Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/65/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci navrhovateľa: BRILANT, a.s., Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, IČO: 36 455 032, proti odporcovi : Slovenská republika zastúpená Ministerstvom financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava, o náhradu škody, takto

rozhodol:

1. Súd návrh z a m i e t a. 2. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.01.2004 domáhal od odporcu zaplatenia sumy 20.373.710-Sk s príslušenstvom na náhrady trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že dňa 09.10.1998 v exekučnom konaní nadobudol akcie spoločnosti TRANSPETROL, a.s., v počte 98 ks, pričom dňa 26.11.1998 sa zúčastnil mimoriadneho valného zhromaždenia tejto spoločnosti. Ako vlastník akcií bol zapísaný aj v Stredisku cenných papierov SR Bratislava a.s. Rozhodnutím MF SR zo dňa 9.12.1998, č. j. 043/1998/SAN bolo SCP uložené, aby do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutie uviedlo do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred 9.10.1998 evidenciu účtu majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR. Tento postup považuje navrhovateľ za nezákonný, pretože bol protiprávne zbavený majetku. Rozhodnutie odporcu bolo v rozpore s § 61 zákona č. 233/1995 Z.z., podľa ktorého navrátenie do predošlého stavu v exekučnom konaní je vylúčené. Námietky povinného v exekučnom konaní - Slovenskej republiky, boli okresným súdom zamietnuté ako nedôvodné. Najvyšší súd SR v tejto súvislosti zamietol mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora rozsudkom zo dňa 28.2.2001, č. k. MCdo 2/99. Navrhovateľ je názoru, že odporca svojim rozhodnutím, ktoré v konaní napáda, nemôže zakladať, meniť alebo zrušovať vlastnícke právo k akciám ako cenným papierom a to s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. z 31.5.1995, podľa ktorého Ústavný súd SR nemôže svojim rozhodovaním o podnete zakladať, meniť alebo zrušovať vlastnícke právo k akciám ako cenným papierom. Vzhľadom na to, že navrhovateľovi neboli akcie vrátené, podal na NSSR žalobu na preskúmanie rozhodnutia Ministerstva financií SR zo dňa 9.12.1998. NS SR žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil rozsudkom zo dňa 28.5.2002, č. k. . Z tohto rozhodnutie vyplýva, že platí pôvodný stav platný do 9.10.1998, t. j. že navrhovateľ nikdy neprestal byť vlastníkom predmetných akcií spoločnosti TRANSPETROL. V tejto spoločnosti sa konalo dňa 29.5.2003 mimoriadne valné zhromaždenie, na ktorom bolo schválené vyplatenie riadnych dividend vo výške cca. 395.000.000,- Sk za rok 2001. Výška dividend je odhadnutá. Navrhovateľovi by tak, ako akcionárovi bolo vyplatené dividendy vo výške 20.373.710,- Sk, čo predstavuje jeho škodu. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Rozhodnutie odporcu zo dňa 9.12.1998 č. k. SAN je nezákonné nakoľko bolo rozsudkom NS SR zrušené. Podaním doručeným súdu dňa 09.08.2004 navrhovateľ doplnil dôvody žalobného návrhu. Uviedol, že ak Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 28.05.2002 č.k. rozhodnutie Ministerstva financií SR

zo dňa 09.12.1998 č.j. 043/1998/SAN zrušil, tak je uvedené rozhodnutie nezákonné. Postup odporcu ignorovať práva navrhovateľa ako majiteľa cenných papierov je v rozpore s čl. 20 ods. 1Ústavy Slovenskej republiky. Neobstojí ani argument Ministerstva financií SR, že bývalé SCP a.s. mohlo aj samostatne vykonať opravu zápisov na účte cenných papierov. Je to zavádzajúce. Lebo SCP a.s. na podnet Ministerstva financií SR takúto kontrolu vykonalo a výslovne potvrdilo, že nedošlo k takémuto pochybeniu. Odporca vo vyjadrení zo dňa 15.10.2004 žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo vyjadrení poukázal na to, že rozsudkom NS SR č. k. bolo napádané rozhodnutie odporcu zrušené z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, pretože súd nemal k dispozícií správny spis. Za daného stavu teda nemožno hovoriť o nezákonnosti napádaného rozhodnutia. Naviac, pri vydaní tohto rozhodnutia NS SR ignoroval § 247 ods. 2 O.s.p., nakoľko v konkrétnom prípade NS SR zrušil rozhodnutie vydané v prvom stupni, voči ktorému bol prípustný opravný prostriedok, ktorý však nebol podaný. Postup podľa § 247 O.s.p. a nasl. vyžaduje, aby išlo o právoplatné rozhodnutie voči ktorému boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky. V iných obdobných prípadoch NS SR týkajúcich sa predmetného rozhodnutia odporcu MF SR bolo Najvyšším súdom konanie zastavené práve z dôvodu § 247 ods. 2 O.s.p. Jednalo sa o konanie , , , . Aj v tomto prípade mal NS SR konanie zastaviť, pretože v merite veci nebol vecne príslušný. Vzhľadom na uvedené je, podľa názoru odporcu, rozsudok NS SR paktom, teda rozhodnutím neexistujúcim, na čo súdy musia prihliadať z úradnej povinnosti. Predmetom preskúmavania podľa § 247 ods. 2 O.s.p. môžu byť len tie rozhodnutia , ktoré nadobudli právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Oprávnenými subjektmi v zodpovednostnom pomere vzniknutom z nezákonného rozhodnutia alebo z nesprávneho úradného postupu sú občania alebo organizácie, ktoré boli účastníkmi konania. Navrhovateľ nebol účastníkom konania, v ktorom bolo vydané napádané rozhodnutie MF SR č. 043/1998/SAN. V danom prípade išlo o konanie podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch. To, že navrhovateľ nebol účastníkom tohto konania vyplýva aj z už vyššie označených rozhodnutí NS SR , , , . Napádané rozhodnutie bolo odporcom vydané v rámci kontroly nad činnosťou Strediska cenných papierov. S poukazom na § 82 a nasl. zákona č. 600/1992 Zb. navrhovateľ nie je subjektom tohto administratívneho vzťahu. Tzv. tretie osoby, s ktorým je kontrolovaný subjekt v právnych vzťahoch nie je účastníkom takéhoto konania. Rozhodnutím odporcu, ktoré navrhovateľ v tomto konaní napáda nebolo rozhodnuté o jeho právach a preto nespĺňa kritéria účastníka konania vymedzené v ustanovení § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Uvedené rozhodnutie nebolo potrebné doručovať BRILANT a.s.. V danom prípade išlo o výkon štátneho dozoru voči jednému zo subjektov, ktorý podľa zákona č. 600/1992 Zb. podlieha takémuto dozoru. Riadny opravný prostriedok voči takému rozhodnutiu mohlo podať len Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky, a.s., ktoré zo zákona zodpovedá za registre a účty, ktoré vedie a je v právnom vzťahu s navrhovateľom. Navrhovateľ nebol účastníkom konania a tak nemohol podať opravný prostriedok proti rozhodnutie MF SR, pričom podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. je, aby účastník konania využil právo podať riadny opravný prostriedok proti nezákonnému rozhodnutiu. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah spisového materiálu ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Navrhovateľ vo svojom návrhu bol povinný v zmysle ust. § 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O. s. p. Súd teda vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzaných navrhovateľa v návrhu, ktorými odôvodňoval svoj žalobný návrh. Súd vykonal dokazovanie, oboznámením sa s listinným dôkazmi predloženými v spise, vyjadreniami účastníkov a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Zo zmenového výpisu z účtu majiteľa cenných papierov 0000001 vydaného Strediskom cenných papierov SR Bratislava, a.s. vyplýva, že spoločnosť BRILANT, a.s. je vedená ako majiteľ 98 ks akcií spoločnosti TRANSPETROL, a.s., a to od dňa 9.10.1998. Z Rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov vydaného Ministerstvom financií SR dňa 9.12.1998, č. k. 043/1998/SAN vyplýva, že rozhodnutím bolo Stredisku cenných papierov uložené do troch dní od jeho doručenia uviesť do pôvodného stavu, t. j. do stavu platného pred 9.10.1998 evidenciu účtu majiteľa - Ministerstvo hospodárstva SR - ako jediného majiteľa akcií vydaných spoločnosťou Transpetrol, a.s., identifikačné číslo emisie 88090000480 séria 01, ako aj evidenciu registra emitenta, ktorým je spoločnosť Transpetrol, a.s. Opravu malo stredisko vykonať ku dňu, keď sa chybný zápis vykonal. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že ministerstvo začalo kontrolu v stredisku z dôvodu porušenia ustanovení zákona pri prevode 647 ks akcií spol. Transpetrol, a.s., a to na

základe námietok emitenta a námietok majiteľa, ktorým je Ministerstvo hospodárstva SR. Ministerstvo na základe výsledkov kontroly skonštatovala, že stredisko pri prevode vyššie uvedených akcií v rámci exekúcie vedenej proti Ministerstvu financií SR neoprávnene previedlo akcie spol. Transpetrol, a.s. Bratislava z účtu Ministerstva hospodárstva SR, t. j. z účtu osoby inej ako povinnej a takisto neoprávnene vykonalo zmeny v registri emitenta. Z odôvodnenie rozhodnutia vyplýva, že stredisko nemalo zákonný dôvod na odpísanie akcií z účtu MH SR pretože: 1/ nemalo k tomu žiaden pokyn od majiteľa účtu MH SR, 2/ poverenie súdu na výkon exekúcie, ako aj na exekučný príkaz zneli voči osobe povinného MF SR, t. j. voči inej osobe ako MH SR, 3/ rozpor medzi výrokom a odôvodnením Poverenia súdu zakladá pochybnosti, ktoré malo stredisko skúmať, 4/ výkon exekúcie bol vedený na majetok, ktorý podľa zákona č. 192/1995 Z.z. môže byť iba vo vlastníctve štátu. Z Uznesenia NS SR č. k. zo dňa 28.9.1999 vyplýva, žalobca sa svojou žalobou v tomto konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného z 9.12.1998, ktorým uložil Stredisku cenných papierov Slovenskej republiky Bratislava, a.s., aby do troch dní odo dňa doručenia rozhodnutia uviedlo do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred 9. septembrom 1998 evidenciu účtu majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR, ako jediného majiteľ akcií vydaných spoločnosťou TRANSPETROL a.s., Bratislava ako aj evidenciu registra emitenta. NS SR týmto uznesením predmetné konanie zastavil z dôvodu, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmania súdom podľa § 247 ods. 2 O.s.p. Napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím, ktoré by nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že okruh účastníkov konkrétneho konania určuje právny predpis, a to buď špecifický, ktorý upravuje dotknutú oblasť vzťahov alebo všeobecný, ak osobitný na jeho použitie odkazuje, resp. ak takáto úprava v špecifickom zákone chýba. Zákonom č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch bol v ustanovení §82 ustanovený výkon štátneho dozoru nad jeho dodržiavaním, rozsah a predmet, súčasne boli vymedzené aj subjekty dozoru a tým vlastne aj okruh subjektov tohto administratívneho vzťahu. Medzi tieto subjekty zákonodarca tzv. tretie osoby, t. j. osoby, ktoré sú s kontrolovaným subjektom v právnom vzťahu, nezaradil. Riadny opravný prostriedok proti napadnutému rozhodnutiu mohlo podať len Stredisko cenných papierov Slovenskej republiky, a.s. Bratislava, ktoré zo zákona zodpovedá za registre a účty, ktoré vedie a je v právnom vzťahu so žalobcom. Rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky č. -62 zo dňa 24.11.1999 bolo zamietnuté podanie spoločnosti BRILANT, a.s. označené ako rozklad proti rozhodnutiu MF SR č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998, ako neprípustné, pretože nebolo podané účastníkom konania. Rozsudkom NS SR č. k. zo dňa 28.5.2002 bolo zrušené rozhodnutie žalovaného č. 043/1998/SAN z 9.12.1998 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že napádané rozhodnutie je súdom nepreskúmateľné, nakoľko súd nemal k dispozícií príslušný administratívny spis, čo je podľa § 250j ods. 2 druhá veta O.s.p. dôvodom, aby napadnuté rozhodnutie bolo zrušené. Uznesením NS SR sp.zn. zo dňa 29.05.2008 Najvyšší súd zamietol návrh na uloženie povinnosti odporcu ( Národná banka Slovenska) konať a rozhodnúť vo veci zrušeného rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 043/1998/SAN zo dňa 09.12.1998 vydaného v rámci kontroly dodržiavania zákona o cenných papieroch Strediskom cenných papierov SR Bratislava a.s. . V odôvodnení uviedol, že z predloženej dokumentácie vyplýva, že účastníkom správneho konania o uložení sankcie (opatrenia) blo len Stredisko cenných papierov SR a.s.. Podľa názoru najvyššieho súdu z rozsudku vyplýva, že dôvodom vyslovenia zrušenia žalovaného rozhodnutia bola len a výlučne jeho nepreskúmateľnosť pre nepredloženie spisu správnym orgánom. Súd nevyslovil právny názor ani vo veci účastníka žalobcu v správnom konaní. Vydaním rozhodnutia o opatrení a jeho realizáciou bol výkon kontroly ukončený. Navrhovateľ účastníkom tohto konania nebol a účastníkom sa preukázateľne nestal ani po zrušení rozhodnutia orgánu štátneho dozoru súdom. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní, ako aj v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán. Podľa ods. 2 cit zákonného ustanovenia sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť. Podľa §2 Zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní. Podľa §20 cit. zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom. Podľa §25 cit. zákona za škodu spôsobenú rozhodnutím zodpovedá podľa tohto zákona Slovenská republika.

Podľa § 82 ods. 1 Zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v príslušnom platnom znení štátny dozor podľa tohto zákona sa vykonáva nad obchodovaním s cennými papiermi, emitentom verejne obchodovateľného cenného papiera, strediskom, organizátorom verejného trhu, obchodníkom s cennými papiermi, maklérom a prevádzkovateľom tlačiarne cenných papierov. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na činnosť vykonávanú Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 2 cit. zákonného ustanovenia štátny dozor podľa odseku 1 vykonáva ministerstvo financií. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. pri výkone štátneho dozoru podľa § 82 ods. 1 ministerstvo ukladá opatrenia na nápravu a pokuty. Podľa § 86 ods. 2 zákona č. 600/1992 Zb. ak ministerstvo pri výkone štátneho dozoru zistí, že osoba uvedená v § 82 ods. 1 porušuje povinnosti uložené týmto zákonom, podmienky ustanovené v povolení udelenom podľa tohto zákona alebo porušuje osobitné právne predpisy upravujúce povinnosti kontrolovaných subjektov, uloží opatrenia na nápravu zistených nedostatkov. Z § 1 Zákona č. 192/1995 Z.z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácií strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností okrem iného vyplýva, že účelom tohto zákona je vymedziť z hľadiska národno-štátnych záujmov okruh strategicky dôležitých štátnych podnikov, v ktorých majetok štátu sa nemôže previesť na iné osoby podľa tohto zákona ani podľa zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, upraviť podmienky privatizácie strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností s majetkovou účasťou štátu ako aj upraviť ďalšie spôsoby zabezpečenia strategických záujmov štátu v tých akciových spoločnostiach, v ktorých má štát významnú majetkovú účasť. Podľa § 3 zákona č. 192/1995 Z.z. predmetom privatizácie nemôžu byť akcie Transpetrolu, akciovej spoločnosti, Bratislava, ktorých držiteľom alebo vlastníkom je štát alebo fond. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. Po vykonanom dokazovaní vo veci samej súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne, pretože sa navrhovateľovi nepodarilo preukázať pasívnu legitimáciu odporcu. Zodpovednosť spôsobená nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 58/1969 Zb. je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie a štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok :

- vydanie nezákonné rozhodnutia,

- vznik škody ako majetkovej ujmy,

- príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Súd vo veci rozhodol v súlade s ust. § 101 ods. 1 O.s.p. v neprítomnosti účastníkov. Odporca podaním doručeným súdu dňa 21.12.2015 svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a nežiadal odročiť pojednávanie. Navrhovateľ bol na pojednávanie riadne predvolaný, neúčasť neospravedlnil. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca vydal rozhodnutie č. 043/1998/ SAN, ktorým uložil Stredisku cenných papierov uviesť do pôvodného stavu evidenciu účtu majiteľa Ministerstvo hospodárstva SR. Toto rozhodnutie nebolo nikdy pre nezákonnosť rozsudkom NS SR zrušené. Práve naopak, v obdobných prípadoch bolo konanie na NS SR zastavené, o čom svedčí uznesenie NS SR č. k. zo dňa 28.9.1999. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že k zastaveniu konania došlo s poukazom na ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p. , ako aj s poukazom na špecifikáciu účastníkov správneho konania vedeného podľa zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papierov, § 82 a nasl. Vzhľadom na úplnosť dokazovania sa súd zaoberal aj príslušnými ustanoveniami zákona č. 600/1992 Zb. a zákona č. 192/1995 Z.z., ktorých príslušné ustanovenia v tomto odôvodnení cituje. Navrhovateľom predkladané rozhodnutie NS SR č.k. č. k. zo dňa 28.5.2002 súd nemôže brať v úvahu, nakoľko toto rozhodnutie nemá podobu konečného rozhodnutia vo veci, ale z jeho výrokovej vety vyplýva, že vec sa vracia na ďalšie konanie odporcovi. Naviac NS SR v tomto konaní neskúmal podmienky konania podľa § 247 ods. 2 O.s.p. Zo samotného odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že dôvodom na zrušenie napádaného rozhodnutia odporcu bola jeho nepreskúmateľnosť pre absenciu administratívneho spisu, s odkazom na § 250j ods. 2 druhá veta O.s.p. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nebol účastníkom konania, v ktorom bolo rozhodnutie Ministerstva financií zo dňa 09.12.1998 vydané, pričom nešlo ani o prípad, že by navrhovateľ nebol do konania pribraný, hoci by účastníkom konania mal byť, už uvedené vylučuje právo navrhovateľa na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Keďže navrhovateľ nebol účastníkom konania tak nemohol splniť ani podmienku uplatnenia nároku podľa zákona č. 58/1969 Zb. a teda využitie

možnosti podania proti nezákonnému rozhodnutiu. Neosvedčil tak aktívnu legitimáciu domáhať sa nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. MF SR v konaní 043/1998/SAN vydalo dňa 09.12.1998 rozhodnutie v rámci výkonu štátneho dozoru podľa § 82 ods. 1 zákona č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch, a to v správnom konaní podľa zákona č. 71/1967 Zb.. MF SR vykonáva štátny dozor nad obchodovaním s cennými papiermi, emitentmi verejne obchodovateľného cenného papiera, strediskom, organizátorom verejného trhu, obchodníkom s cennými papiermi, maklérom a prevádzkovateľom tlačiarne, pričom predmetom štátneho dozoru je dodržiavanie podmienok ustanovených povolením podľa § 45 ods. 1, § 49 ods. 1, § 50 ods.1, § 72 ods. 1, § 76 ods.2, dodržiavanie tohto zákona a osobitných zákonov c rozsahu z nich vyplývajúceho, ako ja tých právnych predpisov a opatrení, ktoré ministerstvo vydalo, V danej veci sa jednalo o výkon štátneho dozoru nad dodržiavaním zákona SCP, ktoré je povinné evidovať zaknihované cenné papiere, zmeny ich majiteľov a ďalšie údaje, ktoré sa ich týkajú, a to v rozsahu ustanovenom zákonom, teda viesť evidenciu na účtoch majiteľov cenných papierov a v registri emitentov cenných papierov. Na základe uvedeného súd ustálil, že navrhovateľ nebol a ani nemal byť účastníkom správneho konania podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1999, a to z dôvodov uvedených v rozhodnutí ministerky financií SR zo dňa 24.11.1999, podľa ktorého zákon o cenných papieroch v ust. § 82 a nasl. vymedzuje subjekty podliehajúce tomuto dozoru e a vlastne i okruh subjektov tohto administratívneho vzťahu, pričom medzi tieto subjekty zákonodarca nezaradil tzv. tretie osoby, s ktorými je dozorovaný subjekt v právnych vzťahoch. Opatrenia dozorného orgánu majú povahu rozhodnutí o práva a povinnostiach vyplývajúcich z obchodných, či občianskoprávnych vzťahov, sú len zásahom do právneho postavenia tohto subjektu, ale bez priameho dopadu na iné subjekty. Stav evidencie sa zmenil v danom prípade až úkonom kontrolovaného subjektu -SCP. Právo účastníka konania si mal navrhovateľ uplatniť v konaní, keďže o ňom mal vedomosť priamo z oznámenia SCP o realizácii rozhodnutia o uložení opatrenia na nápravu zistených nedostatkov z 10.02.1998, teda pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia. Navrhovateľ, označený ako majiteľ v zmenovom výpise z účtu zo dňa 09.10.1998 bol len v právnom vzťahu s SCP, ktorý sa spravuje Obchodným zákonníkom a ktorý zodpovedá za škodu, ktorá vznikla osobám, ktorých účty vedie podľa § 67 zákona č. 600/1992 Zb. Navrhovateľ nepodal proti napadnutému neprávoplatnému správnemu rozhodnutiu rozklad ak účastník konania. Nevyužil tak riadny opravný prostriedok voči správnemu rozhodnutiu, aby predišiel vzniku škody a jeho podanie označení ako rozklad dňa 01.10.199 nie je už procesne účinným podaním rozkladu podľa § 61 správneho poriadku, tak a koho má na mysli ust. § 3 zákona č. 58/1967 Zb., s ktorým by boli spojené odkladné účinky a ktoré by umožnil vecne preskúmanie napadnutého prvostupňového rozhodnutia a vo svojich dôsledkoch by mohlo viesť k jeho zrušeniu či zmene. Taktiež nebolo splnená podmienka daná v ust. § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., pretože NS SR svojim rozhodnutím zo dňa 28.05.2002 nezrušil rozhodnutie MF SR zo dňa 09.12.1998 pre nezákonnosť, ako predpokladá uvedené ustanovenie ale pre nepreskúmateľnosť z dôvodu neposkytnutia administratívneho spisu odporcu ako správneho orgánu, na základe ktorého súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, a to podľa § 250j ods. 2 druhá veta O.s.p., podľa ktorého súd zruší napadnuté rozhodnutie aj vtedy, ak sa ukáže až na pojednávanie, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo re nedostatok dôvodov. Rovnako tu absentuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím MF SR zo dňa 09.12.1998 a vznikom škody, ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť navrhovateľovi nevyplatením dividend, nakoľko k odpísaniu akcií z účtu navrhovateľa došlo úkonom SCP, s ktorým bol navrhovateľ v právnom vzťahu, a nie rozhodnutím MF SR, ktoré toto opatrenie SCP síce uložilo, avšak toto sa proti rozhodnutiu neodvolalo, a opravu nedostatkov by muselo vykonať aj z úradnej povinnosti, bez potreby uloženia povinnosti rozhodnutím. Na základe právneho posúdenia zistených skutočností súd dospel k záveru, že u navrhovateľa neboli splnené zákonné podmienky uplatnenia nároku na náhradu škody, preto v tejto časti posúdil návrh navrhovateľa ako nedôvodný. Ako nesprávny úradný postup nemožno kvalifikovať skutočnosť, že odporca v rámci správneho konania s navrhovateľom nekonal ako s účastníkom konania, a to jednak z dôvodu, že nespĺňa kritériá účastníka konania. Správne konanie sa skončilo právoplatne 28.12.1998 v súlade s § 51, § 52 ods. 1 správneho poriadku, pretože voči nemu nebolo možné podať rozklad účastníkom konania a na to nemohlo mať vplyv ani podanie navrhovateľa, ktorým sa dovolával priznania postavenia účastníka dňa 20.09.1999, keď sa už konanie právoplatne skončilo za stavu, keď mu takéto postavenie zo zákona neprináležalo. Okrem toho nešlo o nečinnosť, keďže správny orgán sa touto žiadosťou v rozhodnutí zo dňa 24.11.1999 vecne zaoberal, hoci po právoplatnom skončení konania bola bezpredmetná. Rozhodnutie MF SR zo dňa 09.12.1998 ďalej nemohlo byť právne účinným spôsobom ani zrušené rozhodnutím NS SR zo dňa 28.05.2002 pre nedostatok právomoci na takýto postup ako aj pre nedostatok jeho

právomoci, a preto nemožno ani na jeho základe vyvodiť, že by správne konanie malo pokračovať. Pokiaľ by tomu bolo tak a došlo by dňom 04.07.2002 k jeho zrušeniu tak nebol dôvod v konaní v rámci výkonu štátneho dozoru pokračovať, nakoľko sa neobnovil pôvodný stav v evidencii ktorý bol opravou odstránený, a preto nebol dôvod sa zápisom v evidencii zaoberať, keďže SVP opravu chybného zápisu vykonalo, a okrem toho kompetenciu výkonu štátneho dozoru prevzal v tom čase Úrad pre finančný trh, ktorý vo svojom vyjadrení konštatoval, že nie je dôvod v konaní pokračovať. Na základe uvedeného súd ustálil, že odporca sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, a preto nemohla v príčinnej súvislosti s ním vzniknúť navrhovateľovi škoda, preto súd návrh aj v tejto časti zamietol ako nedôvodný. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. úspešnému odporcovi trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na podpísanom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.