Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-122-2015.pdf
PDF · 102.24 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/122/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu BECK FINANC, s.r.o., Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, IČO: 35 830 522, právne zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU DVORECKÝ& BOHUMICKÝ, s.r.o., Grösslingova 50, 811 09 Bratislava, proti žalovanej L. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, A., o zaplatenie zmluvnej pokuty, takto
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% za každý deň omeškania zo sumy 326,76 eur od 06.03.2012 do 18.03.2012 z a s t a v u j e.
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca podal dňa 19.03.2015 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% zo sumy 326,76 eur od 06.03.2012 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná dňa 23.07.2009 uzatvorili Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXX, pričom žalovaná sa zaviazala za objednaný a riadne prevzatý tovar zaplatiť sumu 654,60 eur. Dlžnú sumu sa žalovaná zaviazala uhradiť v sume 10 eur pri podpise zmluvy, v prvej mimoriadnej splátke vo výške 100 eur a následne v 20 riadnych mesačných splátkach vo výške 27,23 eur vždy k 23. dňu príslušného mesiaca, počnúc dňom 23.08.2009. Zároveň pre prípad omeškania si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia. Nakoľko žalovaná neuhradila celú dlžnú sumu, jej dlh ku dňu podania žaloby činil sumu 326,76 eur, dostala sa do omeškania s plnením svojho záväzku, domáhal sa žalobca zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05% zo sumy 326,76 eur od 06.03.2012 do zaplatenia.
Súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty od 06.03.2012, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 19.03.2015.
Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zobral žalobu v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty od 06.03.2015 do 18.03.2015 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Na zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 326,76 eur od 19.03.2012 do zaplatenia trval i naďalej.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia §96 ods. 3 O.s.p.; nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Súd preto konanie v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 326,76 eur od 06.03.2012 do 18.03.2012, v súlade s ust. § 96 ods.1, 3 O.s.p., zastavil, nakoľko žalobca využil svoje dispozičné právo.
Súd vo veci nariadil pojednávanie.
Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe nimi predložených listinných dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä nájomnou zmluvou s následnou kúpou prenajatej veci, osobitnými zmluvnými ustanoveniami pre kúpnu zmluvu, splátkovým kalendárom a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalovaná vo svojej výpovedi nepoprela skutočnosť, že po účasti na prezentačnej akcii, uzatvorila zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa určitých diek. Súčasne dostala poštové poukážky - šeky, prostredníctvom mala tento tovar splácať. Postupne ho splácala s tým, že neuhradila posledné 4 šeky. Nakoľko sa v tom čase sťahovala požiadala o zaplatenie zvyšnej sumy susedu, ktorej na tento účel ponechala čiastku 120 eur a ktorá mala tieto 4 šeky postupne uhradiť. Neskôr dostala list, v ktorom jej bolo oznámené, že nezaplatila celú dlžnú sumu za poskytnutý tovar. Preto dotazovala susedku a požiadala ju o vrátenie šekov, aby ona sama mohla vykonať úhradu. Táto šeky nenašla, tak asi to je predmetom tohto sporu.
Dňa 23.07.2009 bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci č. XX XXXXXX, ktorej predmetom bol tovar v zmluve špecifikovaný (Meriva deka 1x, Meriva deka 1x, nože 1x, vozík 1x, vysávač 1x ). Tovar bol prevzatý osobne pri podpise zmluvy. Cena tovaru s DPH bola 499 eur, finančné navýšenie predstavovalo sumu 155,60 eur. Pri podpise zmluvy bola záloha nájomného vo výške 10 eur, prvá mimoriadna splátka nájomného bola vo výške 100 eur a zostávajúca cena nájomného mala byť uhradená v 20 splátkach po 27,23 eur. Uhradenie prvej splátky bolo určené na deň 25.06.2009 a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola dňa 25.04.2011. v prípade porušenia podmienok zmluvy bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia.
Žalobca v podanej žalobe uviedol, že v zmysle doktríny záväzkového práva sa akcesorická povaha zmluvnej pokuty prelamuje momentom, kedy sa naplní dôvod na vznik nároku na plnenie zmluvnej pokuty. Takýto samostatný právny nárok má rozdielne hmotnoprávne účinky ako pôvodný zabezpečený peňažný nárok a z tohto dôvodu sa na neho uplatňuje aj iná premlčacia doba. Keďže si žalovaná dohodla so žalobcom zmluvnú pokutu, ktorá vzniká proporcionálne za každý deň omeškania, je nutné uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní za každý deň samostatne.
Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaná uhradila pri podpise zmluvy sumu 10 eur, dňa 24.07.2009 sumu 100 eur a následne žalovaná vykonala 8 úhrad splátok á 27,23 eur, teda celkovo uhradila sumu 327,84 eur. Žalovanej ostalo uhradiť zvyšnú sumu 326,76 eur.
Žalobca sa domáha zaplatenia iba zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne zo sumy 326,76 eur od 19.03.2012 do zaplatenia.
Podľa časti II. Osobitných ustanovení pre nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci bod 8; v prípade, ak sa nájomca dostane s platením nájomného alebo jeho časti podľa splátkového kalendára do omeškania, má prenajímateľ právo na zmluvnými stranami dohodnutú zmluvnú pokuta vo výške 0,05% z
dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia. V prípade, ak sa nájomca dostane do omeškania so splácaním viac ako 3 mesiace so splácaním akejkoľvek splátky alebo jej časti, stávajú sa zvyšné splátky splatnými. V prípade, ak je dohodnutá rozdielna výška a počet splátok v tejto Nájomnej zmluve a v splátkovom kalendári, platí výška jednotlivých splátok a ich počet dohodnutý v splátkovom kalendári. V prípade pochybností platí, že splátky nájomného dohodnuté v rovnomernej výške a sú splatné mesačne.
Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2 OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ, ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým vzdelaním. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.
Podľa ustanovenia §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak si strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvných povinností zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, povinný pokutu zaplatiť, i keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností nevznikne škoda.
Podľa ustanovenia §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu je možné dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.
Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; členské štáty zabezpečia aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa„ a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z.z.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je zároveň aj sankciou, o tom žiadne pochybnosti nie sú. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú navrhovateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.
Žalobca svoje právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytnutí služieb, ktoré patria k spotrebiteľským zmluvám, uzatvorenými medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovanou ako spotrebiteľom v zmysle definície podľa článku 2 písm. b.) a c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5. 4. 1993. Odporca v tomto zmluvnom vzťahu vystupuje v pozícii spotrebiteľa a prináleží mu ochrana patriaca spotrebiteľovi v zmysle zákonných ustanovení.
Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné dojednanie. Navrhovateľ ako dodávateľ, zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárovej zmluvy. Navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania (viď výpis z Obchodného registra na spoločnosť žalobcu a vymedzený predmet činnosti) a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto konkrétnom prípade odporca nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Odporca ako spotrebiteľ si zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam.
Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách o pripojení, týkajúce sa zmluvných pokút považuje súd za nekalú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly nekalých podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Preto by nemal byť v spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ, teda výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy.
Tak, ako je dojednaná zmluvná pokuta v osobitných ustanoveniach, ju považuje súd za neprimeranú sankciu, a to s poukazom na viaceré aspekty.
Súd dohodu o zmluvnej pokute tak ako je vyjadrená v Osobitných ustanoveniach pre Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci považuje za nedostatočne určitú, nakoľko podľa citovaného ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, si zmluvné strany môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu, avšak s tým, že z takéhoto dojednania musí presne vyplývať, porušenie ktorej zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať.
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie zo dňa 27.11.2008 č. 2007/2495 okrem iného uvádza:
Čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí.
Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§ 5 O.s.p.) nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quinter (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke.
Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takýchto podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.
Zároveň nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa je v danom prípade problematické a ani čiastočná neplatnosť zmluvnej pokuty nie je riešením. Len čiastočné zneplatnenie zmluvnej pokuty by navyše nieslo riziko, že navrhovateľa by neodradilo takéto opatrenie, pretože v prípade súdnej kontroly by bola len sporadicky zmluvná pokuta zmoderovaná, ale aj tak by ostala a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p., ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (č.l 7 Smernice).
Tak, ako bolo dohodnuté znenie zmluvnej pokuty, vôbec nerozlišuje závažnosť porušenia tej ktorej zmluvnej povinnosti a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu tej ktorej zmluvnej povinnosti. Nerozlíšenie medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Takúto neurčitosť znamená aj nejednoznačnosť vyjadrenia toho, ktoré porušenie zmluvnej povinnosti znamená nárok na zmluvnú pokutu v uvedenej výške.
V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy do zaplatenia. Takto určená výška zmluvnej pokuty je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd aj žalobu zamietol, nakoľko v prípade jeho vyhovenia by nielen porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by tak aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Z neplatnej zmluvnej podmienky teda nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Preto súd žalobu o plnenie zmluvnej pokuty zamietol.
Podľa ustanovenia §100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia §101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia §103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Súd ďalej poukazuje aj na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.. Po preskúmaní listinných dokladov zistil, predmetná zmluva bola uzavretá dňa 23.07.2009 a nájomná zmluva bola uzavretá na 20 mesiacov, teda posledná splátka bola splatná dňa 23.03.2011 a konečná splatnosť spotrebiteľského úveru bola v zmluve dohodnutá na 25.04.2011, pričom žaloba bola podaná na tunajší súd až dňa 19.03.2015. Keďže premlčacia lehota je 3-ročná, nárok žalobcu je poukazujúc na ust. § 5b cit. zákona premlčaný.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie §142 odst. 1 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom prípade bola v konaní v celom rozsahu úspešná žalovaná, ktorá si náhradu trov konania neuplatnila, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).
Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.