Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7C/273/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovu v právnej veci navrhovateľa: BECK FINANC, s.r.o., Rožňavská 1, Bratislava, IČO: 35 830 522, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., Grösslingova 50, Bratislava, IČO: 35 967 421 proti odporcovi: Y. Č., B.. XX.XX.XXXX, X. Z. L. U., L. V. XX, U., občan SR, o zaplatenie 199 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 199 eur s úrokom z omeškania 8,75% ročne zo sumy 199 eur od 12.12.2012 do zaplatenia na účet vedený P. U., H..U.., Č.. Ú.: XXXXXXXXX/XXXX, v splátkach po 20 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku uvedenú v časti I. - PREDMET ZMLUVY, bod 3. veta prvá kúpnej zmluvy č. 20002242 zo dňa 4.12.2012, ktorá znie: „V prípade porušenia zmluvných povinností podľa tejto Zmluvy Kupujúcim je Kupujúci povinný zaplatiť Predávajúcemu podľa §544 zmluvnú pokutu vo výške 20 % z celkovej ceny tovaru s DPH, a to aj v prípade, ak porušenie povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta Kupujúci nezavinil.“, za neprijateľnú.

Odporca je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený v O. X., H..U.., Č..Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov právneho zastúpenia v sume 48,20 eur a náhradu iných trov konania v sume 16,50 eur, spolu v splátkach po 10 eur mesačne vždy do 25. dňa v mesiaci počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 13.3.2015 domáhal zaplatenia sumy 199 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z sumy 199 eur od 12.12.2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 39,80 eur a náhrady trov konania z titulu, že odporca mu doposiaľ neuhradil kúpnu cenu vo výške 199 eur za objednaný a dodaný tovar.

Právny zástupca sa na pojednávanie nedostavil, súhlasil konať bez jeho prítomnosti. Odporca sa na pojednávanie nedostavil, neospravedlnil a nežiadal odročiť termín pojednávania, preto súd konal a rozhodol aj bez jeho prítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením odporcu, písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, kúpnou zmluvou č. 20002242 zo dňa 4.12.2012, , ako i ostatným obsahom spisu zistil tento skutkový stav:

Odporca ako kupujúci uzatvoril s navrhovateľom dňa 4.12.2012 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj produktov za kúpnu cenu 250 eur. Kúpu tovaru potvrdil aj samotný odporca v svojom písomnom vyjadrení. Zmluvné strany sa dohodli, že odporca uhradí kúpnu cenu do týždňa príkazom. Odporca do dňa podania návrhu a ani do rozhodnutia súdu kúpnu cenu neuhradil.

Z obsahu kúpnej zmluvy mal súd preukázané, že ide o prefabrikovaný formulár, do ktorého sa dopisujú údaje o kupujúcom, špecifikácia druhu tovaru, či bol tovar dodaný pri podpise, kúpna cena, platobné podmienky, zľava, dátum, podpisy zmluvných strán. Druhá strana kúpnej zmluvy je prefabrikovaný , predtlačený text s názvom „úvodné ustanovenia“, písaný husto písanými malými písmenami ( menšími ako 12 mm). Súčasťou takto husto písaného a hutné textu je uvedené, že deň uzavretia zmluvy sa považuje za deň dodania a prevzatia tovaru (časť I, bod 9 ). Súd mal preukázané, že tovar bol odporcovi odovzdaný pri podpise zmluvy. V časti I. - PREDMET ZMLUVY, bod 3. veta prvá predmetnej kúpnej zmluvy je uvedené, že: „V prípade porušenia zmluvných povinností podľa tejto Zmluvy Kupujúcim je Kupujúci povinný zaplatiť Predávajúcemu podľa §544 zmluvnú pokutu vo výške 20 % z celkovej ceny tovaru s DPH, a to aj v prípade, ak porušenie povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta Kupujúci nezavinil.“ Z obsahu predmetnej listiny mal súd preukázané, že odporca ustanovenia o výške zmluvnej pokuty individuálne nepodpísal.

Právny zástupca navrhovateľa v rámci písomného vyjadrenia a poukazujúc na odporcom uvádzané pomery prejavil vôľu, aby súd povolil odporcovi dlžnú sumu splácať najmenej po 20 eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu potvrdil uzatvorenie kúpnej zmluvy s navrhovateľom. Následne mu zomrela manželka, na zaplatenie kúpnej ceny zabudol a od navrhovateľa mu neprišlo žiadne upozornenie na zaplatenie kúpnej ceny. ďalej uviedol, že v súčasnosti nie je schopný postarať sa sám o seba, je presťahovaný do penziónu, platí za stravu, ubytovanie,, lieky, mobil, elektrinu, hygienické potreby.

Odporca ani na výzvu súdu ( prevzal ju 30.10.2015) súdu nepredložil listinné dôkazy na preukázane svojich pomerov, napríklad potvrdenie o príjme, doklady preukazujúce jeho mesačné výdavky s bývaním.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom sporu je zaplatenie sumy 199 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z sumy 199 eur od 12.12.2012 do zaplatenia z titulu zaplatenia kúpnej ceny, zmluvnej pokuty 39,80 eur a náhrady trov konania.

Z vykonaného dokazovania a obsahu spisu mal súd objektívne preukázané, že návrh bol podaný dôvodne v časti kúpnej ceny nezaplatenej za dodaný tovar, t.j. v časti 199 eur. Navrhovateľ s odporcom ako spotrebiteľom uzatvorili kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah kúpnej zmluvy ( pr. týkajúci sa výšky zmluvnej pokuty). Súd dospel k záveru, že zmluva o výkone správy uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu bol teda navrhovateľ povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami zákon o ochrane spotrebiteľa ako aj ustanoveniami o spotrebiteľských doložkách upravených v § 52 a nasl. OZ. Súd má za to, že aj na takto dohodnuté záväzkové vzťahy potrebné uplatniť primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka a výkladovo prihliadať i na smernice ES zaoberajúce sa právnym postavením účastníkov spotrebiteľského vzťahu. Občiansky zákonník v § 53 ods.3 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, ich uvedenie v zmluve spája ( § 53 ods. 4 ) s právnym následkom ich neplatnosti. Smernica rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje širší výpočet príkladov neprijateľných podmienok. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy cit. Smernice za nekalú podmienku sa považuje aj podmienka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu ( v tomto prípade ide o výšku zmluvnej pokuty 20 % z celkovej ceny tovaru s DPH, t.j. 1/5-na z kúpnej ceny). Smernica má podľa svojej povahy interpretačný význam pri uplatnení domácej právnej úpravy, ktorou bol implementovaná. Ustanovenie § 53a (účinný od 1.3.2010, t.j. aj v deň rozhodovania súdu v merite veci) Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“.

Podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 4.12.2012, kedy bola uzavretá Zmluva o výkone správy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka (účinný k 4.12.2012), Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinný k 4.12.2012), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka (účinný k 4.12.2012), Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (účinný k 4.12.2012), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Predmetom zmluvy bol predaj výrobkov s dohodnutou kúpnou cenou 199 eur a lehotou na zaplatenie do týždňa ( od podpísania kúpnej zmluvy). Keďže kúpna zmluva, predmetom ktorej je predaj hnuteľných vecí, nemusí byť obligatórne uzatvorená v písomne forme a zákon a ani dohoda neurčuje inak, zmluvné strany si mohli uzatvoriť kúpnu zmluvu i ústne. Predmetná kúpna zmluva je platná, lebo obsahuje obligatórne náležitosti a to predmet a cenu. pri podpise kúpnej zmluvy dňa 4.12.2012 odporca prevzal zakúpený tovar. Odporca pohľadávku preukázateľne doposiaľ nezaplatil a preto sa navrhovateľ domáha dôvodne plnenia súdnou cestou.

Odporca si doposiaľ nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu z kúpnej zmluvy, preto mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi kúpnu cenu 199 eur v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 12.12.2012 ( deň po splatnosti faktúry ) do zaplatenia. Zmluva bola podpísaná 4.12.2012, lehota na zaplatenie bola do týždňa ( t.j. 7 dní), teda 4 dni + 7 dní = 11 dní, t.j. do 11.12.2012 mala byť kúpna cena zaplatená. Z toho dôvodu splatnosť pohľadávky nastala nasledujúci deň, 12.12.2012. Navrhovateľ si úrok z omeškania uplatnil v správnej výške 8,75%, lebo v čase splatnosti faktúry bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 %, k čomu súd pripočítal 8 percentuálnych bodov v zmysle §3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Súd sa ďalej vyporiadal s uplatneným nárokom navrhovateľa v sume 39,80 eur ( 20% z kúpnej ceny), ktorý žiadal priznať z titulu zmluvnej pokuty dohodnutej v časti I. - PREDMET ZMLUVY, bod 3. veta prvá kúpnej zmluvy. Súd predmetnú zmluvu skúmal ako spotrebiteľskú zmluvu a podrobne sa zaoberal tým, či neobsahuje ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Súd osobitne skúmal obsah časti I. - PREDMET ZMLUVY, bod 3. vetu prvú a zaoberal sa otázkou, či záväzok odporcu zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 20 % z kúpnej ceny je prijateľnou alebo neprijateľnou podmienkou. Súd vychádzal z toho, že výška zmluvnej pokuty predstavuje 1/5-nu kúpnej ceny. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne navrhovateľovi samotným porušením zmluvných povinností odporcu a to aj v prípade, ak porušenie povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta kupujúci nezavinil. Pritom toto právo nie je podmienené vykonaným žiadneho úkonu zo strany navrhovateľa (napr. odstúpením od zmluvy).

Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné ( pre porovnanie uznesenie ). Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou ( § 53 ods. 5 ). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Je potrebné zdôrazniť, že ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Záverom súd dodáva, že s ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/ W., bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.

Ustanovenie § 53a ods. 1 (účinný od 1.3.2010) zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a . Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 ; ,,z neplatného právneho úkonu“). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C ).

Podľa § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Pri skúmaní uplatneného nároku na zmluvnú pokutu si súd vychádzajúc z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustálil aj to, že medzi účastníkmi nebola platne dohodnutá zmluvná pokuta, lebo nebola dohodnutá písomne, keďže odporca ju osobitne nepodpísal. Nešlo o individuálne dojednanie medzi zmluvnými stranami. Časť I. - PREDMET ZMLUVY úvodných ustanovení, bod 3. veta prvá kúpnej zmluvy v časti ustanovení o zmluvnej pokuty súd kvalifikuje len ako návrh a nie zmluvu o zmluvnej pokute, lebo ju odporca osobitne nepodpísal. Pokiaľ by ju podpísal, došlo by z jeho strany k prijatiu návrhu a bola by platne uzatvorená zmluva o zmluvnej pokute.

Súd vyhodnotil zmluvnú podmienku dohodnutou v časti I. - PREDMET ZMLUVY, bod 3. veta prvá kúpnej zmluvy č. 20002242 zo dňa 4.12.2012 - zmluvnú pokutu 20% z kúpnej ceny za neplatnú, preto ju ako neprijateľnú vyhlásil v zmysle § 153 ods. 4O.s.p. aj v rámci výroku rozsudku. Podľa § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd povolil odporcovi splácať pohľadávku s trovami konania, trovami právneho zastúpenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov vychádzajúc z čistého úspechu navrhovateľa v sume 67 % (Výpočet čistého úspechu navrhovateľa: /199 x 100/ deleno 238,80 (199+39,80) = 83,33 % ako úspech navrhovateľa; 100-83,33 = 16,66 % ako úspech odporcu. Čistý úspech navrhovateľa je 83,33 % -16,66 %=66,66, zaokrúhlene 67 %) . Súd navrhovateľovi v konaní priznal náhradu iných trov konania v sume 16,50 eur , lebo takúto výšku súdneho poplatku by navrhovateľ platil aj tak ako minimálny poplatok pri žalovaní akejkoľvek sumy. Súd mu priznal tiež náhradu trov právneho zastúpenia v sume 48,20 eur ( 67 % z správne vyčíslených trov právneho zastúpenia 71,93 eur= 48,19, zaokrúhlene 48,20 eur). Právny zástupca navrhovateľa si správne vyčíslil odmenu za jeden úkon právnej služby v sume 21,58 eur. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa: 1/ odmenu za úkony právnej služby 2 x 21,58 eur a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na súd ; 2/ režijný paušál za r. 2015: 2x 8,39 eur; 3/ 20 % DPH zo súčtu súm z bodov 1/,2/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.