Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-585-2015.pdf
PDF · 91.11 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/585/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: C. H., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V. ul. XXXX/X, F., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou B. L., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Komárno, o zaplatenie 46,64 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 21.8.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 46,64 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že odporca s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvoril dňa 28.10.2005 zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu vo výške 46,64 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte. Zároveň si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy o sumy od 15.2.2011 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci vydal dňa 23.7.2014 platobný rozkaz č.k. 8Ro/522/2013-38, ktorý však pre nemožnosť jeho doručenia odporcovi do vlastných rúk uznesením č.k. 8Ro/522/2013-50 zo dňa 3.8.2015 zrušil v celom rozsahu.
Odporcovi bola uznesením č.k. 14C/585/2015-54 zo dňa 30.9.2015 ustanovená na zabezpečenie ochrany jeho práv v konaní opatrovníčka.
Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, ktorá sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zmluvy o bežnom účte, všeobecných obchodných podmienok, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančných operácií, sadzobníka, platobného rozkazu č.k. 8Ro/522/2013-38 zo dňa 23.7.2014, uznesenia č.k. 8Ro/522/2013-50 zo dňa 3.8.2015, uznesenia č.k. 14C/585/2015-54 zo dňa 30.9.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou Všeobecná úverová
banka, a.s. zo dňa 14.2.2011, navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporcovi titulom zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 28.10.2005. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v čase postúpenia pohľadávky bol odporca v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1 172 dní, pričom dátum vzniku posledného evidovaného prečerpania bol dňa 28.9.2007. Odporca s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrel dňa 28.10.2005 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu. V zmysle uzavretej zmluvy bola odporcovi poskytnutá možnosť povoleného prečerpania na účte (v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.). Podmienky povoleného prečerpania boli upravené vo všeobecných obchodných podmienkach pre depozitné produkty. Podľa čl. III bod 53 všeobecných obchodných podmienkach pre depozitné produkty, debetný zostatok na bežnom účte nadobúda charakter nepovoleného prečerpania aj v prípade, ak majiteľ účtu nevyrovná debetný zostatok bežného účtu po uplynutí povolenej doby trvania prečerpania (12 mesiacov). Podľa čl. III bod 55 všeobecných obchodných podmienkach pre depozitné produkty, v prípade vzniku nepovoleného prečerpania zašle VÚB, a.s. majiteľovi účtu upomienku s požiadavkou o vyrovnanie prekročenia debetu do 15 dní po jej obdržaní. Ak majiteľ účtu prekročenie nevyrovná v uvedenej lehote, VÚB, a.s. vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky, vrátane príslušenstva a uplatní si svoje práva zo zabezpečenia pohľadávky, alebo ju bude vymáhať mimosúdnou, alebo súdnou cestou. Za zaslanie upomienok podľa tohto bodu si VÚB, a.s. vyúčtuje poplatok vo výške podľa platného Cenníka VÚB, a.s.. Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií na bežnom účte, odporca sa dostal do debetu dňa 28.9.2007, pričom od tohto momentu bol neustále v debete a tento bol evidovaný do 3.12.2010, ku ktorému dňu je v prehľade finančných operácii evidovaná položka „evid. nepovol. prečerpania“. Opatrovníčka odporcu sa k podanému návrhu na začatie konania nevyjadrila, hoci tento jej bol spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa doručený dňa 14.12.2015. Predmetom konania je nárok titulom zmluvy o úvere čerpanom v podobe povoleného prečerpania na bežnom účte. Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. V danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom úveru poskytnutého odporcovi v podobe povoleného prečerpania bežného účtu. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 28.10.2005 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o bežnom účte, v rámci ktorej bola odporcovi poskytnutá možnosť povoleného prečerpania na účte (za splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.), ktoré prečerpanie znamená poskytnutie finančných prostriedkov dlžníkovi za odplatu - teda úver. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). S ohľadom na tento záver súdu bolo v konaní potrebné zaoberať sa i skutočnosťou, či navrhovateľ neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. je súd od 13.6.2014 povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci, nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcov ako spotrebiteľov nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene domáhať na súde splnenia záväzku. Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie záväzku. Občiansky zákonník objektívny vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a z prehľadu finančných operácií, odporca sa dostal do debetu na svojom účte dňa 28.9.2007. Nakoľko na bežnom účte odporcu bol evidovaný vznik debetu naposledy dňa 28.9.2007, v zmysle čl. III bodu 53 všeobecných obchodných podmienkach pre depozitné produkty tento debetný zostatok z dôvodu jeho nevyrovnania odporcom nadobudol uplynutím doby 12 mesiacov charakter nepovoleného prečerpania. V zmysle čl. III. bodu 55 všeobecných obchodných podmienok pre depozitné produkty po márnom uplynutí lehoty na úhradu dlhu právny predchodca vyhlási okamžitú splatnosť celej pohľadávky i s príslušenstvom. Ako vyplynulo z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, ku dňu postúpenia pohľadávky (t.j. k 14.2.2011) bol odporca v omeškaní s úhradou pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa už 1172 dní (t.j. viac ako 3 roky). Z vyššie uvedeného mal súd za to, že ku dňu 28.9.2008 nadobudol debetný zostatok na účte odporcu charakter nepovoleného prečerpania a teda právny predchodca navrhovateľa mal možnosť k tomuto dňu zaslať odporcovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie debetu do 15 dní od jej doručenia (čl. III. bod 55 všeobecných obchodných podmienok pre depozitné produkty) a následne vyhlásiť okamžitú splatnosť pohľadávky. Súd aplikujúc ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., poskytujúc ochranu odporcovi ako spotrebiteľovi, skúmal, či v danej veci neexistujú zákonné prekážky alebo dôvody, ktoré bránia uplatneniu a priznaniu uplatneného nároku navrhovateľovi. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, keď predmetný nárok zo zmluvného vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom sa stal splatným v roku 2008. Nakoľko navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh na začatie konania až dňa 21.8.2013, tento podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh na začatie konania voči odporcovi v celom rozsahu zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporca bol podľa výsledku konania plne úspešným účastníkom konania, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.