Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_9C-72-2014.pdf
PDF · 70.18 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/72/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci žalobcu S. P., bytom v H., J. Č.. XX , proti žalovanej T. P., bytom v T., W. Č.. XX , o zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť žalobcu voči žalovanej počnúc dňom 01.09.2015.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 20.08.2014 sa žalobca domáhal zníženia alebo zrušenia vyživovacej povinnosti voči žalovanej , určenej rozhodnutím Okresného súdu Pezinok, č.k. XXC XX/XXXX zo dňa 04.11.2003 , z dôvodu , že žalovaná ukončila štúdium . V prípade, že by nebolo možné výživné zrušiť, domáhal sa jeho zníženia. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním doručeným súdu dňa 06.07.2015. Uviedla, že štúdium na strednej škole ukončila maturitou , ale študentkou školy bola do 31.08.2014. Plánuje ďalej študovať a so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu : Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, potvrdenie o štúdiu na strednej škole, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdenie Sociálnej poisťovne. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, č.k. XXC XX/XXXX zo dňa 04.11.2003 bola žalobcovi určená vyživovacia povinnosť na žalovanú v sume 1500,- Sk mesačne. Žalovaná bola študentkou strednej školy , kde zložila maturitnú skúškou. Na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, bola žalovaná evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 05.102015. Od 06.10.2015 je žalovaná zamestnaná v trvalom pracovnom pomere. Na nariadené pojednávanie sa dostavila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca súdnu budovu opustil s odôvodnením, že nebude ďalej čakať. Súd preto pojednávanie otvoril a vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná uviedla, že súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti žalobcu, nakoľko školu ukončila a pracuje. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ). Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
R 100/1967: Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo, nie je závislá na dosiahnutí určitej vekovej hranice; nie je teda dôvodom na to, aby sa plnenie vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu obmedzovalo vopred dosiahnutím určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). R 74/1969: Schopnosť maloletého dieťaťa samo sa živiť nemožno posudzovať len so zreteľom na dosiahnutý vek a stupeň telesnej a duševnej vyspelosti, ale aj so zreteľom na to, ako je maloleté dieťa po mravnej a charakterovej stránke pripravené menovite výchovným pôsobením. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona (zákonná vyživovacia povinnosť), a nie až na základe rozhodnutia súdu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom trvá dovtedy, kým deti (aj po dosiahnutí plnoletosti) nie sú schopné samy sa živiť (napr. počas prípravy na budúce povolanie ) a podieľať sa svojou činnosťou na spoločensky užitočnej práci. Žalovaná ukončila prípravu na svoje budúce povolanie formou denného štúdia na strednej škole maturitou a ako študentka školy bola evidovaná do 31.08.2015. Podľa predložených listinných dôkazov je schopná sa samostatne živiť a nie je odkázaná na výživu rodičov . Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Kedy nastane takýto moment, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom rozhodujúcimi faktormi sú vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa zamestnať a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Dôležitým faktorom je i to, či existuje reálna možnosť zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Súhrnne možno konštatovať, že dieťa je schopné samostatne sa živiť vtedy, keď je schopné zabezpečovať si svoje potreby. V danom prípade neboli splnené všetky podmienky na to, aby vyživovacia povinnosť žalobcu naďalej trvala, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná naďalej neštuduje na vysokej škole, dennou formou a teda sa stále nepripravuje štúdiom na svoje povolanie. Zároveň bolo zistené, že pracuje v trvalom pracovnom pomere. Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej trvala do 31.08.2015. Súd zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu počnúc dňom 01.09.2015 . O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.