Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4C-133-2015.pdf
PDF · 81.28 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
KK-4C/133/2015
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v právnej veci žalobcu R. zastúpeného JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou so sídlom Poprad, Okružná 739/16, proti žalovanej v 1. rade Y. a žalovanému v 2. rade mestu Kežmarok, IČO: 326 283, o určenie vlastníckeho práva k bytu a o určenie neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, v konaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z 8. 12. 2015, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia z 8. 12. 2015 z a m i e t a .
odôvodnenie:
Žalobou z 8. 12. 2015 podanou na tunajšom súde 16. 12. 2015 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd:
1. určil za neplatnú zmluvu o prevode vlastníctva k bytu uzatvorenú 18. 11. 1998 medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený 16. 12. 2015 pod č. U. a ktorej predmetom bol prevod bytu č. X nachádzajúceho sa na II. poschodí bytového domu v Kežmarku, na V., súp. č. XXXX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXXX/XX, zastavenej plochy o výmere 465 m2, vo veľkosti 10063/290654, na ktorom je dom postavený, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres Kežmarok, obec a katastrálne územie M. (ďalej byt) a
2. určil, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi tohto bytu, a to každý v pomere 1 k celku.
Žalobu žalobca spojil s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia (z 8. 12. 2015), ktorým požiadal, aby súd predbežným opatrením dočasne zakázal žalovanej v 1. rade previesť vlastnícke právo, zriadiť vecné bremeno a zriadiť záložné právo k predmetnému bytu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva a určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu.
Žalobu a návrh na nariadenie predbežného opatrenia žalobca odôvodnil tvrdeniami, že so žalovanou v 1. rade od roku 1986 žili ako druh a družka v spoločnej domácnosti v byte nachádzajúcom sa v Kežmarku na ul. N., pričom obaja boli nájomníkmi uvedeného bytu. 7. 9. 1990 sa žalobca a žalovaná v 1. rade dohodli so U. a T. na výmene bytov s tým, že táto dohoda bola schválená rozhodnutím Mestského národného výboru v Kežmarku, odbor MHOaD, pod č. j. Y. zo 7. 9. 1990. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že žalobca a žalovaná v 1. rade si s vyššie uvedenými osobami vymenili byt a stali sa tak 7. 9. 1990 spoločnými nájomcami bytu nachádzajúceho sa v Kežmarku na G. (pred zmenou názvu ulíc
- ul. I.). Žalovaná v 1. rade (bez žalobcu ako spoločného nájomníka bytu) ako kupujúca uzatvorila 18. 11. 1998 so žalovaným v 2. rade ako predávajúcim zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. XXX/XXXX. Vlastníctvo k bytu nadobudla žalovaná v 1. rade povolením vkladu jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru, z 16. 12. 1998 pod č. U.. Kúpna cena vo výške 43 461,- Sk bola zaplatená zo spoločných peňažných prostriedkov žalobcu a
žalovanej v 1. rade. Po dvadsiatich siedmych rokoch partnerského vzťahu ako druh a družka uzavreli 15. 11. 2013 žalobca so žalovanou v 1. rade manželstvo. Po celú dobu ich spolužitia najprv ako druh a družka, neskôr ako manželia, spoločne hospodárili, viedli spoločnú domácnosť a mali spoločný trvalý pobyt najprv na adrese bytu, ktorý je predmetom tejto žaloby a od roku 2013 na adrese Kežmarok, J.. Zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je vzhľadom na znenie ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov neplatná od počiatku, nakoľko zmluvný vzťah mal byť uzavretý medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade ako nájomníkmi na jednej strane a žalovaným v 2. rade ako vlastníkom bytu na druhej strane, pričom žalobca sa mal stať podielovým spoluvlastníkom bytu v 1 k celku a žalovaná v 1. rade taktiež podielovou spoluvlastníčkou bytu v 1 k celku. Žalobca a žalovaná v 1. rade sú tiež účastníkmi konania o rozvod vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 9C 437/2015, pričom žalobca bol žalovanou v 1. rade oboznámený s tým, že byt, ktorý vlastnila žalovaná v 1. rade z titulu nadobudnutia vlastníckeho práva v dedičskom konaní, ktorý sa nachádza v Kežmarku na ul. J., darovala svojej dcére napriek skutočnosti, že aj žalobca mal v tomto byte evidovaný trvalý pobyt. Ihneď po nadobudnutí vlastníckeho práva k tomuto bytu dcéra žalovanej v 1. rade zrušila žalobcovi trvalý pobyt na tejto adrese, čím žalobca stratil strechu nad hlavou. Vzhľadom na to, že žalobca má obavu, aby žalovaná v 1. rade nepreviedla byt, ktorý je predmetom tohto konania, na tretiu osobu - druhú dcéru, podal žalobca zároveň aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca má vedomosť (bolo mu to ústne oznámené), že žalovaná v 1. rade chce v najbližšom čase previesť tento byt na svoju druhú dcéru. Vzhľadom na to, že v spomínanom konaní o rozvod manželstva došlo 2. 12. 2015 k vyhláseniu rozsudku, ktorým súd manželstvo žalobcu a žalovanej v 1. rade rozvádza, žalobca má obavy, že nebude mať kde bývať.
K žalobe a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca ako listinné dôkazy pripojil fotokópiu rozhodnutia Mestského národného výboru v Kežmarku, odboru MHOaD, o schválení dohody o výmene bytov zo 7. 9. 2010, fotokópiu zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej 18. 11. 1998 medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovanou v 1. rade ako kupujúcou (s poznámkou o povolení vkladu Okresným úradom Kežmarok, katastrálnym odborom, ku 16. 12. 1998 pod č. U. a poznámkou o nadobudnutí právoplatnosti 16. 12. 1998), fotokópiu potvrdenia o trvalom pobyte žalobcu v meste Kežmarok z 27. 11. 2015 a výpis z katastra nehnuteľností (výpis z listu vlastníctva č. XXXX - čiastočného) z 25. 8. 2015.
Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 102 ods. l Občianskeho súdneho poriadku, pri aplikácii ktorého súd primerane použije ust. vyššie cit. § 74, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie.
Napriek dikcii ustanovenia § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (na rozdiel od znenia § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), ktoré sa výslovne nezmieňuje, že po začatí konania možno predbežné opatrenie nariadiť aj v prípade, ak je ohrozený výkon rozhodnutia, súdna prax ustálila, že takéto rozhodnutie je prípustné aj z dôvodu obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Základným predpokladom nariadenia každého predbežného opatrenia je osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana a osvedčenie potrebnosti navrhovanej dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavy z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia.
Podľa § 16 ods. 1, prvej vety zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom k 18. 11. 1998) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi.
V prejednávanej veci z aktuálneho internetového výpisu z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. M. vyplýva, že žalovaná v 1. rade je v súčasnosti zapísaná ako výlučná vlastníčka bytu č. X na II. poschodí bytového domu v Kežmarku, na V. súp. č. XXXX. Zápis vlastníckeho práva v prospech žalovanej v 1. rade bol vykonaný na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu U., ktorej určenia neplatnosti sa žalobca v tomto konaní domáha.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej medzi žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade z 18. 11. 1998 vyplýva, že žalovaná v 1. rade je v nej označená ako nájomníčka (zrejme výlučná) predmetného bytu , a to s poukazom na v danom čase platnú nájomnú zmluvu z 20. 12. 1993. Žalobca k okolnostiam uzavretia nájomnej zmluvy z 20. 12. 1993 vo vzťahu k jeho osobe vo svojich návrhoch neuviedol žiadne tvrdenia. Svoje nájomné právo k bytu v čase uzavretia napadnutej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, t. j. ku dňu 18. 11. 1998, dôvodil len poukazom na rozhodnutie Mestského národného výboru o schválení dohody o výmene bytov zo 7. 9. 1990. Keďže podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v znení účinnom k 18. 11. 1998) zmluvu o prevode vlastníctva bytu mohol vlastník bytu uzavrieť len s nájomcom bytu (príp. spoločnými nájomcami bytu) a žalobca pre účely rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia neosvedčil (a ani neuviedol) žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol vôbec vyvodiť (o to viac považovať za osvedčené), že v minulosti sa žalobca stal spolu so žalovanou v 1. rade spoločným nájomcom bytu a že aj k dátumu uzavretia napadnutej zmluvy o prevode vlastníctva bytu (k 18. 11. 1998) mu právo spoločného nájmu svedčilo, súd prijal záver, že žalobca neosvedčil základnú skutočnosť potrebnú pre záver o pravdepodobnosti existencie nároku, ktorému má byť v konaní vo veci samej poskytnutá ochrana. Len na základe označenia žalobcu ako žiadateľa (resp. vo vzťahu k podpisu za užívateľa) bytu v dohode o výmene bytov vzhľadom na uvedenie výlučne iba žalovanej v 1. rade predávajúcim v napadnutej zmluve o prevode vlastníctva bytu, a to s poukazom na nájomnú zmluvu z 20. 12. 1993, súd bez ďalšieho nemohol túto základnú skutočnosť považovať za dostatočne osvedčenú.
Preto súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Súd dodáva, že aj v prípade osvedčenia, že žalobcovi v čase uzavretia napadnutej zmluvy o prevode vlastníctva bytu svedčilo právo spoločného nájmu bytu, súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia nepovažoval za opodstatnený aj z nasledujúceho dôvodu:
Žalobca navrhované predbežné opatrenie odôvodňoval obavou, že žalovaná v 1. rade sa chystá predmetný byt previesť na jednu zo svojich dcér, o čom má svedčiť jednak jej ústne vyhlásenie, a jednak jej správanie spočívajúce v tom, že už na jednu svoju dcéru previedla iný byt, v ktorom mal dovtedy žalobca evidovaný trvalý pobyt.
Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti v znení neskorších predpisov (ďalej Katastrálny zákon) ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou, a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.
Podľa § 44a Občianskeho súdneho poriadku účastník konania je oprávnený podať na príslušnom okresnom úrade návrh na začatie súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
Podľa § 159a Občianskeho súdneho poriadku výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, kedy v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
V sporoch týkajúcich sa nehnuteľností sa v minulosti často stávalo, že nehnuteľnosť bola v priebehu súdneho konania viacnásobne prevedená na inú osobu, čím sa žalobcovi komplikovala situácia s ustálením okruhu pasívne procesne legitimovaných osôb. Nebývalo ničím výnimočným, že bezprostredne po podaní žaloby proti osobe, ktorá bola v katastri nehnuteľností evidovaná ako vlastník nehnuteľnosti, došlo k prevodu nehnuteľnosti na tretiu osobu.
Na túto situáciu však reagovala právna úprava ako Katastrálneho zákona, tak aj Občianskeho súdneho poriadku zmenami vyššie cit. § 34 ods. 2 katastrálneho zákon a § 44a a §159a Občianskeho súdneho poriadku účinnými od 15. 10. 2008.
Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. M., je zrejme, že žalobca tento postup, teda podanie návrhu na zápis informatívnej poznámky o vedení tohto konania v merite danej veci do katastra nehnuteľnosti, vôbec nevyužil.
Súd zastáva názor, že v prípade zápisu poznámky o vedení súdneho konania v merite danej veci do príslušného katastra nehnuteľnosti tak, ako to umožňuje vyššie cit. právna úpravy, aj v prípade prevodu predmetného bytu na tretiu osobu, právne postavenie žalobcu v konaní v merite by sa nezhoršilo tak, aby sa mu už neoplatilo domáhať sa svojej ochrany v konaní merite veci, nakoľko rozsudok súdu by aj v prípade prevodu vlastníctva k bytu žalovanou 1. rade zaväzoval aj osoby, na ktoré by byt bol prevedený.
Keďže vyššie citovaná právna úprava poskytuje žalobcovi dostatočnú právnu ochranu pred ohrozením jeho práva, ktorého ochrany sa v konaní v merite veci domáha, súd zastáva názor, že žalobca neosvedčil ani ďalšiu podmienku potrebnú pre nariadenie predbežného opatrenia, a to jeho podmienku osvedčenia potrebnosti nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.