Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-322-2015.pdf
PDF · 77.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/322/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom, v právnej veci navrhovateľky N. O.W. nar. XX.X.XXXX trvale bytom C. N. A. G. XXX/XX, t.č. pobytom N. Š. X.. N. Č.. XX proti odporkyni V. O. nar. XX.X.XX62, H. N. C. N. XXX, t.č. N. C. N. - A. X.. C. XXX/XX, o návrhu navrhovateľky na určenie výživného takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á prispievať navrhovateľke výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, vždy do 15 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc dňom 11.9.2015.
Zročné výživné za obdobie od 11.9.2015 do dňa 7.1.2016 spolu vo výške 104,70,- € je odporkyňa p o v i n n á uhrádzať spolu s bežným výživným v 10 - € mesačných splátkach splatných odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania zo dňa 11.9.2015 sa navrhovateľka domáhala voči odporkyni / matke / určenie vyživovacej povinnosti v rozsahu 90,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu na začatie konania dôvodiac tým, že i keď je plnoletá nie je schopná sama sa živiť, výživou je odkázaná na rodičov, pretože študuje v riadnom dennom štúdiu na Katolíckej univerzite Ružomberok.
Určeného pojednávania na deň 7.1.2016 sa navrhovateľka nezúčastnila, predvolanie na pojednávanie jej riadnym spôsobom dňa 21.12.2015 bolo doručené, neúčasť neospravedlnila a preto súd s využitím ustanovenia § 101 ods. 2. O.s.p. vykonal pojednávanie v jej neprítomnosti.
V rámci dokazovania súd vypočul odporkyňu, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi zo strany účastníkov konania a to potvrdením o návšteve školy navrhovateľky, potvrdením o príjme odporkyne, oboznámil sa s právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. 8P 383/2004, na základe čoho súd zistil nasledovný skutkový stav veci:
Navrhovateľka je dieťaťom odporkyni V. O. a neb. M. O., pričom rozsudkom Okresného súdu v Ž. D. C. sp. zn. XP XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola v tom čase nad maloletou navrhovateľkou nariadená ústavná výchova a rodičom maloletého dieťaťa bola uložená zákonná vyživovacia povinnosť prispievať výživným pre maloletú vo výške 200,- Sk. Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodňoval určením návrhu na výživné z dôvodu, že je plnoletou, naďalej však študuje v riadnom dennom štúdiu na vysokej
škole, nemá schopnosť sama sa živiť, poberá len dôchodok po D.. P. M. O. vo výške 93,20,- € a preto uplatnila nárok na určenie výživného voči matke vo výške 90,- € počnúc dňom podania návrhu na začatie konania. Odporkyňa / matka navrhovateľky / na pojednávaní uviedla, že je bez akéhokoľvek príjmu po smrti manžela M. O. sa stala nemajetnou, bezdomovcom, je jej poskytovaná v súčasnej dobe dávka v hmotnej núdzi vo výške 61,60,- €, prístrešie jej poskytol terajší druh M. Ž. a nie je v jej schopnostiach prispievať výživným, ktoré v návrhu na začatie konania požaduje navrhovateľka, zároveň uviedla, že si je vedomá zákonnej vyživovacej povinnosti. Poukazovala na skutočnosť, že dlhodobo nie je v žiadnom kontakte s navrhovateľkou, v minulosti nad maloletou navrhovateľkou bola nariadená ústavná starostlivosť. Z predloženého potvrdenia G. X. S. F. A. T. mal súd jednoznačne za preukázané, že navrhovateľka napriek plnoletosti pokračuje v riadnom dennom bakalárskom štúdiu na vyššie uvedenej univerzite a je študentkou 2 ročníka v odbore sociálna práca, čím mal súd za to, že nemá schopnosť sama sa živiť.
Podľa § 62 ods. 1. Zákona o rodine / Zák. č. 36/2005 Z.z. v platnom znení /, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
I keď je navrhovateľka plnoletou súdu predloženými listinnými dôkazmi preukázala, že výživou je naďalej odkázaná na rodičov / matku / pretože sama nemá schopnosť sama sa živiť, v dôsledku prípravy na svoje budúce povolanie v riadnom dennom štúdiu na S. Š. G. X. S. F..
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Z dokazovania je zrejmé, že otec navrhovateľky v súčasnej dobe nežije a zákonná vyživovacia povinnosť preto svedčí len odporkyni, ktorá je matkou navrhovateľky.
Podľa § 62 ods. 4. Zák. o rodine, pri určení rozsahu výšky vyživovacej povinnosti, súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará, ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5. Zák. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Navrhovateľka preukázala svoju odkázanosť na výživu vo vzťahu k rodičom z dôvodu pokračujúceho štúdia v riadnej dennej forme na vysokej škole. Odporkyňa nesúhlasila s určením vyživovacej povinnosti s argumentáciou, že nie je reálne v jej schopnostiach a možnostiach prispievať výživným v akejkoľvek výške pre navrhovateľku, pretože sama je nemajetnou bez akéhokoľvek príjmu, resp. len s príjmom predstavujúcim dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60,- € mesačne.
Podľa § 62 ods. 3. vyššie citovaného Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ Zák. č. 601/2003 Zb. o životnom minime platné a účinné od 1.7.2011 sa životného minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorej príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne považuje suma 90,42,- € mesačne a ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa, a ak ide o nezaopatrené dieťa.
V zmysle § 5 vyššie citovaného zákona sa sumy uvedené v § 2 upravujú vždy k 1.7 bežného kalendárneho roka.
Napriek nesúhlasu odporkyne s určením akejkoľvek vyživovacej povinnosti súd rozhodol tak, že odporkyňu zaviazal plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu s odkazom na vyššie citované ustanovenie Zákona o rodine v spojitosti so Zákonom č. 601/2003 / Zákon o životnom minime /, pričom súd zohľadnil osobné, sociálne, majetkové pomery na strane odporkyne, odporkyňa je dlhodobo nezamestnanou bez akéhokoľvek majetku nehnuteľného či nehnuteľného s príjmom z titulu výplaty
sociálnych dávok so základným vzdelaním a preto súd odporkyňu zaviazal k plneniu zákonnej vyživovacej povinnosti len v minimálnom rozsahu. I keď je povinnosťou každého rodiča usporiadať si svoje osobné a majetkové pomery tak, aby mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, odporkyňa vzhľadom na jej osobu o nedobrovolnom ukončení pracovného pomeru u posledného zamestnávateľa v dôsledku organizačných zmien s prihliadnutím na základné vzdelanie sa dlhodobo neuplatnila na trhu práce, je bez akéhokoľvek majetku a preto súd o výške vyživovacej povinnosti určil odporkyni len v minimálnom rozsahu i keď nepochybne výdavky na strane navrhovateľky v spojitosti sú štúdiom na vysokej škole nemožno pokryť z určenej výšky výživného pre matku.
Z identických dôvodov súd návrh navrhovateľky, pokiaľ sa domáhala určenia výšky vyživovacej povinnosti voči odporkyni vo výške 90,- € vo zvyšnej časti ako nedôvodný zamietol, pretože nie je v reálnych schopnostiach a možnostiach odporkyne prispievať výživným, ktoré navrhovateľka požaduje. Príjem navrhovateľky z titulu výplaty sirotského dôchodku je vyšší ako príjem samotnej odporkyne, ktorej svedčí zákonná vyživovacia povinnosť.
Súd však navrhovateľke určil vyživovaciu povinnosť odo dňa podania návrhu na začatie konania a pre zročné výživné do času rozhodnutia za obdobie od 11.9.2015 do dňa 7.1.2016 povolil na zročnom výživnom odporkyni 10 € mesačné splátky, ktoré je povinná uhrádzať spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.
O náhrade trov konania vo veci súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2. O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.). V Malackách, dňa 22. augusta 2013