Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/15/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu BL Telecom collection, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, proti žalovanej V. T., V., E. XXX, o zaplatenie 1 252,84 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu -83 z 22.10.2014 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením pripustil vstup Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828 (ďalej len Združenie) do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. V odôvodnení uznesenia uviedol, o. i., že Združenie oznámilo písomne vstup do konania na podporu a ochranu práv žalovanej, že doručil oznámenie o vstupe do konania účastníkom konania, pričom žalovaná sa nevyjadrila a nevzniesla námietky proti vstupu vedľajšieho účastníka, že žalobca podal námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka a žiadal, aby rozhodol o neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, že námietku odôvodnil tým, že konanie vo veci je európskym konaním vo veciach s nízkou hodnotou sporu a je právne regulované Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č.861/2007 (ďalej len Nariadenie), že procesný postup súdu a strán v konaní je upravený odlišne od vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v O. s. p. a, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu nepripúšťa vedľajšie účastníctvo. Citujúc znenie čl.19 Nariadenia uviedol, že z uvedeného čl. jednoznačne vyplýva, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravené Nariadením, pričom to, čo nie je upravené v Nariadení, je upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom sa konanie vedie a teda v O. s. p., že cit. Nariadenie nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a ani ho neupravuje, preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka postupoval podľa O. s. p. Vzhľadom na § 93 O. s. p. (účinného do 31.12.2014), ktorého znenie citoval dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky na to, aby mohlo v konaní vystupovať na strane žalovanej ako vedľajší účastník Združenie, že vedľajší účastník sa stáva účastníkom konania v okamihu, keď dôjde súdu oznámenie, že vstupuje do konania a na stranu ktorého účastníka, že podľa ods.2 cit. ust., môže ako vedľajší účastník vystupovať aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv, okrem iných aj spotrebiteľa a, že prípustnosťou vedľajšieho účastníctva sa zaoberá iba vtedy, keď niektorý účastník namieta neprípustnosť takéhoto vstupu. Námietky žalobcu považoval za neodôvodnené, nakoľko aj v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu môže vystupovať vedľajší účastník, nakoľko Nariadenie vedľajšieho účastníka nevylučuje a podľa O. s. p., ktorý je rozhodným procesným právom na území Slovenskej republiky (ďalej len SR), je vedľajšie účastníctvo možné. Žalobca podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie proti uzneseniu v celom rozsahu a uviedol: I. Podal proti žalovanej na súd žalobu o zaplatenie 1 252,84 € s prísl. z 22.7.2014, z dôvodu nedodržania zmluvných povinností voči jeho právnemu predchodcovi, ktoré jej vyplývali zo Zmluvy o pripojení, resp. Dodatku k Zmluve o pripojení. 31.10.2014 bolo mu doručené uznesenie súdu z 22.10.2014, ktorým rozhodol o tom, že pripúšťa vedľajšieho účastníka do konania. Odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu odôvodnil v zmysle § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. (jeho znenie citoval). II. Vstup vedľajšieho účastníka do

občianskoprávnych konaní upravuje vládny návrh novely O. s. p. (ďalej len návrh; poznámka žalobcu), ktorá má nadobudnúť účinnosť 1.1.2015. „Uvedeného“ návrh v dôvodovej správe reaguje na doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov SR v občianskoprávnych veciach. Návrh vychádza zo záverov judikatúry a zjednocovacej činnosti Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR a taktiež zohľadňuje aj závery rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len SD EÚ) zo zámerom odstrániť sporné otázky, ktoré aktuálne a vo veľkom rozsahu komplikujú priebeh občianskeho súdneho konania. Významnou úlohou, ktorú legislatíva sleduje touto novelou je vytvoriť NS SR širší priestor na plnenie jeho základnej úlohy - zjednocovať rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR. Návrh zák. reaguje na požiadavky aplikačnej praxe, najmä: - rieši otázku, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zák.č.250/07 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zák. Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, - či a v akých prípadoch, resp. medziach je vedľajší účastník oprávnený podať opravný prostriedok, - prípustnosť dovolania v tzv. exekučných veciach, - možnosť skrátenia odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu formou odkazu na skoršie rozhodnutie. Návrh je v súlade s Ústavou SR, ústavnými zák., medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, zák. a súčasne aj s právom EÚ. Návrh dopĺňa doterajší § 93 O. s. p. a odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa cit. zák.č.250/07 Z. z. V § 93 ods.3 O. s. p. sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta a citoval ako znie. Návrh vychádza zo záveru judikatúry NS SR (viď R 62/2014; z jeho odôvodnenia citoval). SD EÚ v rozsudku C 470/12 z 27.2.2014 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom EÚ. Citoval, čo v bodoch 45. a 46 uvedeného rozsudku konštatoval SD a, čo v bodoch 53.-56. sa (medziiným) konštatuje. Podľa predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom. V zmysle § 93 ods.2 O. s. p. nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale zák. ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka (na ktorého sa vzťahujú § 93 ods.1,2 O. s. p.) je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Dovolil si v tejto súvislosti poukázať na Uznesenie NS z 5.2.2013 (z jeho odôvodnenia citoval). Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom súhlasí. Účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. V zmysle uvedeného musí súd vždy účastníkov konania právne relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho účastníka, ktorým prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno či účastník, ktorého chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Súd musí taktiež zák. zodpovedajúcim spôsobom reagovať na prípadný nesúhlasný procesný úkon účastníka. Na uvedenú skutočnosť poukázať NS SR vo svojom rozhodnutí z 5.2.2013. III. V tejto súvislosti si dovolil si poukázať aj na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19.6.2013, z odôvodnenia ktorého citoval. S ohľadom na uvedené uviedol, že podľa jeho názoru ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. IV. Návrh rozhodnutia odvolacieho súdu. Citoval znenie § 220 O. s. p. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol uznesenie súdu zmeniť tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa a vedľajší účastník sa zaväzuje nahradiť mu trovy konania. Príloha: - Vyčíslenie trov právneho zast. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie uznesenia (§ 219 O. s. p.) ani na jeho zmenu (§ 220 O. s. p.), lebo konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods.2 písm. b) O. s. p.] a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods.2 písm. f) O. s. p.], preto uznesenie podľa § 221 ods.1 písm. h),ods.2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Inými vadami, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods.1 O. s. p. a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho

činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. V prejednávanej veci boli účastníci konania súdom poučení o svojich procesných právach uznesením -67 z 23.9.2014 a uznesením -70 z 23.9.2014, pričom z doručeniek pri č.l.66 je zrejmé, že spolu s uznesením bolo im doručené i oznámenie (č.l.62) o vstupe Združenia do konania. Z obsahu uvedených uznesení a ani z obsahu spisu však nevyplýva, žeby boli vyzvaní, aby sa vyjadrili k procesnému úkonu, ktorým Združenie prejavilo vôľu vstúpiť do konania na strane žalovanej. Zo spisu je tiež zrejmé, že potom ako Združenie oznámilo vstup do konania (12.8.2014) a žalobca namietol neprípustnosť jeho vstupu na strane žalovanej (podanie žalobcu zo 7.10.2014 na č.l.79-81) súd napadnutým uznesením rozhodol o prípustnosti vstupu bez toho, aby bolo (právne účinným spôsobom) zistené stanovisko žalovanej k tomuto vstupu, preto je jeho rozhodnutie predčasné. So zreteľom na súdnu prax (R 62/2014) bude preto povinnosťou súdu vyjadrenie žalobcu zo 7.10.2014 na č.l.79-81 doručiť žalovanej a Združeniu a žalovanú vyzvať, aby sa k vstupu Združenia ako vedľajšieho účastníka na jej strane jednoznačne vyjadrila, aby mal tak jasno či s jeho podporou súhlasí a následne o jeho vstupe rozhodnúť. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.