Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_7C-231-2015.pdf
PDF · 88.5 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/231/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: WM Consulting & Communication, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, IČO: 34 127 798, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany proti odporcovi: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. F. XXXX, Š. - W., o zaplatenie 993,19 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 194,25 €, % úrok vo výške 18,40 % ročne zo sumy 194,25 € od 20.5.2012 do 20.11.2012, t.j. sumu 18,06 €, poplatky vo výške 20.93 € a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 194,25 € od 20.5.2012 do zaplatenia všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 27.4.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 993,19 € spolu s úrokom vo výške 18,40 % ročne zo sumy 507,40 € od 26.9.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 507,40 € od 26.9.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania, keďže právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., poskytla odporcovi úver vo výške 30000,- Sk a odporca poskytnutý úver nesplácal riadne a včas. Na navrhovateľa bola dňa 25.9.2014 postúpená pohľadávka v celkovej výške 993,19 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 507,40 € a príslušenstva vo výške 485,79 €. Navrhovateľ si návrhom uplatnil zaplatenie dlžnej sumy ku dňu 25.9.2014 vo výške 993,19 € a ďalšieho príslušenstva pohľadávky od 26.9.2014, a to úrokov a úrokov z omeškania.
Súd v zmysle ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov a v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 5.1.2016 verejne vyhlásil rozsudok. Účastníci sa nedostavili, predvolaní neboli vzhľadom k tomu, že súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesil na úradnej tabuli tunajšieho súdu.
Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. 0253238973, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014, písomným vyjadrením navrhovateľa zo dňa 3.7.2015, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:
Súd mal zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0253238973 preukázané, že právny predchodca navrhovateľa, Slovenská sporiteľňa, a.s., s odporcom uzatvorili dňa 5.12.2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v sume 30 000,- Sk. Úver sa odporca zaviazal zaplatiť v 59 mesačných splátkach po 836,- Sk vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci. Prvá splátka bola splatná 20.1.2008 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 20.11.2012. Úročenie úveru bolo dohodnuté pevnou úrokovou sadzbou vo výške 18,40 % ročne. Ročná percentuálna miera nákladov pri danom úvere bola 25,30 %. Poplatok za správu úveru bol stanovený vo výške 60,- Sk mesačne.
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2014 právny predchodca navrhovateľa oznámil odporcovi, že pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy č. 253238973 vo výške 993,19 € s príslušenstvom postúpil na navrhovateľa.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3.7.2015 uviedol, že príslušenstvo pohľadávky vo výške 485,79 € predstavujú úroky vo výške 303,26 € vyčíslené z istiny vo výške 507,40 € za obdobie od 1.8.2011 do 23.9.2014 pri úročení úrokom vo výške 18,40 % ročne, úroky z omeškania vo výške 134,69 € vyčíslené z istiny vo výške 507,40 € za obdobie od 1.8.2011 do 23.9.2014 pri úročení úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne a poplatky vo výške 47,84 €, ktoré predstavujú 16 mesačných poplatkov za správu úveru za mesiace august 2011 až november 2012, pričom mesačný poplatok za správu úveru bol podľa sadzobníka poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne, a.s. vo výške 2,99 €. Rozdiel medzi poplatkom stanoveným v zmluve a sadzobníku vznikol v dôsledku zmeny sadzobníka, na čo mal právny predchodca navrhovateľa nárok podľa Všeobecných obchodných podmienok. Navrhovateľ takisto uviedol, že suma 507,40 € nepredstavuje splatné a nezaplatené splátky, ako sa mylne domnieva súd, ale konečný mínusový zostatok na úverovom účte odporcu ku dňu 20.11.2012 a preto nie je možné zaslať súdu termíny splatnosti splátok, ktoré si navrhovateľ v konaní uplatnil.
Úverová zmluva, z ktorej navrhovateľ svoj nárok vyvodzuje, je zmluva o úvere upravená v § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka. Zároveň, keďže odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 1.7.2006 do 31.12.2007, teda v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zák. 258/2001 Z.z.) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu navrhovateľa je možné vyhovieť len sčasti. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0253238973 zo dňa 5.12.2007 úverový vzťah. Predmetnú úverovú zmluvu predloženú v tomto konaní uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporcom podľa § 497 Obchodného zákonníka a zároveň je potrebné na danú zmluvu aplikovať aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keďže odporca uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Keďže zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2014, ktorý je špeciálnym zákonom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a má pred ním prednosť, zaviedol povinnosť súdu prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských zmluvách ex offo, tak súd musel posúdiť či pohľadávka navrhovateľa nie je premlčaná. Je nutné poukázať na to, že uvedený zákon neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia k uvedenému zákonnému ustanoveniu a preto je ho potrebné aplikovať s účinnosťou od 1. mája 2014 vo všetkých konaniach. Navrhovateľ si v konaní uplatnil pohľadávku v celkovej výške 993,19 €, ktorá pozostávala z istiny vo výške 507,40 € a príslušenstva vo výške 485,79 € a ďalšieho príslušenstva pohľadávky od 26.9.2014, a to úrokov a úrokov z omeškania. Od 1.4.2015 je účinné zákonné ustanovenie, konkrétne § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Uvedené zákonné ustanovenie neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by obmedzovali jeho účinnosť iba na zmluvy uzavreté po 1.4.2015. Uvedené použitie zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. Súd preto v súlade s uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR aplikoval 3-ročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka. Keďže navrhovateľ nebol schopný uviesť zo splátok s akým termínom splatnosti pozostáva dlžná suma, tak súd navrhovateľovi priznal splátky úveru pôvodne splatné od 20.5.2012 do 20.11.2012, teda 7 splátok (výška splátky 836,- Sk = 27,75 €) spolu vo výške 194,25 €. Trojročná premlčacia doba v prípade splátok splatných pred dňom 27.4.2012 teda uplynula skôr ako si navrhovateľ uplatnil právo na súde podaním návrhu dňa 27.4.2015, teda návrh podal v dobe, kedy pohľadávka už bola sčasti premlčaná. Súd navrhovateľovi zo sumy 194,25 € priznal aj úrok vo výške 18,40 % ročne od 20.5.2012 do 20.11.2012, keďže medzi zmluvnými stranami úverovej zmluvy bol dohodnutý. Súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy vo výške 194,25 € od 20.5.2012 do zaplatenia a takisto poplatky za správu úveru vo výške 20,93 €, a to za mesiace, ktoré neboli staršie viac ako tri roky pred podaním návrhu. Keďže navrhovateľ na výzvu súdu nešpecifikoval z čoho pozostávajú jednotlivé neuhradené splátky, teda aká časť v prípade každej splátky pripadá na istinu, tak súd nemohol posúdiť, aká časť sumy zo splátok, ktoré navrhovateľovi priznal predstavuje istinu a aká úrok, tak súd úrok vo zvyšnej časti zamietol, keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a takisto súd zamietol premlčané splátky a príslušenstvo z týchto splátok.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keďže mal každý účastník vo veci úspech len čiastočný a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.