Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/329/2012

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobkyne: S. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v T., T. XX, zastúpená JUDr. Jozefom Čorbom, PhD., advokátom v Košiciach, Žižkova 39, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 36 690 904, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, zastúpená JUDr. Danielom Blyšťanom s.r.o., so sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, adresa na doručovanie: Rastislavova 68, Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa návrhom na začatie konania zo dňa 13.12.2012, došlým súdu dňa 14.12.2012, domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 19.1.2012 Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. a nahradiť jej trovy konania a to z dôvodu, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný nezákonným postupom a boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, pretože rozhodcovská doložka vo Všeobecných podmienkach zo dňa 21.5.2007 je neplatná a Arbitrážny súd Košice nemal právomoc na vydanie predmetného rozsudku.

Žalobkyňa podaním došlým súdu dňa 23.11.2015 oznámila, že návrh na začatie konania (žalobu) berie späť v celom rozsahu, konanie žiadala zastaviť a priznať jej náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 492,20 €, a to na účet jej právneho zástupcu. Nárok na náhradu trov konania odôvodnila tým, že po podaní žaloby nadobudlo účinnosť ustanovenie § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedená legislatívna zmena má, na v tomto konaní napadnutý rozsudok taký vplyv, že rozsudok stratil svoju vykonateľnosť a nezaväzuje účastníkov konania. Dosiahol sa teda účel, ktorý žalobkyňa podanou žalobou sledovala. Preto nemožno pričítať zavinenie žalobkyni na späťvzatí žaloby, nakoľko k späťvzatiu žaloby dochádza v dôsledku legislatívnej zmeny, žaloba bola podaná dôvodne, preto by trovy konania mala nahradiť žalovaná.

Žalovaná podaním zo dňa 25.11.2015, došlým súdu dňa 27.11.2015, vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby a uplatnila si náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 425,42 € s odôvodnením, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku správania žalovanej, ale tak ako to uviedla sama žalobkyňa k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku zmeny právnej úpravy. Zmenu právnej úpravy prijal zákonodárny orgán a nie žalovaný. Žiadne ustanovenie O.s.p. neumožňuje za danej procesnej situácie priznať náhradu trov konania žalobkyni.

Podľa ust. § 96 ods. 1, 2 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Súd, keďže v danom prípade došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania žalobkyňou po prvom pojednávaní a žalovaná vyjadrila súhlas so späťvzatím návrhu na začatie konania, v súlade s vyššie citovanými § 96 ods. 1 a 2 O. s. p. konanie zastavil.

Podľa ust. § 243d ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v platnom znení, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Vyššie uvedená legislatívna zmena Exekučného poriadku má ten následok, že rozhodcovský rozsudok, nakoľko nebol podaný návrh na vykonanie exekúcie na jeho podklade do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona, sa stal nevykonateľným a teda odpadol aj predmet tohto konania (zrušenie rozhodcovského rozsudku).

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhradu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť z nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto týmto ustanovením stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie tak dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácií alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov, v ktorom prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov konania. Z uvedeného výkladu § 150 O.s.p. vyplýva, že toto zákonné ustanovenie možno použiť iba výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne so všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z jedného hľadiska) /výňatok z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2009, pozn. súdu /.

V danom prípade síce došlo k procesnému zavineniu zastavenia konania pre späťvzatie žaloby žalobkyňou, avšak súčasne má súd za to, že je namieste aplikovať ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa. K späťvzatiu žaloby došlo len v dôsledku zmeny zákonnej úpravy ust. § 243d ods. 1 Exekučného poriadku účinnej od 1.1.2015, ktorú ani jeden z účastníkov konania nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na túto skutočnosť súd potom nepovažoval za primerané a spravodlivé zaviazať žalobkyňu (ktorá inak procesne zavinila zastavenie konania) k náhrade trov protistrane a rozhodol, že náhradu trov konania žalovanej nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.