prokuratúre v Starej Ľubovni nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Z kúpnych zmlúv, dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a listov vlastníctva predložených žalobcom k žalobe, ako aj zo zhodných tvrdení oboch strán sporu mal za preukázané, že na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21.05.1999, uzavretej medzi predávajúcim Jednota, SD Humenné a Slovenskou republikou - Okresným súdom Humenné sa Slovenská republika stala podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXXX a prevádzkovo-administratívnej budovy súp. č. XXXX postavenej na parcele č. XXXX v podiele 56/100. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.08.2004 uzavretej medzi tými istými stranami (predávajúci vystupoval pod obchodným menom COOP JEDNOTA Humenné, spotrebné družstvo), sa žalobca stal podielovým spoluvlastníkom parcely a budovy v ďalšom podiele 10/100. Výška celkového podielu žalobcu predstavovala 66/100. Parcela a stavba boli v roku 1999 zapísané na LV č. XXXX. Po nadobudnutí jednotlivých spoluvlastníckych podielov vykonal žalobca rekonštrukciu nadobudnutých priestorov. Na základe zmluvy zo dňa 07.06.1999 nadobudli spoluvlastnícky podiel k budove súp. č. XXXX a parcele č. XXXX aj Q. Q., a to podiel 21/200 a D. A., takisto podiel 21/200. Kúpnou zmluvou z roku 2002 nadobudli spoluvlastnícky podiel k budove a parcele aj JUDr. T. A. a B. A.ová, a to podiel X/XXX, ktorý bol následne prevedený na žalovaného. Zvyšný spoluvlastnícky podiel k budove a parcele ponúkla COOP Jednota na predaj v roku 2017 všetkým spoluvlastníkom. Záujem o tento podiel, podľa tvrdení konateľa žalovaného, ktoré neboli popreté, prejavil iba žalovaný. Kúpnou zmluvou zo dňa 25.05.2017 žalovaný zakúpil podiel 23/200 k budove a parcele od predávajúceho COOP Jednota Humenné, spotrebné družstvo. Okrem podielu 23/200 predmetom kúpnej zmluvy bol aj pozemok č. XXXX pred budovou a pozemok č. XXXX za budovou v podiele 1/1. Vklad zmluvy bol povolený dňa 29.05.2017. Dňa 08.04.2019 bola uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva medzi Slovenskou republikou, zastúpenou Okresným súdom Humenné, Q. A., D. A. a žalovaným, predmetom ktorej bolo zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k stavbe - prevádzkovo administratívnej budovy, súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele č. XXXX a k parcele č. XXXX. Na základe tejto dohody a odborného posudku znalca Ing. V. K. došlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva zmluvných strán dohody a stavba bola rozdelená na nebytové priestory, ktoré nadobudli zmluvné strany do výlučného vlastníctva v rozsahu tejto dohody, pričom spoločné časti a spoločné zariadenia budovy a pozemok č. XXXX ostali v podielovom spoluvlastníctve v podieloch zodpovedajúcich veľkosti nebytových priestorov, ktoré nadobudol ten ktorý účastník dohody. Vklad tejto dohody bol povolený dňa 26.04.2019. Stretnutia zástupcov žalobcu a žalovaného na Okresnom súde Humenné dňa 09.01.2020 a 24.04.2020 neviedli k mimosúdnej dohode. Tieto skutkové okolnosti prípadu neboli medzi stranami sporné. Sporné medzi stranami bolo právne posúdenie veci, keď obe strany mali na vec iný právny názor.
3. Vo veci nebol vykonaný dôkaz výsluchom predsedu, resp. podpredsedu predstavenstva COOP Jednota Humenné na okolnosti uzatvárania kúpnych zmlúv s tou ktorou stranou sporu, čo bolo medzi stranami nesporné, a preto vykonanie týchto výsluchov sa nepovažovalo za potrebné. K právnej stránke veci, ktorá de facto jediná bola sporná, nebolo potrebné vypočuť týchto svedkov, keďže výsluch svedkov slúži na preukázanie skutkových okolností prípadu. Pokiaľ ide o ohliadku na mieste samom navrhovanú žalobcom, z katastrálnych máp a fotografií predložených žalobcom je zrejmé, aké je polohové umiestnenie sporných parciel a ako tie vyzerajú v skutočnosti. Ohliadkou na mieste samom by sa evidentne nezistilo iné umiestnenie sporných parciel a ich vzhľad. Sporné je hlavne právne posúdenie prípadu a za tohto stavu ani tento dôkaz vykonaný nebol.
4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Aj keď petit žaloby formuloval týmto spôsobom, je nesporné, že sa domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobca v priebehu konania argumentoval tým, že pôvodný vlastník sporných parciel mu neponúkol na predaj sporné parcely ako spoluvlastníkovi budovy súp. č. XXXX a parcely č. XXXX, teda kúpna zmluva medzi pôvodným vlastníkom sporných parciel a žalovaným je neplatná, pričom tento nárok právne odvodzoval od ust. § 13, § 19 a § 23 zákona č. 182/1993 Z.z.
5. Z argumentácie žalobcu v priebehu konania je zrejmé, že žalobca zmiešal v žalobe nároky z porušenia predkupného práva v zmysle ust. § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré si však uplatňoval podľa zákona č. 182/1993 Z.z. argumentujúc potrebou aplikácie tohto zákona na právne vzťahy po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vzhľadom na túto argumentáciu žalobcu bolo potrebné si najprv vyjasniť, aké právne vzťahy boli medzi stranami sporu, akými právnymi predpismi sa riadili a či žalobca vôbec má právo vyplývajúce mu z nejakého právneho predpisu domáhať sa nároku, ako ho uplatnil v žalobe.
6. Je nesporné, že od roku 1999 dochádzalo k prevodom spoluvlastníckych podielov k budove súp. č. XXXX a parcele č. XXXX z pôvodného vlastníka na žalobcu, žalovaného a ďalšie osoby. Medzi týmito spoluvlastníkmi išlo do roku 2019 o spoluvlastníctvo stavby a pozemku pod ňou. Ich práva a povinnosti sa riadili Občianskym zákonníkom, a to ustanoveniami o podielovom spoluvlastníctve. Predmetom ich spoluvlastníctva nikdy neboli sporné parcely, ktoré až do uzavretia kúpnej zmluvy dňa 25.05.2017 boli vo výlučnom vlastníctve COOP Jednota Humenné. Po uzavretí tejto zmluvy sa výlučným vlastníkom sporných parciel stal žalovaný. Na sporné parcely sa teda nevzťahoval režim spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka a právny predchodca žalovaného ako výlučný vlastník sporných parciel s nimi mohol nakladať podľa svojho uváženia, okrem iného ich aj previesť bez toho, aby ich najprv musel niekomu ponúknuť na predaj. Dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 08.04.2019 došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva a zmluvné strany sa stali výlučnými vlastníkmi konkrétnych nebytových priestorov, ktoré užívali a ktoré vyčlenil znalec v odbornom posudku a spoluvlastníkmi spoločných častí a zariadení stavby a pozemku č. XXXX. Povolením vkladu tejto dohody do katastra nehnuteľností sa začal na nebytové priestory a ich vzťahy vzťahovať primerane zákon č. 182/1993 Z.z. v zmysle ust. § 24 ods. 1 tohto zákona. V tomto smere sa poukázalo čl. V. uvedenej dohody, v zmysle ktorého právoplatným povolením vkladu do katastra nehnuteľností sa zrušuje podielové spoluvlastníctvo. Až po povolení vkladu tejto dohody, teda v právnom zmysle vznikli nebytové priestory a až od tohto okamihu je možné domáhať sa prípadných nárokov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. Do tohto momentu sa na žalovaného nevzťahovali povinnosti upravené v zákone č. 182/1993 Z.z. Ak sa žalobca domáha voči žalovanému nárokov podľa zákona č. 182/1993 Z.z. vo vzťahu ku kúpnej zmluve uzavretej pred tým, ako sa na právne vzťahy strán sporu začali aplikovať ustanovenia zákona č. 182/1993 Z.z., už toto je dôvod na zamietnutie žaloby.
7. Nahradenie prejavu vôle je závažným zásahom do zmluvnej autonómie strán zmluvy. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí publikovanom pod č. R 76/2019 skonštatoval, že nahradenie prejavu vôle prichádza do úvahy len v prípadoch, ktoré sú v zákone výslovne uvedené. Žalobca evidentne pri petite žaloby vychádzal z nárokov pri porušení predkupného práva podľa Občianskeho zákonníka, ale tento nárok právne odvodzoval od § 13, § 19 a § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. Z týchto ustanovení žiadnym spôsobom nevyplýva, že ak by aj došlo k porušeniu nejakej povinnosti upravenej v týchto ustanoveniach (de facto len v ust. § 23 ods. 1 tohto zákona, keďže ustanovenia § 13 a § 19 neupravujú žiadnu povinnosť), môže sa dotknutá strana domáhať nahradenia prejavu vôle voči inej strane, ktorá jeho prípadné práva porušila, resp. nároku, ako ho formuloval žalobca, teda uložiť povinnosť žalovanému uzavrieť s ním kúpnu zmluvu. Uvedené je ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby.
8. Ak by aj žalobca chcel odvodiť porušenie nejakého predkupného práva pri uzavretí kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2017 ohľadne sporných parciel, k tomu je potrebné dodať, že pri tejto zmluve k porušeniu predkupného práva nedošlo a ani nemohlo dôjsť, keďže ako už bolo vyššie uvedené, predávajúci bol výlučným vlastníkom sporných parciel, a teda sa na neho nevzťahovala povinnosť ponúknuť sporné parcely z titulu predkupného práva. Pri prevode týchto parciel sa pritom na daný právny vzťah ešte nemohol aplikovať zákon č. 182/1993 Z.z. vzhľadom na vyššie uvedené dôvody. Kúpna zmluva bola preto vyhodnotená ako platne uzavretá.
9. Ak by aj pri kúpnej zmluve zo dňa 25.05.2017 došlo k porušeniu predkupného práva, z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ako aj z právnej teórie vyplýva, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany povinného spoluvlastníka na výber tri zákonné možnosti. Môže sa domáhať buď vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu alebo sa môže voči nadobúdateľovi (tretej osobe) domáhať, aby mu bol predaný spoluvlastnícky podiel ponúknutý za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby. Ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Treťou možnosťou je, že si ponechá predkupné právo, ktoré však začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi. Súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a (uplatnenie relatívnej neplatnosti) a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (prevedenie podielu za rovnakých podmienok, resp. následné nahradenie prejavu vôle) je však z právnej povahy veci vylúčené. Ak sa totiž oprávnený spoluvlastník platne domôže relatívnej neplatnosti voči účastníkom zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo, zmluva sa ruší od začiatku a podielovým spoluvlastníkom sa stáva opäť pôvodný spoluvlastník. Oprávnený spoluvlastník sa teda potom nemôže účinne domáhať od nadobúdateľa predaja spoluvlastníckeho podielu, keďže tento po uplatnení relatívnej neplatnosti už nie je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu. Predpokladom uplatnenia nároku na prevod spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, ako bol prevedený na nadobúdateľa teda je, aby sa oprávnený spoluvlastník predtým nedomáhal relatívnej neplatnosti zmluvy.
10. Skutočnosť, že žalobca sa najprv domáhal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2017 a následne sa žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného, je taktiež dôvodom na zamietnutie žaloby.
11. Rovnako námietky žalovaného a prokurátora ohľadne neurčitosti kúpnej zmluvy, ktorú by mal žalovaný uzavrieť so žalobcom, sú dôvodné, a to jednak ohľadne neurčitosti kúpnej ceny, ako aj ohľadne požadovaného podielu, a to s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z., keďže súd musí vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku a podľa aktuálneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností by podiel žalobcu na sporných parcelách predstavoval iný podiel, ako požadoval žalobca.
12. Ani prípadná projektová dokumentácia, ktorú sa žalobcovi a ani súdu nepodarilo zabezpečiť, nič nemohla zmeniť na záveroch, z ktorých sa vychádzalo pri rozhodnutí vo veci. Žaloba bola zamietnutá z dôvodov právneho posúdenia veci, keď sa dospelo k záveru, že v danom prípade nie je možné aplikovať zákon č. 182/1993 Z.z. spôsobom, ako to požadoval žalobca a zároveň z dôvodu absencie možnosti domáhať sa nahradenia prejavu vôle resp. uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť zmluvu podľa ustanovení zák. č. 182/1993 Z.z., z ktorých odvodzuje svoj nárok žalobca. Na týchto záveroch by ani prípadná projektová dokumentácia zo 70-tych rokov minulého storočia nič nezmenila. K argumentácii žalobcu ohľadne toho, že sporné parcely sú priľahlými pozemkami, súd dodal, že posudzovať sporné parcely ako priľahlé pozemky v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. je možné až odvtedy, keď sa na daný prípad začal vzťahoval tento zákon. Ako však už bolo vyššie uvedené, až do povolenia vkladu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa právne vzťahy dovtedy podielových spoluvlastníkov spravovali Občianskym zákonníkom a nie zákonom č. 182/1993 Z.z. Ak sporné parcely boli vo výlučnom vlastníctve právneho predchodcu žalovaného a nevťahoval sa na nich v čase prevodu, teda v roku 2017 zákon č. 182/1993 Z.z., ani skutočnosť, že by sporné parcely v súčasnosti mohli spĺňať parametre priľahlého pozemku neznamená, že v čase ich prevodu došlo k porušeniu zákona č. 182/1993 Z.z. Aj v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. je možné, že priľahlé pozemky nie sú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov (napr. aj z dôvodu, že ich je možné samostatne previesť - § 13 ods. 2 v spojení s § 14b ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., alebo z dôvodov podľa § 23 ods. 4 a 5 tohto zákona), teda nie vždy priľahlé pozemky musia nevyhnutne vlastniť vlastníci bytov či nebytových priestorov.
13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
14. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa odôvodnenia rozsudku, za dôvodné sa považovali aj námietky žalovaného a prokurátora ohľadne neurčitosti kúpnej zmluvy. Prvoinštančný súd v rozpore s ust. § 129 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p. nevyzval žalobcu na vykonanie opravy, ktorú by žalobca zrejme aj vykonal. Dopustil sa tak pochybenia v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p. a rozhodol vo veci samej aj napriek uvedenému nedostatku. Skúmanie splnenia procesných podmienok je pritom úradnou povinnosťou súdu počas priebehu celého konania.
16. Žalobca v podanej žalobe, ako aj na pojednávaní samotnom navrhol vykonanie dôkazov, ale súd prvej inštancie o ich vykonaní či nevykonaní ani nerozhodol. Zo zápisnice o pojednávaní síce vyplýva, že súd sa nerozhodol ich vykonať, okrem listinných dôkazov, ale o nevykonaní dôkazov chýba samotné uznesenie. Až po riadnom vykonaní všetkých žalobcom navrhovaných dôkazov by súd prvej inštancie mohol dospieť k iným záverom a týmto postupom sťažil dôkaznú pozíciu strany sporu - žalobcu. Prakticky bez akéhokoľvek ďalšieho vykonania dokazovania sa nedôvodne vzdialil od žalovanej a možnej miery zistenia skutkového stavu tvrdeného žalobcom a tak následne aj nesprávne vyhodnotil všetky dôkazy. Preto je daný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), písm. f) C.s.p. Následkom uvedeného je, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
17. Aj právne posúdenie je nedostatočné. Je tak naplnený odvolací dôvod vyplývajúci z ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. V rozsudku nie je vôbec daná odpoveď na zásadnú otázku, či sporné pozemky majú charakter priľahlých pozemkov alebo nie.
18. Žalobca trvá na tom, že v zmysle ust. § 23 ods. 1 veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z. je daná povinnosť previesť na vlastníka nebytového domu aj vlastníctvo k zastavanému pozemku a priľahlému pozemku. V roku 2019 spoluvlastníci zrušili podielové spoluvlastníctvo k spoločnej veci (budove a zastavanému pozemku) a túto rozdelili na samostatné jednotky - nebytové priestory a k ním prislúchajúce spoluvlastnícke podiely na pozemku a spoločných častiach / zariadeniach. Titulom tejto zmeny bola dohoda o zrušení podielového spoluvlastníctva, ktorá sa stala právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a k im prislúchajúcim akcesorickým právam (podiel na spoločných častiach, zariadeniach domu a na pozemku). Rozdelením spoločnej veci sa právne vzťahy pôvodných podielových spoluvlastníkov podriadili prednostne režimu zákona č. 182/1993 Z.z. a to v zmysle ust. § 24. Z ust. § 24 ods. 1 veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že tento zákon sa primerane vzťahuje aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, čo znamená, že právne vzťahy bývalých podielových spoluvlastníkov uzatvorením dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a rozdelením budovy na jednotky sa začali riadiť primerane aj ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z. Titulom prevodu vlastníctva v posudzovanom prípade bola dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Je dôležité zdôrazniť, že až do tohto momentu nebytové priestory v budove ako také v právnom slova zmysle neexistovali, keďže až na základe zmluvy o prevode vlastníctva k nebytovému priestoru sa vytvára nová vec - nebytový priestor, ktorý sa stáva samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov.
19. V ust. § 23 ods. 1 veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z. sa kogentne zakotvuje pre vlastníka domu, ak je aj vlastníkom zastavaného a priľahlého pozemku, povinnosť previesť na vlastníka nebytového priestoru aj vlastníctvo k zastavenému pozemku a priľahlému pozemku. Vlastníkom priľahlých pozemkov v čase delenia budovy na jednotky bol žalovaný, ktorý bol zároveň aj spoluvlastníkom domu a zastavaného pozemku a účastníkom právneho úkonu, na základe ktorého došlo k rozdeleniu budovy na jednotky, nebytové priestory. To, že sčasti išlo o podielové spoluvlastníctvo (budova a zastavaný pozemok) a sčasti o výlučné vlastníctvo (parcely č. XXXX a č. XXXX), nemení nič na obsahu zákonných povinností vlastníka budovy pri prevode jednotiek. Z toho vyplýva, že žalovaný bol povinný previesť za náhradu na nadobúdateľov nebytových priestorov, okrem iného, aj spoluvlastnícky podiel na priľahlých pozemkoch, keďže takýto pozemok ako spoluvlastník budovy pred jej rozdelením na jednotky vlastnil.
20. Žalobca nárok uplatnený podanou žalobou neodvodzuje a ani neodvodzoval z titulu predkupného práva. V podanej žalobe len poukázal, že iba voči pôvodnému vlastníkovi COOP Jednota, spotrebné družstvo Humenné, sa dovolával relatívnej neplatnosti prevodu vlastníckeho práva. Samotná žaloba však nesmeruje proti tomuto pôvodnému vlastníkovi, ale v žalobe sa len chronologicky poukazuje na túto skutočnosť. Záver, podľa ktorého ide o súbežné uplatnenie nároku podľa § 40a Občianskeho zákonníka a § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je zjavne nesprávny.
21. Žalovaný a Krajská prokuratúra Prešov navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
22. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
24. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkané pochybenie súdu prvej inštancie, ak tento nevyzval žalobcu na vykonanie opravy podania podľa ust. § 129 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 C.s.p., toto je právne bezvýznamné. Aj za predpokladu, ak by žalobca bol vyzvaný na opravu svojho podania a následne ju aj vykonal, na nedôvodnosti podanej žaloby by sa nič nezmenilo. Platí totiž ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p., podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. S prihliadnutím na toto zákonné ustanovenie muselo ísť o inú vadu majúcu vplyv na výrok rozhodnutia. Táto podmienka v prejednávanej veci splnená nebola.
25. Čo sa týka argumentácie žalobcu, podľa ktorej súd prvej inštancie o nevykonaní dôkazov nerozhodol samostatným uznesením, táto nie je správna. Zákonná úprava obsiahnutá v ust. § 185 ods. 1 C.s.p. ukladá súdu rozhodnúť iba o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a nie aj o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov nevykoná. Ak sa súd rozhodne, že niektoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, je povinný v odôvodnení rozsudku odôvodniť prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, čo priamo vyplýva z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Túto povinnosť vyplývajúcu z ust. § 220 ods. 2 C.s.p. si prvoinštančný súd v odôvodnení rozsudku bez akýchkoľvek pochybností splnil.
26. Pokiaľ ide o dôkaz listinou, tento sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah. To neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené. Uvedené priamo vyplýva z ust. § 204 C.s.p. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba spolu s podaniami žalobcu zo dňa 08.10.2020 (č.l. 99 spisu) a zo dňa 01.12.2020 (č.l. 130 spisu), ku ktorým boli pripojené aj listinné dôkazy, boli žalovanému doručené dňa 22.03.2021. Žalovaný tieto listinné dôkazy nespochybnil a teda ich obsah nemusel byť vykonaný prečítaním listín alebo oznámením ich obsahu. V tomto smere tak k žiadnemu porušeniu povinnosti zo strany konajúceho súdu nedošlo.
27. Obsahu spisu nezodpovedá ani tvrdenie žalobcu, podľa ktorého nárok uplatnený žalobou neodvodzoval a ani neodvodzuje z titulu predkupného práva. Už v žalobe samotnej poukázal na relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.05.2017 medzi predávajúcim COOP Jednota, spotrebné družstvo Humenné a žalovaným ako kupujúcim, pričom v tejto súvislosti zdôraznil, že listom zo dňa 05.05.2020 namietal relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, čo oznámil tak predávajúcemu, ako aj kupujúcemu. Oznámenie zo dňa 05.05.2020 (č.l. 124) bolo COOP Jednota Humenné doručené dňa 11.05.2020 (č.l. 125 spisu) a oznámenie zo dňa 05.05.2020 (č.l. 126 spisu) žalovanému dňa 11.05.2020 (č.l. 128 spisu).
28. Za predpokladu účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 25.05.2017 by táto okolnosť rozhodne nesvedčala v prospech žalobcu. Účinným dovolaním sa relatívnej neplatnosti by totiž nastala obnova pôvodných vlastníckych vzťahov a žalovaný by prestal byť nositeľom vlastníckych práv vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Za takejto situácie žalovaný ako nevlastník by ani nemohol byť zaviazaný na nahradenie prejavu vôle uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na jeho strane.
29. Za správny sa nedá označiť názor žalobcu, podľa ktorého žalovaný bol povinný previesť za náhradu na nadobúdateľov nebytových priestorov okrem iného aj spoluvlastnícky podiel na priľahlých pozemkoch, keďže takýto pozemok ako spoluvlastník budovy pred jej rozdelením na jednotky vlastnil.
30. Ust. § 23 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov rieši otázku práv vlastníkov domov bytov a nebytových priestorov k pozemkom, na ktorých je dom s bytmi, resp. nebytovými priestormi postavený, ako aj k priľahlým pozemkom. Ako to vyplýva z ust. § 23 ods. 1 tohto právneho predpisu, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je aj nerozlučne spojené spoluvlastnícke právo, resp. iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je predmetný dom postavený, ako aj k priľahlému pozemku. Je to reflexia na ust. § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, kde sa uvádza, že s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru je nerozlučne spojené aj vlastníctvo k spoločným častiam a zariadeniam domu, k príslušenstvu, ako aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemkom. Zároveň z ust. § 19 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že vzhľadom na nerozlučnosť vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru zo spoluvlastníctvom, resp. iným právom alebo povinnosťou k pozemku, nie je možné uskutočniť prevod, resp. prechod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru na tretiu osobu bez toho, aby zároveň nedošlo k prevodu, resp. prechodu spoluvlastníckeho, resp. iného spoločného práva alebo povinnosti k pozemkom.
31. Ust. § 23 ods. 1 veta druhá zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov rieši prípad, v rámci ktorého je vlastník bytového domu zároveň aj vlastníkom pozemku, na ktorom je bytový dom postavený a priľahlého pozemku. Už z uvedeného bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že uvedené ustanovenie nie je použiteľné v prípadoch, ak vlastnícky režim vo vzťahu k bytovému domu a pozemku, na ktorom je bytový dom postavený, je rozdielny od vlastníckeho režimu vo vzťahu k priľahlému pozemku.
32. Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov, ustanovenia tohto zákona týkajúce sa bytového domu sa vzťahujú aj na budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ak je v nich najmenej 1/3 -tina podlahovej plochy určená na bývanie a majú najmenej 4 byty. Ustanovenia tohto zákona sa primerane vzťahujú aj na iné budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu s výnimkou § 29 a § 29a ods. 1; na správcu týchto budov sa nevzťahuje osobitný predpis.
33. Úlohou predmetného ustanovenia bolo stanoviť, v ktorých prípadoch sa vzhľadom na charakter budovy budú uplatňovať ustanovenia Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zákon sa prioritne zameriava na úpravu nadobúdania vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom v bytovom dome a reguláciu práv a povinností ich vlastníkov (§ 1 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov). Bytový dom zákon charakterizuje ako budovu, v ktorej viac ako polovica podlahovej plochy je určená na bývanie, nachádzajúc sa v nej minimálne 3 byty a nebytové priestory, pričom byty a nebytové priestory sú v súlade so zákonom vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov. Zároveň sú spoločné časti a zariadenia domu v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (§ 2 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov). Ust. § 24 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov bolo implementované do bytového zákona novelou č. 205/2014 Z.z. s cieľom rozšíriť okruh domov, ktoré nemajú síce charakter bytového domu v zmysle § 2 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov, ale aj tak sa na ne budú vzťahovať ustanovenia zákona bez obmedzenia. Je to reflexia na súčasný trend výstavby domov, ktoré nie sú výlučne, resp. v majoritnom rozsahu určené na účely bývania, ale v určitom rozsahu sa v nich byty nachádzajú. Ako vyplýva z Dôvodovej správy k predmetnej novele Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, cieľom bola prioritne ochrana bývania spočívajúca v tom, že ustanovenia zákona sa bez obmedzenia budú vzťahovať aj na budovy, ktoré síce nemajú znaky bytového domu, ale spĺňajú zákonom ustanovené minimálne kritériá. Má ísť o budovy, ktoré nemajú charakter bytového domu, ale je v nich najmenej 1/3 -tina plochy určená na bývanie a nachádzajú sa v nej minimálne 4 byty. Pri stanovení predmetnej podmienky sa vychádzalo z definície polyfunkčného domu v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 607/2003 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania, kde sa pre takýto typ budov poskytujú aj prostriedky zo štátneho fondu na rozvoj bývania. V predmetných polyfunkčných domoch, ako sú napr. garážové domy, administratívne budovy, je teda možné aplikovať ustanovenia zákona týkajúce sa založenia spoločenstva pre správu spoločných častí a zariadení domu ako aj spoločných nebytových priestorov. Zároveň sa tu bude uplatňovať povinnosť prevodu vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru, ktorým bude zaviazané bytové družstvo, resp. obec v prípade, ak o to požiada nájomca (§ 29 a § 29a Zákona o vlastníctve bytov). V prípade ostatných budov, ktoré nespĺňajú kritéria ustanovené pre polyfunkčný dom, sa ustanovenia zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov budú uplatňovať s výnimkou § 29 a 29a ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov.
34. Ak ust. § 24 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov odkazuje na primerané použitie ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov, v prípade budovy nemajúcej charakter bytového domu totožnosť vlastníckych vzťahov k takejto budove a priľahlému pozemku musí byť zachovaná.
35. V prejednávanej veci právny režim prevádzkovej administratívnej budovy so súpisným číslom XXXX a pozemku s parcelným číslom XXXX, na ktorom bola táto budova postavená, nebol totožný so stavom vlastníckym vo vzťahu k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet sporu a to k pozemkom so súpisným číslom XXXX a XXXX. Výlučným vlastníkom pozemkov s parcelným číslom XXXX a XXXX bol žalovaný.
36. Aj keď žalovaný ako spoluvlastník pozemku s parcelným číslom XXXX a budovy so súpisným číslom XXXX na tomto pozemku postavenej bol spolu s ďalšími spoluvlastníkmi účastníkom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 08.04.2019, je nepochybné, že predmetom tejto dohody mohli byť iba nehnuteľnosti v spoluvlastníctve účastníkov tejto dohody a nie aj nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Ak žalovaný vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, a to k pozemkom zapísaným ako parcely č. XXXX a č. XXXX, nemal postavenie podielového spoluvlastníka, nakoľko bol ich výlučným vlastníkom, nebolo možné na neho aplikovať ust. § 23 ods. 1 v spojení s ust. § 24 ods. 1 Zákona o vlastníctve bytov.
37. Keďže súd prvej inštancie správne postupoval ak žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
38. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalovanému bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % podľa ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.
39. Krajskej prokuratúre Prešov náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola, nakoľko v súvislosti s týmto štádiom konania Krajskej prokuratúre Prešov žiadne trovy nevznikli.
40. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).