Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/42/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej veci žalobcu : F. Š., bytom vo V., X. Č.. XXX/XXX, zastúpený : JUDr. Eva Koleničová, advokátka so sídlom v Trnave, Paulínska č. 20, proti žalovanému : F. Š., bytom vo V., X. Č.. XXX/XXX, zastúpený : JUDr. Roman Klimek, advokát so sídlom v Pezinku, Radničné námestie č. 5 , o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný prispievať žalobcovi sumou 300 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám žalobcu, počnúc dňom 13.03.2015.

Zročné výživné za obdobie od 13.03.2015 do 08.01.2016 v sume 1100 eur je žalovaný povinný zaplatiť k rukám žalobcu do 30 dní, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania vo výške 90 %.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou súdu dňa 13.03.2015 sa žalobca domáhal proti žalovanému určenia výživného na plnoleté dieťa. Uviedol, že žalovaný je otcom žalobcu a spoločnú domácnosť s ním a jeho matkou nezdieľa už 10 rokov. Manželstvo rodičov žalobcu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu X. , právoplatným dňa 19.01.2015. V období od 09/2013 do 06/2014 uhrádzal žalovaný na výživu žalobcu sumu cca 500 eur mesačne a náklady na telefonovanie. V súčasnosti prispieva žalovaný na výživu žalobcu 200 eur mesačne, avšak nie pravidelne. Žalobca navštevuje maturitný ročník gymnázia v X. a žalobca neprispel ani na jeho maturitný oblek. Všetky náklady žalobcu musí znášať jeho matka . Predpokladané náklady na školský rok 2015/2016 sú minimálne 456,- eur. Žalobca plánuje študovať na vysokej škole, takže mu vznikli náklady spojené s podaním prihlášok . Žalobca má nepravidelné výdavky v sume 157 eur mesačne, bežné náklady v sume 728,88 eur mesačne, náklady na liečenie 50,69 eur mesačne a náklady na domácnosť 152,25 eur mesačne. Žalobca nemá žiaden príjem, štúdiom sa pripravuje na svoje budúce povolanie a nie je schopný sa samostatne živiť.

Žalovaný je riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v X. a jeho čistý príjem je 2000,- eur. Matka žalobcu je samostatne zárobkovo činná osoba a jej príjem je cca 875 eur. Žalobca vzhľadom na svoje náklady navrhuje, aby súd zaviazal žalovaného prispievať na výživu žalobcu sumou 400,- eur mesačne. K podanej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný, podaním doručeným súdu dňa 20.05.2015. Podanú žalobu označil za bezdôvodnú a právne irelevantnú. Poukázal na rozpory v tvrdeniach žalobcu, ktoré videl v nasledujúcich oblastiach :

- Žalovaný uhrádzal finančné čiastky na účet žalobcu, ktorý mu bol zriadený cca pred 5 rokmi. Ďalšiu časť mu poskytoval formou naturálneho plnenia, vždy po vzájomnej dohode. Išlo o nákupy oblečenia, elektroniky, náklady spojené s liečením, letné rekreácie, vodičské oprávnenie atd. Okrem toho žalovaný splácal všetky splátky pôžičiek, ktoré boli využité na získanie spoločnej nehnuteľnosti, vrátane vybavenia jej interiéru, platil všetky náklady na domácnosť.

- Žalovaný zabezpečil finančne štúdium žalobcu v zahraničí , vrátane nákladov pobytu žalobcu vo Veľkej Británii. Celkom sa jednalo o sumu 9056,35 eur.

- Na výživu žalobcu prispieva žalovaný pravidelne, trvalým príkazom na účet žalobcu a to 4x mesačne po 50,- eur, teda spolu 200 eur mesačne.

- Hlavnou príčinou, pre ktorú došlo k ochladeniu vzájomných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným je správanie sa žalobcu, ktorý bol opakovane účastný rôznych incidentov na verejnosti , ktoré žalovaný vníma ako nezodpovedné a neprijateľné .

- Žalovaný bol vždy pripravený umožniť žalobcovi jeho maximálny rozvoj , dosiahnutie vzdelania a zabezpečiť jeho budúcnosť i na úkor vlastných potrieb .

- Oblek na stužkovú sa rozhodla zakúpiť matka žalobcu.

- Čistý priemerný plat žalovaného je 1613,20 eur .

- Žalovaný zabezpečuje starostlivosť o svoju chorú 74 ročnú matku, vrátane jej výživy, nákladov na liečbu.

- Žalovaný navrhuje určiť výživné vzhľadom na svoje aktuálne príjmové možnosti a mieru svojich nevyhnutných mesačných nákladov.

Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 23.09.2015. Žalobca navrhol, aby súd na niektoré tvrdenia žalovaného netýkajúce sa predmetu konania neprihliadal. Navrhol, aby súd vyžiadal od zamestnávateľa potvrdenie o príjme žalovaného, aby neprihliadal na náklady v prospech matky žalovaného, nakoľko už nežije a preukázal príjmy svojej partnerky s ktorou sa chystá založiť si rodinu. Poukázal na náklady žalovaného v sume 348,50 eur ( tlač, poistenie, kultúra, opravy domácnosti, servis, výživové doplnky), ktoré nie sú nákladmi nevyhnutnými. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a vo veci nariadil ústne pojednávanie, kde vypočul účastníkov konania, ich právnych zástupcov a svedka. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledujúci skutkový stav Žalobca je plnoletým synom žalovaného. Manželstvo rodičov žalobcu bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu X. dňa 19.01.2015. V čase začatia konania bol žalobca študentom 4. ročníka gymnázia v X., Q. ul., ktoré ukončil maturitnou skúškou. Od je študentom 1. ročníka F. univerzity B., ekonomicko - správna fakulta, odbor financie a účtovníctvo, denné štúdium. Býva časť týždňa na školskom internáte, časť týždňa u svojej matky vo V.. Svoje náklady vyčíslil žalobca takto : strava 13 eur denne/390 eur mesačne, oblečenie 104, 96 eur mesačne, hygienické potreby + posteľné prádlo 20,49 eur mesačne, školské potreby 3,50 eur mesačne, záujmové krúžky 30 eur mesačne, doučovanie 73,25 eur mesačne, internet 10 eur mesačne, kino/divadlo 15 eur mesačne, cestovanie 32 eur mesačne, zubár 12,5 eur mesačne, vystavenie čipovej karty + fotka 2,10 eur mesačne, spolu 728,88 eur. Zvýšené náklady na liečenie : 50,69 eur ročne, náklady na domácnosť 304,50 eur mesačne: 2= 152,25 eur mesačne/osoba. Žalobca uzavrel Dohodu o brigádnickej práci v rozsahu 20 hodín týždenne, za odmenu 3,- eurá/hodina. Žalovaný je otcom žalobcu. So žalobcom nežije v spoločnej domácnosti. Je zamestnancom F. V. SR, vo funkcii riaditeľa H. X. X., kde jeho mesačný čistý príjem za rok 2014 bol 1627,09 eur/mesačne. V čase začatia konania bol rozvedený, v priebehu konania uzavrel manželstvo . Svoje mesačné náklady vyčíslil takto : nájom a energie 190,80 eur, poistenie domácnosti 15,10 eur, odpad 3,30 eur , servis spotrebiče 5 eur, televízor + pevná linka , internet 32,70 eur, potraviny 100 eur, drogéria 20 eur, údržba vozidla 166 eur, pohonné hmoty 250 eur, poistenie vozidla 66,60 eur, opravy , údržba domácnosti, splátky pôžičky 53 eur, P.O.BOX 4 eurá, spolu 927 eur mesačne / domácnosť. Nevyhnutné náklady žalovaného : 543,50 eur mesačne : obedy v práci, stravovanie mimo domácnosť, mobil, oblečenie, lieky a výživové doplnky, kultúra, šport, PC technika, denná tlač, knihy, poistenie osoby, parkovanie a iné. Náklady na starostlivosť o chorú matku vyčíslil žalovaný na sumu 503,- eur mesačne. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie X., parcely registra C, č. XXXX/X o výmere 227 m2, záhrady, p. č. XXXX/XX o výmere 350m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súpisné číslo XXXX, kde je zriadené doživotné právo užívania v prospech tretích osôb a zákaz prevodu nehnuteľnosti. Na ústnom pojednávaní sa žalobca vyjadril, že navštevuje univerzitu v B., nastúpil do prvého ročníka. So žalovaným nekomunikuje cca 1,5 roka. Predtým mali dobré vzťahy žalovaný mu prispieval na oblečenie, vzdelanie, ale momentálne mu zasiela iba 200 eur za mesiac a to je nepostačujúce. V B. si musí zabezpečovať celodennú stravu, školské pomôcky a podobne. Matka mu peniaze neposiela, zabezpečuje jeho stravu a bývanie, keď nie je na internáte. Náklady má na ubytovanie v sume 110,-

eur mesačne, dopravu 11 eur mesačne, kurz matematiky 63 eur /3 mesiace, učebnice cca 40 eur/1 ks, strava 13 eur/denne Musel zaplatiť i kauciu za bývanie v sume 500,- Kč. Býva na internáte, kde sú v izbe štyria, preto si bude musieť zabezpečiť izbu pre dvoch, čo je drahšie. Na víkendy chodí domov na Slovensko. Stalo sa, že na účte, kde mu žalovaný posiela peniaze , neboli finančné prostriedky, stalo sa to asi dvakrát, nikdy to nebolo viac ako mesiac. Nemá však istotu, že peniaze na účte budú. Žalovaný uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkého, čo uviedol v písomnom vyjadrení. Zmena nastala v tom, že mu zomrela matka o ktorú sa staral, pribudli mu náklady týkajúce sa starostlivosti o nehnuteľnosť, v ktorej matka bývala. Oženil sa, manželka žije v Č.. Ako kompromis navrhol žalobcovi výživné 300 eur. Návrh žalobcu označil za absurdný , rovnako tak náklady, ktoré žalobca vyčíslil. Ďalej poukázal, že na základe trvalého príkazu mu z účtu pravidelne odchádza v prospech účtu žalobcu suma 50 eur , 4x mesačne. Žalobca má k tomuto účtu kartu a môže si peniaze vybrať. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala, že žalovaný nežiada náhradu za užívanie domu patriaceho do BSM, môže si dovoliť starať sa o ďalšiu nehnuteľnosť, čo svedčí o jeho výborných majetkových pomeroch. Nikdy nenamietal schopnosť platiť výživné v sume 400 eur mesačne. Je potrebné skúmať konkrétne situáciu na strane povinnej a oprávnenej osoby a nie zovšeobecňovať. Právny zástupca žalovaného poukázal, že žalobca má možnosť lacnejšieho ubytovania i stravovania počas svojho pobytu v B., na možnosť využívať na štúdium knižnicu, či internet. Môže brigádovať a tak sa podieľať na úhrade svojich nákladov. Ním vyčíslené náklady označil za luxus a poukázal, že obaja rodičia majú rovnakú vyživovaciu povinnosť a ak by si ju i obaja v rovnakej miere plnili, mal by žalobca k dispozícii mesačne 600-800 eur, čo je viac má má priemerná štvorčlenná slovenská rodina. Súd ako svedka vypočul matku žalobcu : F. Š.. Svedkyňa vypovedala, že pracuje ako SZČO , začala podnikať od novembra 2015. Predtým bola nezamestnaná. Podniká v odbore doprava a logistika. Daňové priznanie má zatiaľ nulové, avšak mesačný príjem je okolo 900-1000,- eur. Platí všetky náklady synovi a snaží sa mu pomáhať čo najviac. Platí všetky náklady na internáte, čo je 400 eur a potom, v čase keď je žalobca od štvrtka do nedele doma, tak mu zabezpečuje kompletne stravu, jedlo mu nabalí aj na internát. Na Vianoce mu za pomoci susedy zabezpečila zimný kabát, topánky. Žalovaný zriadil žalobcovi účet, na ktorý mu prispieva podľa toho, ako to považuje za správne. Stalo sa preto, že žalobca nemal peniaze a museli to potom riešiť. Na otázky svedkyňa uviedla, že je podielovou spoluvlastníčkou bytu a má 7 ročné auto. So žalovaným sa rozviedli a ešte nie sú majetkovo vysporiadaní. Mesačné náklady na domácnosť sú v priemere 400 eur. Pôžičku platí žalovaný. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu konštatovala, že možnosti a schopnosti žalovaného sú na takej úrovni, ktorá mu umožňuje platiť žalobcovi výživné 400 eur mesačne. Právny zástupca žalovaného poukázal, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal svoje tvrdenia. Skutočné náklady, ktoré boli v konaní zistené sú nižšie ako tvrdil žalobca. Pohybujú sa okolo 450 eur mesačne, s tým, že od žalovaného žalobca požaduje 400 eur. Matka by mu mala posielať rovnakú čiastku. Navrhol, aby súd prihliadol , že žalovaný hradil žalobcovi pobyt v Anglicku, nežiada, aby mu matka žalobcu platila za užívanie jeho podielu v nehnuteľnosti, žalobcovi pravidelne platí výživné že sa chcel so žalobcom dohodnúť. Zároveň požiadal, aby zročné výživné, umožnil súdu platiť žalovanému v splátkach. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 65 ods. 3 ZR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného( veta prvá ). Podľa § 75 ods. 2 ZR , výživné nie je možné priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa. Podľa § 77 ods. 1 vety prvej a druhej ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, a ak si túto povinnosť rodičia neplnia, môže súd aj bez návrhu určiť rozsah ich vyživovacej povinnosti. Kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti, t. j. podľa schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2), s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa (§ 75 ods. 1), sú v podstate totožné s doterajšou právnou úpravou. Na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov má právo podieľať sa aj ich dieťa (§ 62 ods. 2 druhá veta), a to v pozitívnom i negatívnom zmysle. Ak rodičia dosahujú vysokú (nadštandardnú) životnú úroveň, aj dieťa má zákonné právo podieľať sa na nej; naopak, ak rodičia nedosahujú ani štandard životnej úrovne, prejaví sa to aj v nižšom rozsahu určeného výživného pre dieťa. Podľa zákona o rodine sú podmienky nároku maloletého aj plnoletého dieťaťa na výživné celkom rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k deťom časovo končí vtedy, keď sú samy schopné zarábať. Veková hranica 18 rokov je podľa právnej úpravy v zákone o rodine významná z hľadiska procesnoprávneho; do plnoletosti dieťaťa možno konanie o určenie výživného začať aj bez návrhu účastníka, kým po plnoletosti bude začaté len na návrh oprávneného. Rozhodnutie súdu, ktorým bola rodičom určená výška výživného pre dieťa počas jeho maloletosti, nestráca účinnosť ani po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa. Nie je preto potrebné po nadobudnutí plnoletosti dieťaťa podávať nový návrh na určenie výživného, ak podmienky pre trvanie vyživovacej povinnosti ďalej trvajú vŕšení plnoletosti. Právo na výživné je zákonným nárokom dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov má za cieľ zabezpečiť ekonomicky najslabšiu skupinu osôb v spoločnosti - deti. Právo dieťaťa na výživné vzniká jeho narodením a je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Kedy nastane tento právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej - hocijakej zárobkovej činnosti nestačí, aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného. Možno konštatovať, že dieťa je schopné samostatne sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom ako zákonná povinnosť nerozlišuje medzi plnoletým a maloletým oprávneným. Výživou dieťaťa, na ktorú obidvaja rodičia prispievajú, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný rozvoj dieťaťa. Po zistení skutkového stavu dospel súd k záveru, že návrh na určenie výživného je z väčšej časti dôvodný. Spôsob a rozsah vyživovacej povinnosti bol medzi účastníkmi konania sporný a tento rozpor bolo potrebné odstrániť súdnym rozhodnutím. Pri určení výšky výživného súd skúmal jednotlivé zákonné kritériá. Schopnosti a možnosti žalovaného : Žalovaný je muž stredného veku, ženatý, zamestnaný v trvalom pracovnom pomere. Jeho priemerný mesačný príjem je 1600 eur. Má vyživovaciu povinnosť k jednému dieťaťu a k manželke. S manželkou zatiaľ nežije v spoločnej domácnosti . Pokiaľ ide o jeho ďalšie majetkové pomery, je výlučným vlastníkom rodinného domu v X., tento však nemôže predať ani prenajať, nakoľko na nehnuteľnosti viazne ťarcha v podobe doživotného bývania tretích osôb a zákaz prevodu nehnuteľnosti. Je podielovým vlastníkom nehnuteľnosti vo V., ktorá bola pôvodne v režime BSM, ktoré ešte nie je vyporiadané. Vlastní motorové vozidlo Náklady žalovaný výčíslil na sumu 1470,- eur ( domácnosť + osoba ) . Nie všetky žalovaným vyčíslené náklady sú však nákladmi nevyhnutnými a preukázanými. Žalovaný nepreukázal , napr. náklady na údržbu vozidla v sume 250 eur/mesačne, liečebné náklady v hodnote 80,- eur mesačne, oblečenie a obuv v hodnote 60,- eur mesačne. Žalovaný dobrovoľne prispieva žalobcovi výživným v sume 200 eur, preto ak zoberieme do úvahy, že nie všetky ním uvedené náklady sú nevyhnutné, je opodstatnený záver, že v možnostiach a schopnostiach žalovaného je platiť výživné v sume od 200-400 eur mesačne. Tento záver podporuje i tá skutočnosť, že žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú sám neužíva, užívajú ju jeho súrodenci a napriek tomu žalovaný sám platí náklady a údržbu tejto nehnuteľnosti. Výživné na dieťa je však pohľadávkou prednostnou. Odôvodnené potreby žalobcu : Žalobca je študent , v čase začatie konania gymnázia, dnes vysokej školy, dennej formy štúdia, v B.. Býva na internáte, čím sa mu zvýšili poplatky na bývanie a cestovné v rámci Č. republiky a stravu mimo domov. V čase svojho pobytu na Slovensku, žije v spoločnej domácnosti s matkou. Vykonáva i brigádnickú činnosť, maximálne 1 deň v týždni. Uvedené skutočnosti vedú k záveru, že žalobca je osobou odkázanou na výživné od svojich rodičov, nakoľko nie je schopný sa samostatne živiť. Náklady vyčíslil žalobca na sumu cca 800 eur. Za nepreukázané a nie nevyhnutné náklady súd ustálil náklady na stravu 390,- eur mesačne ( čo je náklad na stravu pre 4 člennú rodinu), náklady na liečbu v sume 50,69 eur, ( žalobca na pojednávaní uviedol, že je zdravý ) , náklady na oblečenie 104,96 eur mesačne ( čo predstavuje čiastku 1248,- eur ). Reálne náklady žalobcu dosahujú čiastku 480 eur - štúdium, ubytovanie , strava a cestovné v ČR + 150 eur náklady doma ( bývanie + strava), celkom 630 eur. Je potrebné prihliadnuť i k tomu, že náklady na život v Č. republike sú nižšie ako na Slovensku, pokiaľ ide o nákup stravy, oblečenia, bývania. Je úplne bežné, že študenti si učebné pomôcky medzi sebou požičiavajú, sťahujú si materiály z internetu, prípadne si predávajú učebnice a skriptá na lacnejšie ceny. Je dôvodná poznámka , že žalobca môže využívať študentské knižnice. Rovnako je štandardným, že študenti vysokých škôl brigádnicky pracujú ( nielen raz do týždňa ) a významne tak prispievajú k úhrade svojich nákladov. Výška výživného :

Porovnaním možností a schopností povinnej osoby a odôvodených potrieb oprávnenej osoby, berúc do úvahy, že obaja rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, súd určil výšku výživného na plnoletého žalobcu sumou 300,- eur mesačne. Uvedená suma je adekvátna potrebám žalobcu, ktoré súd mal za dôvodné. Matka žalobcu je tiež povinná synovi prispievať na výživu a rovnako žalobca, ako dospelý muž sa môže o úhradu svojich nákladov sám pričiniť, prípadne, ak mu to náročnosť štúdia nedovoľuje, znížiť svoje náklady. Dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Požadovať od nich vyššiu životnú úroveň, ako žijú oni sami , je neodôvodnené. Súd preto zaviazal žalovaného na platenie výživného v sme 300,- eur mesačne, počnúc dňom 13.03.2015 (deň podania návrhu), nakoľko výživné na plnoleté dieťa je možné priznať najskôr odo dňa podania žaloby. Zročné výživné za obdobie od 13.03.2015 do 08.01.2016 súd určil sumou 1100 eur ( 11 x 100 eur ) , čo je rozdiel medzi zaplateným výživným a výživným , ktoré bolo žalobcovi priznané, násobený počtom mesiacov a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ho žalobcovi do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku . Súd tak nevyhovel požiadavke žalovaného, zaplatiť zročné výživné splátkach. Platenie výživného je potrebné chápať ako ktorýkoľvek iný peňažný záväzok, ktorý je splatný v zmysle rozhodnutia súdu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Plnenie v splátkach je možné priznať, avšak nejde o štandardný postup, automaticky súdom povolený vždy, keď o to účastník konania požiada. Je potrebné naplnenie určitých dôvodov, osobitných dôvodov, ktoré vedú súd k úvahe o možnosti splátok. V danom prípade je žalovaný pracujúci človek s pravidelným a slušným príjmom, preto nie je dôvod, aby sumu 1100 eur nemohol zaplatiť v celosti, v lehote jej splatnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, kedy súd ak je úspech účastníka konania vo veci iba čiastočný, náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 90 % . V zmysle § 142 O.s.p. platia o trovách konania dve základné zásady, t.j. že sa hradia len trovy potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou procesného úspechu (§ 142 ods. 1 a 2 O.s.p.). V súlade s ust. § 151 ods. 7 OSP, po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd prvého stupňa samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súdu, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že, a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.