Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10C/218/2012

Rozhodnutie

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO 45 535 108, zn. TD - 22756, zastúpeného Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom na Šoltésovej č. 14 v Bratislave, IČO 36 862 711 proti odporcovi Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U. K. XX, XXX XX U. K., t.č. na neznámom mieste,, zast. opatrovníkom JUDr. Y. F., zamestnankyňou Okresného súdu Košice - Okolie, za účasti vedľajšieho účastníka právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO 42 247 268, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom Advokátskej kancelárie Stará baštová 2, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 331,94 eur s prísl. takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.03.2012 domáhal od odporcu zaplatenia istiny 331,94 eur s prísl. a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že pohľadávku nadobudol dňa 16.12.2011 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti Slovak Telecom a.s., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči odporcovi. Z návrhu ďalej vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telecom, a.s., ako poskytovateľ elektronickej komunikačnej služby v zmysle § 43 zák.č. 610/2003 Z.z. uzavrel s odporcom zmluvu na poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Odporca sa v zmluve zaviazal odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku a v prípade nedodržania zmluvných povinností zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Odporca svoje zmluvné povinnosti nedodržal, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Doručené faktúry za poskytnuté služby nezaplatil včas, čím sa dostal s plnením do omeškania. V dôsledku toho mu navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca fakturoval v zmysle uzavretej zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 20.03.2013 uviedol, že predmetný vzťah medzi účastníkmi je spotrebiteľským vzťahom, a preto je potrebné ho posúdiť podľa § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Zároveň poukázal na to, že z obsahu žaloby ani z jej príloh nie je možné určiť, či právo na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcovi vôbec vzniklo, keďže nie je zrejmé, v akom rozsahu spotrebiteľ nesplnil svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z obsahu predloženej zmluvy nevyplýva, právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca nepreukázal, že došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute. Zároveň žiadal priznať náhradu trov tohto konania.

Pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť, na adrese označenej navrhovateľom sa nezdržiava, súd mu preto v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka.

Opatrovník sa vo veci nevyjadril, ani nezaslal súdu žiadne svoje stanovisko, aj keď prevzala návrh 22.11.2013.

Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

Podľa ust. § 200 ea) ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania 1.000,- eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. a odporca uzavreli zmluvu o pripojení podľa ust. § 43 a nasledujúcich Zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a následne dodatok k zmluve o pripojení. Na základe uzavretých zmlúv právny predchodca navrhovateľa zapožičal odporcovi jednu mikroprocesorovú SIM kartu, umožňujúcu odporcovi využívať telekomunikačné služby. SIM karte bolo pridelené účastnícke číslo XXXXXXXXXX. Právny predchodca navrhovateľa sa v zmluve zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb Relax 60 na neurčitý čas od účinnosti zmluvy a účastník sa zaviazal riadne využívať poskytnuté služby právneho predchodcu navrhovateľa (najmä riadne a včas platiť za poskytnuté služby) a zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov. Zároveň sa odporca v zmluve a v jej dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodu porušenia povinnosti zo strany účastníka.

Odporca si svoje povinnosti a to platiť odplatu za poskytnuté telekomunikačné služby zo strany právneho predchodcu navrhovateľa, nesplnil, a preto navrhovateľ následne faktúrou za zúčtovacie obdobie od 15.02.2009 do 14.03.2009 č. faktúry XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.04.2009 fakturoval odporcovi zmluvnú pokutu 331,94 eur. Z faktúry nie je zrejmé, za aké porušenie zmluvných povinností je zmluvná pokuta fakturovaná.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a), ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik - navrhovateľ má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia, to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb. Účastník - odporca je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po jej splatnosti.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah, týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v mobilnej sieti právneho predchodcu navrhovateľa. V zmysle podmienok uvedených v zmluve, resp. ich dodatku, bolo povinnosťou odporcu uhradiť cenu poskytnutých služieb v zmysle objednaného mesačného programu Relax 60, čo odporca porušil.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dohodnú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Súd mal za to, že právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné posúdiť podľa Zákona 634/1992 Zb. v znení Zákona 616/2004 o ochrane spotrebiteľa, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a tiež Zákona 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.

Podľa ust. § 23 a) ods. 1 Zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení Zákona 616/2004 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23 a) ods. 2 citovaného zákona na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu (§ 52 - 60 Občianskeho zákonníka).

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky, upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá aj smernica Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcim režim spotrebiteľských zmlúv.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu k podnikaniu. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenia § 53 sa týkajú iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často, vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah.

V danom prípade navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené, a v ktorých spotrebiteľ zmluvné podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od odporcu zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Podmienky, za akých navrhovateľ dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa a sú preto neplatné.

Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti, vyžadované u každého právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, teda musí byť určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná.

Súd má za to, že dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom: v prípade porušenia zmluvných povinností (aj s demonštratívnym výpočtom určitých povinností) je povinný uhradiť zmluvnú pokutu v stanovenej výške, podmienky určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky a jej dodatok, obsahuje niekoľko povinností účastníka rôznej závažnosti. Uvedená formulácia neumožňuje posúdenie, porušenia ktorej povinnosti účastníka je sankcionované zmluvnou pokutou, tomuto záveru nebráni ani ich demonštratívny výpočet, pretože je iba príkladný. Zároveň pre svoju neurčitosť neumožňuje posúdenie primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti. Neurčitosť dojednania zmluvnej pokuty pri obdobnej formulácii bola už potvrdená aj rozsudkami viacerých súdov, napríklad Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. , a ďalších. Rozsudkom Okresného súdu v Prešove sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove bola obdobná zmluvná podmienka vyhlásená za neplatnú.

Navyše, v tejto právnej veci nedošlo k žiadnej dohode medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom ohľadom zmluvnej pokuty, nakoľko z predloženej Zmluvy o pripojení nevyplýva žiaden spôsob dohody zmluvných strán ohľadom zmluvnej pokuty, a z všeobecných obchodných podmienok, ktoré navrhovateľ ako dôkaz predložil konajúcemu súdu, z bodu 10.3. vyplýva, že v prípade ak bola medzi právnym prechodom navrhovateľa a odporcom dohodnutá pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo Zmluvy zmluvná pokuta, zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty, nezaniká právo dotknutej zmluvnej strany na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá jej vznikla poručením zmluvnej povinnosti na ktorú sa vzťahu daná zmluvná pokuta. Po preštudovaní zmluvy o pripojení konajúci súd zistil, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá žiadna dohoda ohľadom zmluvnej pokuty, ktorú by si mohol navrhovateľ nárokovať v prípade, ak odporca poruší svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o pripojení, pričom aj z faktúry č. 7902512665 nie je jasné, akého porušenia zmluvnej povinnosti sa mal odporca dopustiť, a preto považuje súd nárok navrhovateľa za rozpore zo zákonom a návrh v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom na to, že zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), bolo by preberané dojednanie o zmluvnej pokute aj pri neexistencii dôvodov neplatnosti vyššie uvedených neplatné pre neprimeranosť z dôvodu, že dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinností odporcu bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou, pretože podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na základe týchto skutočností súd mal teda za to, že nárok zo strany navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ v konaní nebol úspešný, teda náhrada trov konania mu neprislúcha. Odporca, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nežiadal priznať, súd preto vyslovil, že náhradu trov konania mu nepriznáva. Vo veci vystupoval vedľajší účastník, ktorý žiadal priznať náhradu trov konania.

V zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. súd je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania, uplatnených úspešným účastníkom konania v spore.

Čo sa však týka trov vedľajšieho účastníka konania, ktorý si za vynaloženú právnu pomoc žiadal priznať, súd mu tieto trovy nepriznal. Súd považuje trovy vedľajšieho účastníka za neúčelne vynaložené, pretože vedľajší účastník vo viacerých právnych veciach vstupuje opakovane, permanentne sa opakujúcim takmer totožným podaním, pričom nedisponuje ani so základnými informáciami o danom konaní, iba sa domnieva, že daná právna vec sa dotýka spotrebiteľa.

Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočností, že žalovaným je spotrebiteľ bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania je nemožné pripraviť sa na zastupovanie v tej-ktorej právnej veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie zastúpenia. Vedľajší účastník niektoré podania nadbytočne opakuje, bez uvedenia nových, významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet sporu. (Uznesenie Krajského súdu v Prešove spzn.: zo dňa 19.12.2013).

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zast. v rámci zák. upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zast. advokáta, avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za účelne vynaložené, lebo neboli

v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (nález z 9.9.2004 Ústavného súdu SR) nie je porušené jeho základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. Znenie § 137 O. s. p. (účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zast. advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa. (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. zo dňa 15.07.2014)

V tomto prípade vstúpil vedľajší účastník do konania bez vedomia a súhlasu odporcu, a vykonal prostredníctvom svojho právneho zástupcu úkony a podania, ktoré sa opakujú v množstve iných, obdobných vecí, súd preto tieto úkony nepovažoval za účelne vynaložené aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov v takýchto veciach, a preto trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.