Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/24/2024

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne: A. B., A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, E. F. G., právne zastúpená: JUDr. Ján Slovinský, advokát, Štefánikovo námestie 13, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 64A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2030/2023-5.2 9426/2023/Ka zo dňa 19.12.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe takto

rozhodol:

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 14.03.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 15.03.2024 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2030/2023-5.2 9426/2023/Ka zo dňa 19.12.2023 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. OU-KE-OVBP2-2023/014408-021 zo dňa 10.06.2023 (ďalej aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“), ktorým na základe výsledkov vyvlastňovacieho konania rozhodol tak, že vo verejnom záujme podľa o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákon v spojení s o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) na ťarchu žalobkyne vyvlastnil spoluvlastnícke právo k pozemkom v katastrálnom území E. F. G. a to v rozsahu uvedenom vo výroku I. rozhodnutia správneho orgánu , v prospech vyvlastniteľa: Železnice Slovenskej republiky, sídlo: Klemensova , IČO: 31 364 501, v zastúpení: H. G. D. – GEOREAL, IČO: 10919511, miesto podnikania: Majerníkova 3479/1, Bratislava-Karlova Vespre uskutočnenie stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina – Košice, úsek trate Poprad – Tatry (mimo) – Krompachy, UČS 05.“

2. Súčasťou správnej žaloby žalobkyne bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa (ďalej aj „“). Žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnila nasledovne: „s poukazom na vyššie uvedené dôvody navrhuje, aby správny súd priznal v súlade s ust. tejto žalobe odkladný účinok.“

3. Dňa 25.04.2024 súd na žiadosť žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku, túto lehotu predĺžil do dňa 31.05.2024.

4. K správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný svojim vyjadrením k správnej žalobe zo dňa 28.05.2024 doručeným správnemu súdu dňa 29.05.2024 (ďalej aj „vyjadrenie k správnej žalobe zo dňa 28.05.2024“). Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa

28.05.20024 žalovaný uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe má mať len výnimočný charakter. V konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, bremenom tvrdenia i dôkazným bremenom je zaťažený žalobca, ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby, závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je postačujúce len nepodložené všeobecné tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi. Taktiež tvrdená hrozba závažných následkov musí byť objektívne možná, musí byť v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia verejnej správy. Žalovaný ma za to, že žalobkyňa svoje tvrdenie v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vôbec neosvedčila takým spôsobom, aby mal správny súd za preukázané, že predmetný návrh je dôvodný. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti nie sú podľa žalovaného spôsobilé u nej vyvolať hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, prípadne iný nenapraviteľný následok. Žalovaný tiež poukázal na uznesenie Ústavného sudu Slovenskej republiky, sp. zn. -16 zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva podľa názoru žalovaného aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Podľa názoru žalovaného, žalobkyňa rovnako nepreukázala ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný považoval návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za nedôvodný.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa , správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

7. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním rozhodnutím správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (, ).

8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, zakotveného v . Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh účastníka, ktorý je zväčša súčasťou správnej žaloby, a z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyplývajúci z ustanovenia . Povinnosťou žalobcu je nie len v návrhu tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať zákonné predpoklady, resp. dôvody, na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe.

10. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného iba za takého stavu, ak by správny súd z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov súdneho preskúmavacieho konania mal za preukázanú existenciu takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov, ku ktorým by došlo okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia, orgánu verejnej správy. Priznanie odkladného účinku je navyše viazané na splnenie zákonom danej podmienky neexistencie rozporu takéhoto postupu správneho súdu s verejným záujmom.

11. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok. Jeho základným účelom je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj základné práva toho, proti komu takéto rozhodnutie smeruje. Preto súd musí dbať na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil ani základné právo hmotného charakteru tretích osôb.

12. V prejednávanej veci žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa , z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. V predmetnom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

14. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

15. V prejednávanej veci žalobkyňa svoj návrh na priznanie odkladného účinku podanej žalobe odôvodnila len všeobecnou formuláciou o tom, že okamžitým výkonom druhostupňového rozhodnutia v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím jej hrozí závažná ujma na jej vlastníckom práve a taktiež aj finančná škoda na jej majetku. Žalobkyňa však tieto svoje presvedčenia bližšie nešpecifikovala a nepredložila súdu ani žiadne dôkazy preukazujúce jej tvrdenia. Žalobkyňa neosvedčila, že ňou uvedený negatívny následok skutočne hrozí a mal by na ňu konkrétne, nielen hypotetické dopady.

16. Odkladný účinok správnej žaloby je mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.

17. Súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v skutočne hrozia. Správny súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že dôkazné bremeno je v danom prípade na ňom. Z toho vyplýva, že nestačí, ak len žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený

následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobkyňa vo svojom návrhu neuviedla také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na realizáciu práv žalobkyne, ktorý by pre ňu predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.

18. Žalobkyňa primárne koncentrovala svoj nesúhlas ohľadom vyvlastnenia do námietok voči stanoveniu finančnej náhrady. Žalobkyňa v správnej žalobe namietala, že znalecký posudok pri stanovení náhrady vyvlastnenia vychádzal z nesprávnej metódy – keďže znalec zámerne nepoužil porovnávaciu metódu, pričom znalcom určená trhová hodnota v danom mieste a čase je v rozpore s trhovou hodnotou ako je v mieste cena obvyklá. Ďalej žalobkyňa namietala, že nemala možnosť sa s týmto znaleckým posudkom v dostatočnom predstihu oboznámiť. Žalobkyňa vzniesla námietky taktiež voči vyvlastňovaciemu konaniu. Avšak tieto námietky sa týkali okolností, pre ktoré nebolo možné uzatvoriť dohodu ohľadom vyvlastňovaných nehnuteľností. Tieto okolnosti sa taktiež týkali toho, že nebolo možné dosiahnuť o cene vyvlastňovaných nehnuteľností. Žalobkyňa teda v správnej žalobe nenamieta samotný dôvod vyvlastnenia a neuvádza ani iný vážny nenapraviteľný následok, ktorý by jej v súvislosti s preskúmavaným rozhodnutím v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa hrozil. Správny súd opätovne pripomína, že nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a nie ako pravidlo, a to za podmienky preukázania skutočne hroziaceho právneho následku spojeného s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, pripadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobkyňa žiaden z vyššie uvedených právnych následkov dostatočne netvrdila, ani nepreukázala. Zásah v podobe namietaného určenia výšky finančnej náhrady nie je možné uznať za taký, ktorý by bol spôsobilý žalobkyni privodiť zákonom predpokladaný následok podľa . Vzhľadom na to správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

19. V prípade, ak by aj žalobkyňa osvedčila splnenie prvej hmotnoprávnej podmienky podľa (k čomu v tomto prípade nedošlo), zároveň bolo by potrebné skúmať, či by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom. V tomto smere možno poukázať na rozhodovaciu prax v príbuzných veciach: „Verejný záujem v procese rozhodovania je potrebné posúdiť na základe porovnania – vyváženia ujmy hroziacej realizáciou verejnoprospešnej stavby v porovnaní s ujmou žalobcu v súvislosti s ochranou jeho vlastníckeho práva, a teda, všeobecný záujem na uskutočnení predmetnej stavby na prospech rozhodujúcej časti spoločnosti, je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutej nehnuteľnosti na jej nerušenou používaní“ (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu sp. zn. zo dňa 21.02.2018). Správny súd nemal vo veci za preukázané, že by priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo v rozpore s verejným záujmom.

20. Z uvedených dôvodov správny súd návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol podľa .

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).