Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/112/2022

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudcom JUDr. Branislavom Lečkom, PhD., vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. XXX, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa matky A. D. E., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko C. F. XXX, občianky Slovenskej republiky a otca A. B., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko obec G., občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca, na podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, na Okresnom súde Žilina dňa 3. 10. 2022, takto

rozhodol:

Súd

nahrádza súhlas

otca maloletého dieťaťa: A. B., nar. XX. X. XXXX k tomu, aby matka A. D. E., nar. XX. X. XXXX, podala návrh na zmenu priezviska maloletej A. B., nar. XX. X. XXXX, z priezviska „B.“ na priezvisko „E.“.

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka sa návrhom zo dňa 16. 6. 2022, ktorý bol na Okresný súd Žilina doručený dňa 16. 6. 2022 domáhala, aby súd udelil súhlas za otca, aby podala návrh na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, a to z priezviska „B.“ na priezvisko „E.“.

Návrh odôvodnila tým, že s otcom dieťaťa neboli manželia. V spoločnej domácnosti bývali 2 roky. Otec maloletého dieťaťa bol agresívny, požíval alkohol. Po fyzických útokoch, ktoré riešila aj polícia, opustila matka aj s maloletým dieťaťom spoločnú domácnosť. O maloleté dieťa otec nejaví záujem, výživné neplatí. Sľúbil, že dá súhlas na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, ale neurobil tak.

Maloleté dieťa prejavilo želanie volať sa tak, ako jeho matka. V materskej škole kvôli rôznym priezviskám matky a maloletého dieťaťa vznikajú nedorozumenia, čo je pre dieťa stresujúce. Taktiež problémy vznikajú pri návštevách lekárov a iných inštitúciách.

Zmena priezviska maloletého dieťaťa je v jeho záujme.

Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky v súdom určenej lehote nevyjadril.

Aktuálny pobyt otca nie je súdu známy. Otec ho pri šetrení pomerov odmietol uviesť. V REGISTRI OBYVATEĽOV SR má ako trvalý pobyt uvedené: obec G..

Otcovi maloletého dieťaťa bol zrušený záznam o trvalom pobyte G., H. I. F. X. Túto skutočnosť potvrdila aj navrhovateľka na pojednávaní a vyplýva aj zo správy ÚPSVaR Martin (č. l. 119).

Podľa ustanovenia , ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

Podľa , ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Po uplynutí 15. dní od zverejnenia oznámenia nastupuje fikcia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Súd v súlade s ust. doručoval otcovi predvolanie na pojednávanie konané dňa 3. 10. 2022 oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu (č. l. 126). Súd považoval písomnosť podľa ustanovenia za riadne a doručenú (právna fikcia). Neúčasť na pojednávaní otec neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania.

Matka na pojednávaní uviedla, že s otcom telefonovala 30. 9. 2022 a o termíne pojednávania vedel.

Podľa , po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

Účasť otca na pojednávaní súd síce považoval za dôležitú (najmä k jeho vyjadrenie k návrhu matky), ale so zreteľom na okolnosti prípadu dospel k názoru, že vec je potrebné prejednať a rozhodnúť v čo najkratšej lehote (rešpektujúc procesné a ústavné práva navrhovateľky) a najmä najlepší záujem maloletého dieťaťa), a preto rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca. Takýto postup navrhli aj účastníci konania. Vyjadrenie prítomných účastníkov konania a zabezpečené listinné dôkazy podľa názoru súdu sú dostatočné na to, aby súd na základe takto zisteného skutočného (skutkového) stavu veci meritórne rozhodol.

Navrhovateľka – matka vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že s otcom dieťaťa nie sú manželia. V spoločnej domácnosti bývali 2 roky. Otec maloletého dieťaťa bol agresívny, požíval alkohol. Po fyzických útokoch, ktoré riešila aj polícia, opustila aj s maloletým dieťaťom spoločnú domácnosť. O maloleté dieťa otec nejaví záujem, výživné neplatí. Sľúbil, že dá súhlas na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, ale neurobil tak. V súčasnosti nesúhlasil, aby sa priezvisko dieťaťa zmenilo, dôvod neuviedol. Matka dieťaťa poberá náhradné výživné. Musela podať návrh na vymáhanie výživného exekučne a trestné oznámenie na otca dieťaťa pre neplnenie vyživovacej povinnosti. O otcovi dieťaťa v zásade nič nevie. Dieťaťu otec nič nekupuje (ani na sviatky, Vianoce). Sporadicky s ním telefonuje, ale nie z vlastnej iniciatívy, len keď komunikuje telefonicky s matkou. Matke s výchovou dieťaťa nepomáha.

Maloleté dieťa prejavilo želanie volať sa tak, ako jeho matka. Pamätá si na to, keď bol otec pod vplyvom alkoholu a bol agresívny. Chce sa volať E., ako jej matka a príbuzní.

Matka uzavrela manželstvo dňa 16. 9. 2022. S manželom matky má dieťa vytvorený dobrý vzťah, volá ho otec. Bývajú v spoločnej domácnosti. Matka po uzavretí manželstva bude používať priezvisko D. – E..

V materskej škole kvôli rôznym priezviskám vznikajú nedorozumenia, čo je pre dieťa stresujúce. Taktiež problémy vznikajú pri návštevách lekárov a iných inštitúciách.

Zmena priezviska maloletého dieťaťa je v jeho záujme.

Kolízna opatrovníčka navrhla návrhu matky vyhovieť, pretože je v záujme dieťaťa. Poukázala na písomnú správu z prešetrenia pomerov v rodine matky aj otca.

Súd na pojednávaní vykonal nasledovné listinné dôkazy:

Z rodného listu maloletého dieťaťa evidovaného matričným úradom mesta J., zväzok XXX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX mal súd preukázané, že otcom maloletého dieťaťa je A. B., nar. XX. X. XXXX a matkou A. E., nar. XX. X. XXXX.

Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 15. 12. 2002, sp. zn. mal súd preukázané, že maloletá A. B. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom nebol upravený.

Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine matky a dieťaťa zo dňa 19. 8. 2022 mal súd preukázané, že maloleté dieťa býva s matkou v rodinnom dome jej rodičov. Matka mieni uzavrieť manželstvo. Maloleté dieťa volá budúceho manžela matky „tatino“. Maloleté dieťa uviedlo, že „... Druhý tatino bol zlý. Pamätá si, ako boli u nich policajti.“. Dieťa jednoznačne uviedlo, že sa chce volať E.. Celá rodina je E., všetci sa tak volajú. Maloleté dieťa sa vyjadruje tak, že sa volá E..

Matka pri šetrení v rodine uviedla, že maloleté dieťa videlo otca pred tromi rokmi. Lekár neodporúčal stretávanie sa dieťaťa s otcom. V súčasnosti je dieťa s otcom sporadicky v telefonickom kontakte. Otec dieťaťa výživné neplatí, matka poberá náhradné výživné 100 EUR mesačne. V starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky.

Zo správy ÚPSVaR Martin zo dňa 18. 8. 2022 vyplýva, že pri telefonickom kontakte otec maloletého dieťaťa javil známky požitia alkoholu. Bolo vykonané šetrenie na adrese G., H. I. F. X. Ide o rodičovský byt. Otec dieťaťa má v tomto byte zrušený trvalý pobyt. Následne otec dieťaťa v telefonickom rozhovore uviedol, že svoj aktuálny pobyt neoznámi, nepracuje, nepoberá dávky. S maloletým dieťaťom je v občasnom telefonickom kontakte, výživné neplatí.

Zo sobášneho listu evidovaného v knihe manželstiev A. K. C., zväzok X, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX mal súd preukázané, že matka maloletého dieťaťa uzavrela manželstvo a bude používať priezvisko D. E..

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach, súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci, na návrh niektorého z rodičov súd.

Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami pri výkone ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení § 35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh niektorého z rodičov,

môže iba nahradiť súhlas za rodiča (ak súhlas na zmenu priezviska nedal), aby druhý rodič prípadne podal žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

Podľa o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj

a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať,

b)úmrtný list druhého rodiča, ak zomrel,

c) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané.

K žiadosti o povolenie zmeny priezviska maloletého teda musí byť pripojený súhlas druhého rodiča. Výnimočne môže nesúhlas druhého rodiča nahradiť súd v konaní o vyslovenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého tak, ako je tomu v tomto prípade. Musí mať však za preukázané, že pre takéto nahradenie súhlasu rodiča súdom existujú dôležité (vážne) dôvody.

Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťaťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa ustálenej judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (bez súhlasu alebo proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu (napr. dieťa vzhľadom na rozdielne priezvisko od matky a súrodenca, má problémy napr. v škôlke, v škole, pri zastupovaní dieťaťa a sprevádzaní dieťaťa pri rôznych situáciách: lekár, škola, úrady a pod.), ktoré samotné dieťa nevie vysvetliť, ale mu to prekáža v komunikácii s ľuďmi) a nie je v záujme ďalšej výchovy a vývoja maloletého dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom formou rovnakého priezviska.

Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa.

Samotné vzájomné odcudzenie rodičov dieťaťa nemôže byť dôvodom pre zmenu priezviska dieťaťa.

Dôležitou skutočnosťou je aj názor dieťaťa, na ktorý je súd pri tak závažnej otázke, ako je zmena priezviska povinný prihliadať, samozrejme primerane jeho veku, rozumovým schopnostiam.

V konkrétnom prípade zisťoval súd názor maloletého dieťaťa prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Dieťa sa vyjadrilo jednoznačne, chce mať priezvisko ako matka a jeho najbližší príbuzní. K biologickému otcovi nemá dobrý vzťah, pamätá si na konflikty (aj fyzické) medzi rodičmi, ktoré riešila aj polícia.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľky, kolíznej opatrovníčky, zistenia názoru dieťaťa prostredníctvom kolíznej opatrovníčky, ako aj vykonaným listinných dôkazov, zistil nasledovný skutočný (skutkový) stav veci:

Rodičia maloletého dieťaťa nie sú manželia. Bývali v spoločnej domácnosti asi dva roky. Následne matka aj s maloletým dieťaťom odišli zo spoločnej domácnosti, pretože otec dieťaťa bol agresívny, požíval alkoholické nápoje, Tieto konflikty riešila aj polícia. Rozhodnutím súdu bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom nebol upravený. Otec sa s dieťaťom nestretáva, sporadicky sú v telefonickom konflikte. Dieťaťu nič nekupuje, ani na sviatky. Výživné neplatí ani sčasti. Matka

musela na otca podať trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti, aj návrh na exekučný výkon rozhodnutia. Otec nemá s dieťaťom vytvorený vzťah. Naopak, dieťa žije s matkou a jej manželom, s ktorým má dobrý vzťah. V jeho okolí majú rodinní príslušníci priezvisko Bandúr/Bandúrová. Matka, aj keď uzavrela manželstvo, zo sobášneho listu vyplýva, že používa priezvisko D. – E.. Aj maloleté dieťa sa jednoznačne vyjadrilo, že sa chce volať E. a manžela matky volá otec. O svojom biologickom otcovi sa maloleté dieťa vyjadrilo, že bol zlý, naposledy ho videla pred troma rokmi a veľa pil alkoholické nápoje. Tieto skutočnosti sú preukázané aj vykonaným šetrením v rodine matky. Šetrenie v rodine otca sa nepodarilo realizovať, iba uskutočniť s ním telefonický rozhovor. Otec dieťaťa odmietol uviesť, kde sa nachádza, nepracuje, nepoberá dávky a javil známky požitia alkoholu.

Súd názor maloletého dieťaťa zisťoval prostredníctvom kolízneho opatrovníka (správa z č. l. 117). Dieťa je už vo veku, kedy súd na jeho názor musí prihliadnuť.

Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa.

V konkrétnom prípade súd konštatoval, že otec dieťaťa si neplní voči maloletému dieťaťu ani základné povinnosti - neplatí dlhodobo určené výživné (ani sčasti), nič mu nekupuje a ani sa s ním osobne nestretáva. Dieťa na otca zlé spomienky z minulosti, keď ešte spolu bývali v spoločnej domácností – požíval vo zvýšenej miere alkohol a bol agresívny (aj fyzicky) voči matke. Dieťa označuje otca ako „zlého“. Naopak, k rodinným príslušníkom matky aj jej manželovi má maloleté dieťa pozitívny vzťah. Pokračovaniu v nadmernom požívaní alkoholu otcom dieťaťa nasvedčuje aj správa z prešetrenia pomerov otca.

Otec sa o dieťa v zásade nezaujíma (občasný telefonický kontakt je nepostačujúci) a neplní si dlhodobo ani vyživovaciu povinnosť, teda nezaujíma sa o jeho životný osud a je zrejmé, že k dieťaťu stratil (prípadne ho nikdy ani nemal) citový vzťah a osud dieťaťa mu je ľahostajný. Nevyvíja žiadnu efektívnu aktivitu na obnovenie a prehĺbenie vzťahu medzi nimi. Súd preto konštatoval, že existuje vážny dôvod, pre ktorý je v záujme maloletého dieťaťa, aby matka podala návrh na zmenu priezviska dieťaťa, a preto súd udelil súhlas na takýto návrh za otca dieťaťa.

Taktiež treba prisvedčiť matke, že vznikajú alebo môžu vznikať problémy v predškolskom alebo následne v školskom zariadení, u lekára alebo pri iných príležitostiach, kedy dieťa môže byť prítomné pri nedorozumeniach s rozdielnym priezviskom matky a citlivo tento stav vnímať, čo sa môže prejaviť najmä na jeho psychickom vývoji. V jeho rodine majú príbuzní priezvisko E. a aj matka, hoci uzavrela manželstvo, používa priezvisko D. E.. V predmetnej veci preto súčasne existujú aj iné vážne dôvody na zmenu priezviska maloletého dieťaťa.

Samozrejme, dôležitý je aj názor maloletého dieťaťa, ktoré si už uvedomuje rozdielnosť priezvisk a na ktorý treba pri rozhodovaní prihliadnuť. Maloleté dieťa sa s aktuálnym priezviskom B. nestotožňuje. Vzťah s otcom nie je v súčasnosti rozvinutý, je skôr negatívny (osobitne kvôli alkoholu a správaniu pod vplyvom alkoholu). Perspektíva zmeny tohto stavu je neistá a skôr iluzórna. Otec sa s dieťaťom dlhodobo osobne nestretáva, matka ani dieťa nevedia, kde sa otec aktuálne nachádza.

Zmena priezviska dieťaťa v tomto kontexte môže podľa názoru súdu prispieť k jeho zdravému psychickému vývoju a je v jeho záujme. Záujem dieťaťa má v predmetnej veci prednosť pred záujmom otca. Otec sa k návrhu matky ani nevyjadril a na pojednávanie sa ani nedostavil.

Rovnaké priezvisko medzi rodičom a dieťaťom síce vytvára istý pocit spolupatričnosti, ale pre vzťah rodiča a dieťaťa len táto skutočnosť (sama o sebe) nie je podstatná. Je na otcovi (ale samozrejme sa vyžaduje aj reálny a pozitívny vplyv matky), aby si s dieťaťom vybudoval a prehĺbil vzťah. Sama

rozdielnosť priezvisk budovaniu vzťahu dieťaťa a rodiča nemôže brániť. Otec aj naďalej zostáva otcom svojho dieťaťa a má k dieťaťu rovnaké práva ale aj povinnosti ako matka (vrátane vyživovacej povinnosti a právo stretávať sa s maloletým dieťaťom). Zmena priezviska na tomto faktickom stave nič nemení.

So zreteľom na uvedené skutočnosti, vážne dôvody, ktoré súd uviedol v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia, je v záujme maloletého dieťaťa, aby udelil matke súhlas na to, aby podala návrh na zmenu priezviska aj za otca maloletého dieťaťa.

Keďže návrh matky bol dôvodný, súhlasila s ním aj kolízna opatrovníčka, súd mu vyhovel.

Súd dáva do pozornosti rodičom dieťaťa (osobitne otcovi maloletého dieťaťa), že týmto rozhodnutím otec dieťaťa svoje rodičovské práva ani povinnosti nestráca, ani mu nie sú obmedzené, ani to neohrozuje jeho postavenie otca (predmetom konania nebolo obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností alebo o pozastavenie ich výkonu, ani a rozhodovanie o osvojení dieťaťa).

V závere súd dodáva, že rozhodnutie súdu, ktorým sa nahrádza súhlas druhého rodiča so zmenou priezviska maloletého dieťaťa, nie je automaticky dôvodom na povoľujúce rozhodnutie správneho orgánu, ktorý vec vo vlastnej kompetencii zodpovedne a spravodlivo posúdi.

Je preto potrebné rozlišovať medzi rozhodovaním súdu o nahradení súhlasu jedného z rodičov z dôležitých dôvodov v rámci starostlivosti súdu o maloletých a medzi samotným rozhodovaním o zmene priezviska maloletého dieťaťa, ktoré do právomoci súdu nepatrí.

Skúmame podmienok na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je predmetom administratívnoprávneho konania o zmene priezviska pred správnym orgánom a súd sa v tomto konaní nimi ani nezaoberal.

Podľa , účastník platí trovy konania, ktoré vznikli jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak neustanovuje inak – generálne ustanovenie .

Toto ustanovenie zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to zákon výslovne pripúšťa. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa , súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Rozhodovanie o trovách konania v civilnom mimosporovom konaní nie je založené na zásade úspechu strán v konaní. V konaní neboli preukázané také okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali priznanie na náhradu trov konania – uplatnenie moderačného práva súdu pri náhrade trov konania. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné o d v o l a n i e, a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní je potrebné:

uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, spisová značka,

označiť rozhodnutie, proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde prvej inštancie a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa , odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.