Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-17-2015.pdf
PDF · 105.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/17/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľky: T. L., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX V. proti odporcovi: X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, XXX XX V., t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: U. L., nar. XX.XX.XXXX, B. L., nar. XX.XX.XXXX, P. L., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, takto
rozhodol:
Súd manželstvo T. L., rod. K. a X. L. uzavreté dňa 17.12.2008 v Holíči, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Holíč vo zväzku 8, ročník 2008, na strane 134, pod poradovým číslom 57 r o z v á d z a.
Súd na čas po rozvode z v e r u j e mal. deti U., B. a P. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach, právoplatnosťou tohto rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva.
Odporca je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. U., mal. B. a mal. P., na každé dieťa zvlášť sumou mesačne vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona, vždy do 15. dňa v mesiaca vopred k rukám navrhovateľky, právoplatnosťou tohto rozsudku v časti výroku o rozvode manželstva.
Navrhovateľka je p o v i n n á písomne informovať odporcu vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletých detí, školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách týkajúcich sa maloletých detí.
Súd n e u k l a d á odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na tunajšom súde dňa 23.01.2015 návrh, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že u nej ide o druhé manželstvo. Z prvého manželstva má dve deti, ktoré sú v jej starostlivosti. S odporcom sa im narodili tri dcéry. Odporca má z predchádzajúceho vzťahu dcéru, ktorá mu bola zverená, bola u nich dva roky. Odporca začal byť čoraz agresívnejší, deti žili v strese. Odporca nikde nepracoval, nemali dosť financií preto navrhovateľka bola nútená ísť pracovať popri materskej dovolenke. Toto jej odporca zakázal kvôli žiarlivosti. Odporca je vo výkone trestu. Navrhovateľka žiadala maloleté deti zveriť do jej starostlivosti a zaviazať odporcu na výživné pre maloleté deti v sume 50,- eur mesačne na každé.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že s rozvodom nesúhlasí. Vo svojom vyjadrení, doručené tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 navrhol uložiť matke povinnosť informovať otca o skutočnostiach týkajúcich sa mal. detí. Vo svojom vyjadrení, doručené tunajšiemu súdu dňa 23.12.2015 navrhol v prípade rozvodu zveriť mal. deti do jeho starostlivosti a matke určiť výživné vo výške 30% zo životného minima.
Zástupca kolízneho opatrovníka navrhol v prípade rozvodu zveriť maloleté deti do starostlivosti matke.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil. Predvolanie prevzal riadne a včas. Svoju neúčasť ospravedlnil, bol vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu. Keďže boli splnené podmienky dané v § 101 ods. 2 O.s.p., súd vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, zástupcu kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodnými listami, potvrdeniami o príjmoch, správami ÚPSVaR, rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 4T/12/2014-184, správami Sociálnej poisťovne, správou z prešetrenia pomerov, správou ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, potvrdeniami o príjmoch odporcu a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 17.12.2008 v Holíči. U odporcu sa jednalo o prvé manželstvo, u navrhovateľky o druhé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v meste V..
Z manželstva pochádzajú tri maloleté deti.
Z výsluchu navrhovateľky mal súd preukázané, že za žiadnych okolností nemá záujem na zachovaní manželstva. Nemá záujem obnoviť spolužitie s odporcom ani po jeho prepustení z výkonu trestu. Pokiaľ ide o hlavnú príčinu rozvratu manželstva počas ich spolužitia boli hádky, bitky. Odporca ju viackrát fyzicky napadol, neskôr aj deti. ďalšou hlavnou príčinou rozvratu manželstva je to, že manžel mal sexuálne zneužívať svoju vlastnú dcéru U. H. P., ktorá má 10 rokov. O sexuálnom zneužívaní sa dozvedela až keď prišli domov papiere od polície. Odporca to stále zapieral a hovoril jej, že je to robota jeho bývalej. Napokon jej povedal, že nevie čo to do neho vošlo, ale jednoducho mu preplo. U. H. P. je jeho dcéra, ktorá s nimi bývala v spoločnej domácnosti, no potom čo sa to sexuálne zneužívanie prevalilo, prišli si pre mal. U. H. P., ktorá skončila v ústavnej starostlivosti. Vo vzťahu k iným deťom žiadne takéto podozrenie nebolo. Žili v spoločnej domácnosti s jej deťmi - mal. T. K., J. K., manželovou dcérou U. H. P. a s ich tromi spoločnými mal. deťmi - mal. U., B. a P.. Navrhovateľka má celkom 5 vyživovacích povinností. Odporca má celkom 4 vyživovacie povinnosti. Navrhovateľka už má momentálne aj iný vzťah. Jedná sa o vážnu známosť, so súčasným priateľom G. G. plánujú aj budúcnosť. Žijú spolu cca 2 mesiace v mestskom nájomnom 2 izbovom byte. Priateľ deti nemá. Je riadne zamestnaný, pracuje v I., kde nastúpil v 11/2015. Mesačne zarába cca 800-900 eur v čistom. Žijú v spoločnej domácnosti s jej piatimi deťmi. Navrhovateľka je momentálne na rodičovskej dovolenke. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 117,60 eur mesačne. Na mal. T. má jej biologický otec určené výživné vo výške 27,13 eur mesačne a na J. 60,- eur mesačne. Odporcu už ani nenavštevuje vo VTOS. On sa ju snaží stále kontaktovať, píše jej alebo jej zavolá. Navrhovateľka mu naposledy napísala niekedy v marci 2015, ale len o deťoch. Mal. U. navštevuje 1. ročník ZŠ. Je zdravým dieťaťom. Mal. B. navštevuje materskú školu, za ktorú platí 20,- eur mesačne, t.j. školné + stravné. Mal. P. je v celodennej starostlivosti matky. Výdaje na deti sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. U mal. U. zakupuje ešte školské potreby. Deti nenavštevujú žiadne platené záujmové krúžky. O deti sa riadne stará. Deti riadne navštevujú školu, resp. škôlku. Odporca bol voči nim v minulosti agresívny. Aj fyzicky zaútočil na deti.
Z výsluchu odporcu prostredníctvom dožiadaného Okresného súdu Trnava súd zistil, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Navrhovateľka ho viac krát podviedla. Nikdy deti nebil. Počas manželstva pracoval, na domácnosť prispieval celou svojou výplatou. Navrhovateľka neustále na deti kričala, neustále im nadávala. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva vidí v súčasnom partnerovi navrhovateľky a to, že nevie čo je s deťmi. Navrhovateľka ho neinformuje. V prípade rozvodu manželstva žiadal, aby mal. deti boli zverené do jeho výlučnej starostlivosti. Do skončenia výkonu by deti mohli žiť u jeho brata. Pred nástupom do výkonu trestu pracoval v súkromnej firme ako stolár na dohodu. Výška príjmu závisela od počtu odpracovaných hodín, priemerne to bolo do 500,- eur netto mesačne. Odporca je vo výkone trestu pracovne zaradený. Ak odpracuje celý mesiac, po odrátaní všetkých nákladov, mu zostane asi
8,- eur. Odporca nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani žiadne hnuteľné veci vyššej hodnoty. Odporca má základné vzdelanie, prax má v automobilovom priemysle 4 roky. Odporca má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. U. H. P.W., nar. XX.XX.XXXX. Táto je v ústavnej starostlivosti, má stanovené minimálne výživné. Na mal. U., P. a B. platí výživné pravidelne, je to strhávané. Navrhovateľka deťom nadáva, nedodržiava hygienické návyky. Keď sa vrátil z práce, nebol umytý riad, bola špina, nebolo uvarené, opraté, bez peňazí. Navrhovateľka pracovala ako upratovačka na vysokej škole v U., túto prácu nechala z dôvodu, že nevládala.
Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhol zveriť deti do starostlivosti matke. Rodinu pravidelne sledujú už niekoľko rokov. Rodinu sledovali a šetrili pomery v domácnosti ešte v čase súžitia odporcu s navrhovateľkou. Pokiaľ ide o starostlivosť, ktorú zabezpečuje v súčasnosti matka táto starostlivosť je zabezpečovaná riadne. Žiadne závažné nedostatky nezistili. Skutočnosti, ktoré písal vo vyjadreniach otec, že matka má deťom nadávať, zanedbávať starostlivosť tieto skutočnosti sa ich šetrením nepotvrdili, matka zabezpečuje starostlivosť riadne, žiadne závažné nedostatky neboli zistené a preto navrhol, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke.
Zo správy z prešetrenia pomerov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľka býva s mal. deťmi v dvojizbovom nájomnom byte, ktorý je dostatočne zariadený, je tu dostatok úložného a lôžkového nábytku. Matka zabezpečuje starostlivosť o mal. deti. Zariadenie bytu je vyhovujúce, hygiena a čistota je na primeranej úrovni, taktiež ošatenie detí. Rodina má pri ich návštevách vždy dostatok potravín, hygienických a čistiacich potrieb. Mal. U. navštevuje 1. ročník ZŠ V.. Matku doma rešpektuje, výchovné problémy nespôsobuje. Zdravotný stav je dobrý. Mal. B. navštevuje materskú školu v V.. Zdravotný stav je dobrý. Mal. P. je v celodennej starostlivosti matky, má pravidelný denný režim. Jej zdravotný stav je dobrý. Maloletá je kŕmená pestrou stravou ako ostatní členovia domácnosti. Matka bola opätovne poučená o jej povinnosti informovať otca o všetkých skutočnostiach týkajúcich sa mal. detí. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok, prídavok na päť detí a náhradné výživné na dve deti. Šetrením neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti a výchove o mal. deti zo strany matky. Matka riadne zabezpečuje starostlivosť a výchovu podľa jej finančných možností a schopností.
Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 4T/12/2014-184 zo dňa 23.04.2014 súd zistil, že odporca bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Zaradený bol do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Zo skutkovej vety uvedenej v rozsudku je zrejmé, že odporca mal opakovane sexuálne zneužívať maloletú dcéru U. H..
Zo správy ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou súd zistil, že odporca nastúpil na výkon trestu dňa 27.06.2014, predpokladaný koniec trestu má dňa 27.12.2018. V súčasnosti je pracovne zaradený.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Senica súd zistil, že navrhovateľka ani odporca za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberali žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica súd zistil, že navrhovateľka za obdobie posledných 12 mesiacov nebola v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavky na päť detí a rodičovský príspevok.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. l Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi (ako jediný hmotnoprávny dôvod rozvodu manželstva), ktorý je vážny a trvalý a pre účastníkov nie je nádej na
opätovné obnovenie spolužitia. Manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie. Odporca nastúpil dňa 27.06.2014 na výkon trestu odňatia slobody po tom, čo bol odsúdený tunajším súdom za závažnú trestnú činnosť a to zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Odporca mal opakovane sexuálne zneužívať svoju maloletú dcéru U. H.. Navrhovateľka má novú vážnu známosť, plánujú spolu budúcnosť. Manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Ich spolunažívanie, ktoré ani zďaleka nebolo harmonickým, bolo prerušené nástupom odporcu do výkonu trestu a starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje výlučne len navrhovateľka, čím si manželstvo neplní ani jednu zo svojich základných funkcií. Odcudzenie na strane navrhovateľky bolo zapríčinené aj nevhodným správaním odporcu voči maloletým deťom, ako aj voči navrhovateľke. Nie je tu teda ani predpoklad, že by účastníci mohli v budúcnosti obnoviť spolužitie v súlade s jeho spoločenským účelom, nakoľko navrhovateľka v žiadnom prípade nemá o obnovu manželského spolužitia záujem, má novú vážnu známosť s ktorou plánujú budúcnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd manželstvo účastníkov rozviedol. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl v odporcovom nevhodnom správaní sa a s tým súvisiace vzájomné citové odcudzenie sa, ako aj novej známosti zo strany navrhovateľky.
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, a keďže sa rodičia maloletých detí v tejto časti nedohodli, súd upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k mal. deťom a určil ktorému z rodičov budú mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, kto ich bude zastupovať a spravovať ich majetok a ako bude rodič, ktorému neboli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na ich výživu. Pri rozhodovaní súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom súd prihliadol na záujem maloletých detí a dospel k záveru, že bude v záujme maloletých detí, ak budú zverení do osobnej starostlivosti navrhovateľky, t.j. toho rodiča, ktorý už v súčasnosti zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti. Odporca je t.č. vo výkone trestu odňatia slobody. Navrhovateľka sa o maloleté deti riadne stará, rodina je zo strany ÚPSVaR Senica dlhodobo sledovaná, pričom v starostlivosti o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky, ani tie na ktoré poukazoval otec. Ak by matka zanedbávala starostlivosť o mal. deti boli by tieto skutočnosti zo strany ÚPSVaR Senica podchytené a súdu oznámené. Súd je preto toho názoru, že bude v záujme mal. detí, ak budú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky, u ktorej budú mať vytvorené podmienky a predpoklady na ich riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť, a preto mal. U., mal. B. a mal. P. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ich súčasne bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Súd len poznamenáva, že otec je vo výkone trestu odňatia slobody a preto vôbec neprichádza ani do úvahy, že by mohol zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. deti.
Súd má súčasne v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine povinnosť určiť, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletých detí. Súd určil otcovi prispievať na výživné maloletým deťom na každé sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadol na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Otec je t.č. vo výkone trestu, kde je pracovne zaradený avšak príjem otca je minimálny. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 117,60 eur mesačne. Mal. U. navštevuje 1. ročník ZŠ. Mal. B. navštevuje materskú školu. Mal. P. je v celodennej starostlivosti matky. Všetky mal. deti sú zdravé. Výdaje na deti sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena. Z toho dôvodu súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné, na maloleté deti vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa stanovenú podľa osobitného zákona (zák. č. 601/2003 Z.z.), čo v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 eur mesačne na každé maloleté dieťa. Takto určené výživné predstavuje zákonné minimum (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktorým je povinný každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. nezamestnaný, je vo výkone trestu a atď. Súd k tomuto poznamenáva, že v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 601/2003 Z.z., sumy uvedené v § 2 (t.j. sumy životného minima) sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Takto určené výživné je odporca povinný platiť vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. K uvedenému súd poznamenáva, že obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť a je povinnosťou oboch rodičov, venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Súd v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o rodine uložil navrhovateľke povinnosť písomne informovať odporcu vždy k poslednému dňu každého mesiaca v kalendárnom roku o zdravotnom stave maloletých detí, školských výsledkoch a mimoškolských aktivitách týkajúcich sa maloletých detí, jednak z dôvodu, že odporca o to požiadal a jednak z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia slobody, aby mal informácie o mal. deťoch.
Keďže navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku v zmysle § 138 O.s.p. o zaplatení súdneho poplatku súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 druhá veta zák. č. 71/1992 Zb. tak, že súd neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144 prvá veta O.s.p. s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len odporca, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§27 ods. 1 Zákona o rodine)