Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/208/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: Z. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. O. XXXX/X, Z.. F.. I. XXX, XXX XX Y., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jaroslav Bako, advokát, J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen, IČO: 36 859 842, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti Zmluvy o úvere, Dohody o plnení v splátkach, o neplatnosť Rozhodcovskej zmluvy, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I/

Súd u r č u j e , že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 01. 2013 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná.

II/

Súd u r č u j e , že Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28. 01. 2013 uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná.

III/

Z r u š u j e sa rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12. 11. 2014 sp. zn. vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761.

IV/

Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa z a m i e t a .

V/

O trovách konania b u d e rozhodnuté do 30-tich dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa podala na tunajšom súde dňa 22. 12. 2014 žalobu, ktorou sa domáhala, aby súd určil, že Zmluva o úvere zo dňa 28. 01. 2013 uzavretá medzi účastníkmi konania je neplatná, Dohoda o plnení v splátkach v uvedenej zmluve zo dňa 28. 01. 2013 je neplatná, Rozhodcovská zmluva uzavretá k Zmluve o úvere zo dňa 28. 01. 2013 je neplatná, žiadala, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13753/14 zo dňa 12. 11. 2014. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že ako dlžníčka uzavrela s odporcom Zmluvu o úvere dňa 28. 01. 2013, na základe ktorej jej bola poskytnutá čiastka 200,00 €. Ako dlžníčka sa zaviazala vrátiť žalovanému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 196,00 €, t. j. celkovo 396,00 €. Celkový poplatok bol tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z úveru, čo činí 78,30 € a administratívne náklady vo výške 117,70 €. Výška RPMN bola stanovená na 98,60 %, priemerná RPMN ku dňu podpísania zmluvy bola vo výške 40,60 %. K Zmluve o úvere bola dňa 28. 01. 2013 uzavretá Dohoda o plnení v splátkach, na základe ktorej sa dlžník zaviazal

uhradiť celkovú čiastku 396,00 € v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 33,00 € od 20. 02. 2013, splatné vždy k 20-temu kalendárnemu dňu v mesiaci. RPMN sa zvýšila na 309,86 %. Účastníci konania uzavreli dňa 28. 01. 2013 Rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Dňa 12. 11. 2014 bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13753/14, na základe ktorého bola žalobkyňa (v rozhodcovskom konaní žalovaná) povinná zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobca) istinu vo výške 157,00 € známy úrok vo výške 11,38 %, poplatok 117,70 €, úrok 39,15 % ročne zo sumy 157,00 € od 28. 03. 2013 do zaplatenia a úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 157,00 € od 21. 01. 2014 do zaplatenia. Zároveň bola zaviazaná na náhradu trov mediačného konania vo výške 142,23 €, náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 168,37 €, pričom uvedené nároky jej boli povolené zaplatiť v splátkach po 80,00 € mesačne, vždy k poslednému dňu v mesiaci od posledného dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky riadne a včas. Žalobkyňa poukázala na to, že Zmluva o úvere je typovou spotrebiteľskou zmluvou a podlieha Zákonu o ochrane spotrebiteľa s prihliadnutím na Smernicu rady 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, s prihliadnutím na Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dojednaná Zmluva o úvere je tzv. formulárovou zmluvou, pre ktorú je charakteristické, že jej obsah vopred určuje dodávateľ a dlžník nemá možnosť ju ovplyvniť. Zmluva o úvere svojim rozsahom, štruktúrou, voľbou písma, je zmluvou, pre ktorú je typický dlhý neprehľadný text písaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na Obchodné podmienky pre úver. Obchodné podmienky sú vyznačené na zadnej strane Zmluvy o úvere a sú obdobne písané slabo čitateľným písmom, pričom pre spotrebiteľa sú ustanovenia Obchodných podmienok neprehľadné a nezrozumiteľné. Žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy preto nemala reálnu možnosť individuálne vyjednať podmienky Zmluvy o úvere, ani Obchodné podmienky. Pokiaľ chcela získať požadovaný úver, bola nútená pristúpiť k vopred naformulovaným zmluvným podmienkam bez možnosti ich zmeny. Uvedená Zmluva o úvere obsahuje celý rad neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. V čl. 12 Všeobecných podmienok je obsiahnutá Dohoda o vyplnení zmenky, pričom táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a takéto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa, pretože dodávateľ si takýmto spôsobom zabezpečil pohľadávku na úkor práv spotrebiteľa. Spotrebiteľ v čase uzavretia zmluvy nebol schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej Dohody o vyplnení zmenky. Ďalej zo Zmluvy o úvere vyplýva, že celkový poplatok dlžníka spojený s úverom je tvorený súčtom úroku 39,15 % ročne a administratívnych nákladov vyčíslených vo výške 117,70 €. Pri porovnaní z internetovej stránky NBS vyplýva, že úroková miera spotrebiteľských úverov so splatnosťou od 1-5 rokov v čase uzavretia Zmluvy o úvere činila 13 %. Z uvedeného vyplýva, že dojednaný úrok 39,15 % je trojnásobne vyšší. Takéto dojednanie úroku sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. O takýto stav sa jedná, ak dohodnutý úrok presiahne mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 31. 07. 2009). Vzhľadom na vyššie uvedené, výška úrokov nad hranicu cca 14 až 20 % ročne možno považovať za absolútne neplatnú. Keďže úrok je jedným z definičných znakov Zmluvy o úvere, a ak zmluva odporuje zákonu alebo dobrým mravom v časti odplaty, t. j. úrokov, je potrebné dôvod tejto neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade Zmluva o úvere ako celok. Okrem toho odporca úmyselne zastrel výšku úroku tým, že ho nepomerne spojil s poplatkom za vypracovanie zmluvy. Zmluva o úvere obsahuje viacnásobné sankcie za porušenie zmluvných podmienok. Podľa bodu 4, 5 a 7 Všeobecných podmienok, sú dojednané sankcie za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami), kedy je dohodnutý niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta 15,00 €, zmluvná pokuta 30,00 €, upomienka 4,00 €, výdavky spojené s vymáhaním. V tomto prípade sa jedná nepochybne o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Ďalej dojednaná zmluvná pokuta vo výške 312,00 € pre prípad porušenia zmluvných povinností dlžníkom je neprimeraná a absolútne neurčitá a nejasná. Zmluvná pokuta predstavuje viac ako jeden násobok poskytnutého úveru. Okrem toho, zmluvné pokuty v zásade nemôžu byť súčasťou tzv. Všeobecných obchodných podmienok, ale majú byť výlučne súčasťou listiny obsahujúcej spotrebiteľskú zmluvu samotnú, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 11. 11. 2013). V tomto prípade v Zmluve o úvere o zmluvnej pokute nie je žiadna zmienka. Zmluvná pokuta bola výlučne dojednaná vo Všeobecných obchodných podmienkach. Okrem toho v danom prípade bola zmluvná pokuta dojednaná len za všeobecné porušenie zmluvných povinností dlžníka nie je viazaná na porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti. Žalobkyňa má zato, že takéto dojednania o zmluvnej pokute je nutné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky, pretože neboli individuálne dojednané, boli vopred navrhnuté veriteľom

a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť obsah tejto podmienky. Takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Bod 10/ Všeobecných obchodných podmienok obsahuje uznanie dlhu, čo rovnako možno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože toto dojednanie nebolo individuálne dojednané, spotrebiteľ nemohol ovplyvniť podstatu a obsah tejto zmluvnej podmienky a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa. Okrem toho žalobkyňa poukazuje na to, že možno uznať len dlh, ktorý vznikol, a nie ktorý ešte len vznikne a teda platí, že ak úkon - uznanie dlhu, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je absolútne neplatný právny úkon. To znamená, že vyhlásením o uznaní dlhu v rámci všeobecných podmienok nemohlo dôjsť k platnému uznaniu dlhu, čo do dôvodu a výšky. V čase uznania dlhu žiaden dlh neexistoval, existoval len záväzok žalobkyne, vrátiť odporcovi poskytnutý úver v lehote splatnosti v súlade s dojednanými podmienkami. V Zmluve o úvere bola uvedená RPMN vo výške 98,60 %, pričom na základe Dohody o plnení v splátkach sa RPMN zvýšila na 309,86 %, čo je v zjavnom rozpore s dobrými mravmi. Takto určená RPMN je neprimerane vysoká až úžernícka a možno ju jednoznačne označiť za rozpornú s dobrými mravmi, preto takéto dojednanie treba považovať za absolútne neplatné, spôsobujúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu, Zmluvy o úvere a dohody ako celku.

K neplatnosti Rozhodcovskej zmluvy žalobkyňa uviedla, že v zmysle Zmluvy zo dňa 28. 01. 2013 sa všetky spory zo Zmluvy o úvere vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, alebo aj spory, ktoré vzniknú z Dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej Úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešiť pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stály rozhodcovský súd, pred príslušným súdom SR, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa O. s. p. Takto dojednanú Rozhodcovskú zmluvu žalobkyňa považuje za neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a znemožňuje voľbu spotrebiteľa, dosiahnuť rozhodnutie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú zmluvu pripravil a vyhotovil žalovaný, ktorú používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a žalobkyňa ju podpísala v deň podpisu Úverovej zmluvy. Dojednanie Rozhodcovskej zmluvy je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.5 neplatná. Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola v uvedenom zmluvnom vzťahu v porovnaní s dodávateľom v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, na základe čoho pristúpila na vopred pripravené podmienky bez toho, aby mohla ovplyvniť ich obsah. Na základe Rozhodcovskej zmluvy potom veriteľ mohol vec predložiť rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil, čím spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči jeho nárokom na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Výber rozhodcu uskutočňuje jednostranne sám veriteľ, ktorý zostavil znenie Rozhodcovskej zmluvy a žalobkyňa zastáva názor, že sa jedná o nekalú zmluvnú podmienku, pretože hoci spotrebiteľ má právo vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, v prípade znenia Doložky, ak konanie na návrh veriteľa začne pred rozhodcovským súdom, spotrebiteľ je nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Tak k tomu došlo aj v prejednávanej veci. Je len veľmi ťažko možné predpokladať, že spotrebiteľ si je vedomý všetkých následkov, ktoré so sebou dojednanie Rozhodcovskej zmluvy nesie. Na základe uvedeného potom Rozhodcovskú zmluvu možno v celosti považovať za neprijateľnú, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Keďže v tomto prípade došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku zo dňa 12. 11. 2014, žalobkyňa poukázala na to, že jeho vydaniu musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá má byť založená Rozhodcovskou zmluvou. Ak je Rozhodcovská zmluva neplatná, nemôže byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Ak napriek tomu je vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok, tento nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon exekúcie. Rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul neúčinný. Preto sa žalobkyňa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Naliehavý právny záujem na žalovanom určení žalobkyňa dôvodí tým, že takýmto určením sa napĺňa cieľ smernice, zabrániť neustálemu používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Žalobkyňa má záujem na odstránení nezákonného stavu vyvolaného žalovaným a na jednoznačné stanovenie, aký je jej skutočný dlh, ktorý je povinná plniť žalovanému. Tým sa postavenie žalobkyne stane istejším a nebude vystavená sankciám za nezaplatenie plnenia, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, či so zákonom.

Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril, doručené tunajšiemu súdu 17. 09. 2015 a žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukázal na to, že predloženú Zmluvu o úvere nemožno považovať za Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V tom čase platný Zákon o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 v § 1 ods.2 písm. f/ stanovoval, že sa zákon nevzťahuje na zmluvy, na ktorých základe sa vyžaduje, že spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej 3 mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov. V predmetnej zmluve bolo dojednané splatenie úveru jednou splátkou v sume 396,00 €. Okrem toho v zmysle Všeobecných podmienok, sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva bola uzavretá v zmysle § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, z čoho vyplýva, že iný zákon na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Nepomenovaná Zmluva o úvere sa má riadiť ustanoveniami tej zmluvy, ktorej sa charakterom najviac približuje, t. j. § 497 Obchodného zákonníka. Podľa Obchodného zákonníka sa Zmluva o úvere považuje za absolútny obchod a nie je možné na ňu aplikovať iné predpisy ako . Jedná sa o kogentné ustanovenie. Keďže zmluvné strany po vzájomnej dohody zmluvu uzavreli podľa Obchodného zákonníka, aplikácia Občianskeho zákonníka či iného zákona, ktorú slúži na ochranu spotrebiteľa je vylúčený. Žalovaný poprel, že by v zmluve boli skryté poplatky. Žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že sa oboznámila so Všeobecnými podmienkami, kde je ustanovené, aké poplatky si môže žalovaný nárokovať. Skutočnosť, že Zmluvu o úvere podpísala bez ich oboznámenia, nie je na ťarchu veriteľa. Žalobkyňa berie na svoje riziko, keď nečíta ustanovenia prináležiace k zmluve. Tu treba akcentovať na dobrú vieru žalovaného, s ktorou do právneho vzťahu vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (viď judikatúru ESD, C-464/01). Obdobne, ak spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom, resp. v tomto prípade per analógiám zamestnancom alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok. Vzhľadom na uvedené, predmetnú zmluvu nie je možné posudzovať ako Zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a preto predmetná zmluva nemusí obsahovať údaj o RPMN.

K Dohode o vyplnení zmenky žalovaný poukázal, že z ustanovení Zákona o zmenkách a šekoch nemožno vyvodiť spojitosť zmenky iba s podnikateľmi. Zmenky sú bežne používané aj vo vzťahoch medzi nepodnikateľmi, typicky pri zabezpečení pohľadávok z pôžičiek. To znamená, že pri zmluvnom dojednaní o zmenke, nemôže ísť o neprijateľnú podmienku, pretože je zachovaná možnosť osoby zaviazanej zo zmienky, vzniesť námietky voči jej platnosti, resp. kauzálne námietky a to či už v občianskom súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní. Samotná zmenka je cenným papierom a nie spotrebiteľskou zmluvou a teda vzťahy zo zmenky nemôžu byť spotrebiteľské.

K poplatku za poskytnutie úveru žalovaný uviedol, že sa jedná o úhradu nákladov za vypracovanie a uzavretie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný poukázal na definíciu pojmu celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v Zákona o spotrebiteľských úveroch. Okrem toho ustanovenie § 499 OBZ, okrem platenia samotných úrokov, umožňuje dojednanie aj tzv. poplatku za rezervovanie peňažných prostriedkov, t. j. ide o odplatu za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky dlžníkovi. V tomto smere žalobca poukázal aj na novelu Zákona o spotrebiteľských úveroch Zákonom č. 132/2013, účinným od 10. 06. 2013. Pokiaľ Zákon o spotrebiteľských úveroch zakazuje veriteľovi požadovať tam vymenované poplatky, neuvádza medzi nimi poplatok za vypracovanie alebo uzavretie Zmluvy o úvere, s čoho výkladom a contrario vyplýva, že takýto poplatok aj v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch je prípustný.

K návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalovaný uviedol, že uplynula lehota na podanie žaloby o jeho zrušenie. Žalovaný poukázal na to, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Rozhodcovskej zmluvy, nie doložky, pričom podaním žaloby na súd žalobca privodil splnenie rozväzovacej podmienky a teda počnúc dňom podania žaloby na súd, Rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi neexistuje, v dôsledku čoho je námietka žalobcu úplne irelevantná. K dôvodom tvrdeným žalobkyňou žalovaný poukázal na znenie § 53 ods.4 písm. OZ, kedy za neprijateľnú podmienku sa považuje dojednanie, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Za takúto situáciu však nie je možné rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami v zmysle Zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj procesným postupom exekučného súdu, napr. odmietnutím vykonať rozsudok rozhodcovského rozsudku. Žalovaný poukázal na súčasnú judikatúru slovenských súdov, ktorá nesprávne interpretuje judikatúru ESD v tom smere, že sa mylne domnievajú, že právna úprava spoločenstva ako aj vnútroštátna úprava vylučuje konanie pred rozhodcovským súdom. Uzavreté znenie rozhodcovskej zmluvy nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spotrebiteľ

nie je nútený podrobiť sa rozhodcovskému súdu ak nechce, ale má na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom.

K dojednaným sankciám žalovaný poukázal na znenie Všeobecných podmienok, ktoré v bode 13/ upozorňujú spotrebiteľa na následky nesplatenia spotrebiteľského úveru a to povinnosť zaplatiť dojednanú čiastku za upomienku, okamžite splatiť celý dlh, povinnosť platiť úroky z omeškania, zmluvnú pokutu, náklady, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením práva. Pokiaľ by sa dlžník dostatočne oboznámil so Všeobecnými podmienkami, bol by si dostatočne vedomý sankcií v prípade neplnenia splátok. Ďalej žalovaný poukázal na ustanovenie § 41 OZ, t. j. ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť. Ak by teda mala byť neplatná len časť odplaty, ktorá podstatne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu, žalovaný má naďalej nárok na zostávajúcu primeranú odplatu. Koncepciu celkovej neplatnosti zmluvy nemožno vyvodiť ani z komunitárneho práva, ani prípadná nekalá obchodná praktika nemôže byť v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ dôvodom neplatnosti celej zmluvy. Napokon žalovaný spomenul aj ústavno-právny princíp zachovania platnosti zmluvy v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 14. 04. 2005 sp. zn. .

Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní a to v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol predvolaný včas a riadne, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti, čím boli splnené ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dokladmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.

Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že spoločnosť POHOTOVOSŤ požiadala o úver. V tom čase poberala opatrovateľský príspevok na syna a potrebovala kryť výdavky. Syn je mentálne postihnutý a v tom čase jej bolo doporučené riešiť internátnu školu, na čo potrebovala finančné prostriedky. V tom čase jej jediným príjmom bol opatrovateľský príspevok a výživné na deti. Zo strany žalovaného jej bolo oznámené, že jej poskytnú úver vo výške 200,00 € na jeden rok so splátkami po 33,00 € mesačne. Finančné prostriedky si bola osobne vyzdvihnúť na pobočke, kde jej hneď stiahli prvú splátku 33,00 €. Ďalej uhradila asi 3 splátky, následne asi 2x po 10,00 €, avšak finančne jej to nevychádzalo. Telefonicky kontaktovala sprostredkovateľa úveru a žiadala o nižšie splátky, tak sa dohodli, že každý druhý mesiac bude posielať po 10,00 €. Následne sa dostavila do pobočky žalovaného, ktorá však už bola zrušená. Potom sa žalobkyňa sťahovala a stratila podklady o pôžičke, vedela, že jej chodili nejaké upomienky, ale v tom čase riešila svoje osobné záležitosti a tejto veci sa nevenovala. Je pravdou, že zmenu svojej adresy žalovanému neoznámila, ani ho písomne nekontaktovala. V podstate nevedela, na koho sa má obrátiť. Niekedy v roku 2013, keďže mala ešte jednu pôžičku od POHOTOVOSTI, obrátila sa so žiadosťou o pomoc na Ministerstvo spravodlivosti SR. Tam jej dali kontakt na právnu pomoc do Banskej Bystrice, kde jej bol pridelený advokát, ktorý riešil jej záležitosti. Je pravdou, že jej zostal dlh na pôžičke, tento by chcela splatiť nejakými primeranými splátkami. Bol jej doručený aj rozhodcovský rozsudok vo veci, s ktorým šla rovno za advokátom, ktorý v tom čase jej už bol pridelený z Centra právnej pomoci. Ohľadne ďalšej pôžičky z POHOTOVOSTI sa vedie konanie na tunajšom súde pod sp. zn. , v ktorom jej bolo čiastočne vyhovené v septembri 2015. V tejto veci sa obe strany odvolali, rozsudok nie je právoplatný. Žalobkyňa k svojim pomerom uviedla, že býva u svojej matky, žijú v podnájme. Je druhý krát vydatá, žije aj spolu s manželom, ten je zamestnaný a má príjem do 450,00 € mesačne v čistom. Ona sama je na materskej dovolenke, má 3 mesačného syna, poberá rodičovský príspevok a prídavky na deti a výživné na 3 maloleté deti. So súčasným manželom má spolu dve.

Účastníci konania uzavreli Zmluvu o úvere dňa 28. 01. 2013 (čl. 10) - v tom čase žalobkyňa vystupovala pod menom W.. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 200,00 €, ktorý sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi zvýšený o poplatok vo výške 196,00 €, t. j. celkovo 396,00 €, v jednej splátke 396,00 €. Poplatok je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, čo činí 78,30 € a administratívnych nákladov za vypracovanie a uzavretie zmluvy vo výške 117,70 €. Dlžník sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 396,00 € do 20. 01. 2014. Výška RPMN bola určená na 98 %. Dlžník prehlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy, s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených, súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane Všeobecných podmienok na zadnej strane zmluvy. Priemerná ročná RPMN bola uvedená 40,60 %.

Na druhej strane úverovej zmluvy sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Podľa bodu 3/ sa dlžník zaväzuje vrátiť dohodnuté peňažné prostriedky formou vkladov jednotlivých splátok alebo splátky na účet veriteľa. Podľa bodu 4/, v prípade, ak dlžník bude v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný túto splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 15,00 € za každý jeden prípad omeškania. V prípade, že dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo jej časť, stáva sa celý dlh okamžite splatný. Dlžník má možnosť uhradiť 4 po sebe idúce splátky, prípadne časť, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30,00 € do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu plnenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok zmluvy, čiastku 4,00 € ako paušálnu náhradu nákladov do 5-tich dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Podľa bodu 5/ sa zmluvné strany dohodli, že ak sa stane splatný celý dlh naraz, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 369 Obchodného zákonníka. V takom prípade má veriteľ nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Dlžník je v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312,00 €. Pokiaľ dôjde k zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, zmluvné strany sa dohodli, že odmenu notára právneho zastúpenia uhradí dlžník, za dlžníka veriteľ, pričom tieto náklady sa považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Rovnako sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia a iné veriteľom preukázateľne vynaložené. Podľa bodu 6/ sa dlžník zaväzuje v prípade zmeny adresy, túto skutočnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámiť veriteľovi. Podľa bodu 9/ sa dlžník zaväzuje uhradiť veriteľovi všetky náklady a výdaje vynaložené v súvislosti s jeho vyhľadávaním pri zmene jeho adresy, ak dlžník na túto skutočnosť včas neupozorní mandatára. Podľa bodu 10/, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe zmluvy čo do dôvodu aj výšky. Podľa bodu 12/, dohoda o vyplnení zmeniek: na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ dve zmeny, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Remitent má právo uplatniť si celý svoj peňažný nárok vyplnením ktorejkoľvek zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej strane zo zmeniek remitent najneskôr v deň, keď sa stane celý dlh splatným okamžite. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4/ stal splatný celý dlh. Podľa bodu 13/ sa účastníci zmluvy dohodli - prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich zo Zmluvy o úvere, Dohody o vyplnení zmeniek a Zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom, môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu. Za tým účelom bola uzavretá mediačná dohoda, podľa ktorej mediačné konanie začne na písomný návrh jednej zo zmluvných strán, ak druhá strana nebude súčinná, nebude si preberať zásielky, má sa zato, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné konanie zmarila. Podľa bodu 14/ dal dlžník veriteľovi súhlas, aby mu sociálna poisťovňa poskytla informácie týkajúce sa platieb a dávok nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, najmä kto je ich platiteľom. Dlžník zároveň splnomocnil veriteľa ako splnomocnenca, aby ho v pobočke sociálnej poisťovne zastupoval pri všetkých právnych úkonoch, ktoré sú potrebné k získaniu prístupu k informáciám o zmenách stavu individuálneho účtu v elektronickej podobe, najmä k získaniu - prideleniu prístupovej (grid) karty a jej prevzatiu. Podľa bodu 15/, zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods.1 Obchodného zákonníka, že všetky právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva je uzavretá podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.

K zmluve o úvere bola uzavretá Dohoda o plnení v splátkach dňa 28. 01. 2013 (čl. 11). Predmetom zmluvy bola dohoda, že sa zmluva o úvere mení tak, že sa dlžník zaväzuje uhradiť celkovú čiastku 396,00 € v 12-tich pravidelných mesačných splátkach po 33,00 € vždy k 20-temu kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 20. 02. 2013. RPMN činí 309,86 %. V prípade, že dlžník bude v omeškaní s niektorou splátkou 7 dní a viac, zaväzuje sa túto splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu s paušálnymi nákladmi na osobný výber omeškanej splátky 15,00 € za každý jeden prípad omeškania. Zmluvné strany sa dohodli, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, Dodatok zaniká od počiatku.

Účastníci konania uzavreli Rozhodcovskú zmluvu dňa 28. 01. 2013 (čl. 12), kde v čl. 1 bolo dojednané, že rozhodcovským súdom sa rozumie Stály rozhodcovský súd, zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8. Podľa čl. 2, bod 1. Všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 601800144 uzatvorenej dňa 28. 01. 2013 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). bod 2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu. bod 3. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy. Odstúpenie od zmluvy musí byť v písomnej forme doručené v uvedenej lehote druhej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13753/2014 zo dňa 12. 11. 2014 bola žalobkyňa zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalovanému istinu 157,00 €, známy úrok 11,38 €, poplatok 117,70 €, úrok 39,15 % ročne zo sumy 157,00 € od 28. 03. 2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 157,00 € od 21. 01. 2014 do zaplatenia. Rovnako bola povinná zaplatiť trovy mediačného konania vo výške 142,23 €, trovy rozhodcovského konania vo výške 168,37 €. Žalobkyni bolo umožnené celý dlh zaplatiť v mesačných splátkach po 80,00 € s určením podmienok splátok s následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo len jednej splátky riadne a včas. V dôvodoch rozhodnutia Rozhodcovský súd konštatoval, že sa zaoberal aj posúdením neprijateľnosti Rozhodcovskej zmluvy s poukazom na § 53 ods.4 písm. r/ O. s. p. a teda jej platnosťou. Po jej preskúmaní rozhodcovský súd dospel k záveru, že pokiaľ Rozhodcovská zmluva pripúšťa alternatívny výber súdneho orgánu, nebola žalovanému uložená povinnosť riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní a teda nebol obmedzený domáhať sa ochrany svojich práv v sporoch len v rámci rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd dospel k záveru, že jeho právomoc je daná. Rozhodcovský súd ďalej konštatoval, že žalovaná bola vyzvaná vyjadriť sa k uplatneným nárokom, pričom výzva jej bola doručená doporučene do vlastných rúk s potvrdením o doručení, žalovaná počas sporu bola pasívna. Pri hodnotení právneho stavu Rozhodcovský súd vychádzal z ustanovenia § 52 ods.2 OZ, ďalej zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., § 273 ods.1 Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Rozhodcovský súd záväzkový vzťah účastníkov konania posúdil ako absolútny obchod, pričom aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ako lex specialis. Rozhodcovský súd mal preukázané, že Zmluva o úvere obsahuje podstatné údaje vyžadované zákonom. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu považoval za primeraný v súlade s dobrými mravmi. Rovnako tak za akceptovateľný považoval súd aj nárok na administratívne náklady vo výške určenej pri uzatváraní Zmluvy o úvere. Rozhodcovský súd potom v celom rozsahu žalobe vyhovel.

Na výzvu súdu predložil žalovaný zápisnicu spísanú pred exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, na základe ktorej dňa 14. 02. 2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava, proti povinnému Z. W., Y., A., O. X, Z. Y., D. E. XX, na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12. 11. 2014 sp. zn. SR 13753/14 na vymoženie istiny 157,00 €, úroku 11,38 €, úroku z omeškania 0 €, poplatku 117,70 €, úroku 39,15 % ročne zo sumy 157,00 € od 28. 03. 2013 do zaplatenia, úroku z omeškania 8 % ročne zo sumy 157,00 € od 22. 01. 2014 do zaplatenia, trovy mediačného konania 142,23 €, trovy rozhodcovského konania 168,37 € a trov

exekúcie. Zo súdneho registra tunajšieho súdu bolo zistené, že uvedená exekúcia sa vedie pod sp. zn. .

Na žiadosť súdu bol zabezpečený spis Stáleho rozhodcovského súdu, z ktorého vyplynulo, že dňa 17. 10. 2014 podal žalovaný v postavení žalobcu na Stálom rozhodcovskom súde návrh na začatie rozhodcovského konania v súvislosti so žalovanou Zmluvou o úvere. K návrhu bola pripojená Zmluva o úvere, Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a Rozhodcovská zmluva, Prehľad práv, povinností a záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Tam žalovanej zaslal súd výzvu na žalobnú odpoveď zo dňa 17. 10. 2014, ktorú tam žalovaná prevzala dňa 24. 10. 2014 s tým, aby sa v lehote do 10-tich dní vyjadrila. Dňa 12. 11. 2014 bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý bol doručený tam žalovanej dňa 26. 11. 2014.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení úč. do 30.9.2013 - ďalej len , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa ods 4, písm, a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, písm. k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, , písm. r/, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa ods. 5, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa ods. 6, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Podľa ods. 10, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 3 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ( ďalej len ), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 6 písm. d/, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere ( § 497).

Podľa § 262 ods. 1 OBZ, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Podľa ods. 2, dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 269 ods. 1 OBZ, ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Podľa ods. 2, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 497 OBZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a/ zák.č. 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa, v znení úč. do 9.6.2013, spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,

Podľa § 3 ods. 3 zák.č. 250/2007 Z.z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa ods. 5 veta1., proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.

Podľa § 8 ods. 1 písm. g/ zák.č. 250/2007 Z.z., obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

Podľa § 1 ods. 2 / zák.č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení úč. do 9.6.2013, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa ods. 3 písm. l/, úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 17 ods. 3/ zák.č. 129/2010 Z.z., v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.

Podľa § 1 ods. 2 zák.č. 2449/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní, v znení úč. do 31.12.2014 ( ďalej len ZRK), v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.

Podľa § 3 ods. 1 ZRK, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/ ZRK, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, podľa písm. j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 ZRK, Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Podľa § 43 ods. 1 ZRK, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Podľa ods. 2 veta 1., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu, súd konštatuje, že žaloba žalobkyne bola len v časti dôvodná a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

I/ K zmluve o úvere.

V prvom kroku sa súd zaoberal samotnou zmluvou o úvere a najmä námietkou žalovaného, že predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný svoj názor odvodzoval od dohody zmluvných strán v rámci všeobecných podmienok o použití Obchodného zákonníka s tým, že sa strany dohodli, že v súlade s Obchodným zákonníkom sa predmetná zmluva uzatvára ako zmluva nepomenovaná. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že táto vstupovala do zmluvného vzťahu ako fyzická osoba, zo žiadneho dôkazu nevyplývalo, že by do predmetného zmluvného vzťahu mala vstúpiť ako podnikateľ. Rovnako zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by žalobkyňa mala záujem uzavrieť zmluvný vzťah v režime obchodného práva. Naopak, žalobkyňa požiadala o úver výlučne z dôvodov osobných a to pre nepriaznivú rodinnú a finančnú situáciu. Žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom, že by žalobkyňu oboznámil s následkami formulovanej zmluvnej podmienky vo Všeobecných podmienkach, podľa ktorej sa predmetný zmluvný vzťah má posudzovať podľa ustanovení výlučne Obchodného zákonníka. Pojem spotrebiteľskej zmluvy a spotrebiteľa je v právnych predpisoch upravený v rámci § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Je nepochybné, že žalobkyňa spĺňa kvalifikačné pojmy spotrebiteľa. Po preskúmaní uvedeného dojednania súd konštatuje, že predmetné dojednanie je výslovne v rozpore s ustanovením § 52 ods.2, § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, ktoré zabraňujú tomu, aby práve takýmto spôsobom bol spotrebiteľ nútený vzdať sa vopred svojich spotrebiteľských práv. Uvedenú praktiku zo strany žalovaného ako dodávateľa služby možno hodnotiť ako nekalú a bola takýmto spôsobom vyhodnotená vo viacerých súdnych rozhodnutiach. Okrem toho súd dodáva, že dohoda o voľbe obchodného práva musí mať písomnú formu, pričom nepostačuje, že v Zmluve o úvere dlžník podpisom vyhlási, že prevzal Všeobecné obchodné podmienky, oboznámil sa s nimi a s nimi súhlasí. Hoci Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou Zmluvy o úvere na opačnej strane zmluvy, účastník zmluvy nepotvrdil svojim podpisom uvedenú dohodu, nebolo preukázané, že takáto dohoda by bola individuálne vyjednaná a preto táto dohoda nespĺňa ani náležitosť písomnej formy a s poukazom na ustanovenie § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka je neplatná. Takto formulovaná podmienka je zavádzajúca aj v tom smere, že sa má jednať o nepomenovanú zmluvu a pri tom obsahuje úpravu zmluvy o úvere, o ktorú sa v tomto prípade nepochybne jedná. Súd preto konštatuje, že prejednávaná Zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu všetky právne predpisy upravujúce práva spotrebiteľa pri spotrebiteľských úveroch. Súd nespochybňuje, že zmluva o úvere spadá pod režim § 497 a nasl. OBZ, t.j., že sa jedná o tzv. absolútny och chod, avšak pri spotrebiteľských zmluvách sa uplatňuje zároveň špeciálna úprava spotrebiteľských úverov tak, ako to v podstate konštatoval aj rozhodcovský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia. V ďalšom pokiaľ žalovaný poukazoval na znenie zákona č. 258/2001o spotrebiteľskom úvere, ktorý mal vylúčiť režim tejto právnej úpravy na prejednávanú úverovú zmluvu, súd uvádza, že Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 28. 01. 2013 a vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom do 09. 06. 2013. V súlade s ustanovením § 1 ods.2 zákona, prejednávaný spotrebiteľský úver spadá pod právnu úpravu uvedeného zákona. Prípadov podľa § 1 ods.3 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa prejednávaný úver netýka. Súd však v tomto smere poukazuje na postoj žalovaného, ktorý tvrdí, že predmetný úver bol dojednaný s jednou splátkou, ktorá nemala presiahnuť obdobie 12-tich mesiacov (tak ako to vyžadoval pôvodný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 1 ods.2 písm. f/ v poslednom znení). Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 28. 01. 2013 a v samotnej zmluve bolo dojednané, že má byť uhradená jedinou splátkou do 20. 01. 2014, čo nepresahuje lehotu 12-tich kalendárnych mesiacov. Ešte v ten istý deň však bola spísaná medzi zmluvnými stranami Dohoda o splátkach, v rámci ktorej došlo k zmene spotrebiteľského úveru v tom, že je dlžník oprávnený zaplatiť úver v 12- tich pravidelných mesačných splátkach splatných od 20. 02. 2013 vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Takýto postup súd hodnotí ako obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch s cieľom aj takýmto spôsobom zabezpečiť, aby sa zmluva neposudzovala podľa ustanovení o spotrebiteľských

úveroch a vyhnúť sa povinnostiam, ktoré by z toho pre veriteľa vyplynuli. Takúto praktiku možno označiť zo strany dodávateľa služby za nekalú. Zo zistených okolností uzavretia zmluvy je nepochybné, že už v čase uzavretia Zmluvy o úvere mali obe zmluvné strany záujem na uhradení celkovej čiastky v mesačných splátkach tak, ako bolo dojednané v Dohode o plnení v splátkach zo dňa 28. 01. 2013.

Súd sa v ďalšom zaoberal hodnotením jednotlivých zmluvných podmienok v súlade s podanou žalobou. K namietanej výške úroku z úveru sa súd stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že pokiaľ takto dojednaný úrok niekoľkonásobne prevyšuje obvyklé úroky a to aj s prihliadnutím na to, že pri nebankových subjektoch môže súd akceptovať i vyššie úroky, než aké poskytujú banky spotrebiteľom, avšak ani táto výška nemôže dosahovať úroveň, ktorú možno v bežných vzťahoch označiť za rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Hoci Občiansky zákonník ani iné právne predpisy výslovne nestanovujú do akej výšky je možné dojednať úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od dohody účastníkov zmluvy. Dobrými mravmi sa v občiansko- právnych vzťahoch v súdnej praxe rozumie súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania sa, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia, a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem. Možno bez akýchkoľvek pochybností vysloviť, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažných pôžičkách sú vo všeobecnosti považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania sa a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi ako aj mravným princípom spoločenského poriadku a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Hoci zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní dobrých mravov, preto závisí v každom prípade na posúdení všetkých rozhodujúcich okolností. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa dlžník nachádza s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej sumy, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Je zrejmé, že dlžník spravidla uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej nepriaznivej finančnej situácie. Nemôže potom zodpovedať všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Pokiaľ v tomto prípade dojednaný ročný úrok takmer 3-násobne presahuje bežné úroky požadované za spotrebiteľské úvery za obdobných podmienok, možno konštatovať, že takto dojednaný úrok je dojednaný v rozpore s dobrými mravmi. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, pokiaľ by súd vyhodnotil neplatnosť dojednaného úroku v rozpore s dobrými mravmi, v časti, v ktorom je úrok súladný so zákonom a dobrými mravmi patrí právom veriteľovi. Práve s prihliadnutím na spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26. 04. 2012 bolo konštatované, že pri takomto hodnotení nie je možné ustáliť za platné dojednanie len časť úrokov, t.j. nie je možné použiť ust. § 41 OZ. Súd konštatuje, že pri poskytnutí úveru bol dojednaný poplatok za poskytnutie úveru v celkovej výške 117,70 €, čo predstavuje viac ako polovicu poskytnutých finančných prostriedkov. Žalovaný nijako nepreukázal, že pri uzavretí Zmluvy o úvere v tomto konkrétnom prípade mal skutočne v takejto alebo obdobnej výške náklady s poskytnutím úveru. Obranu žalovaného, kde poukazoval, že sa jedná o poplatok v súlade s ust. § 499 OBZ, ktoré je kogentným ustanovením, považuje súd za nenáležitú. V danom prípade správne žalovaný uviedol že sa jedná o tzv. rezervačný poplatok, t.j. za úkon veriteľa, ktorý sa vopred dohodne s dlžníkom, že na jeho požiadanie mu poskytne peňažné prostriedky a teda rezervuje finančné prostriedky pre prípad, že dlžník v budúcnosti požiada o finančné prostriedky. Dlžník platí poplatok bez ohľadu na to, či následne požiada o peňažné prostriedky alebo nie. V prejednávanej zmluve sa však jedná o poplatok za uzavretie zmluvy, t.j. poplatok za administratívny úkon zo strany veriteľa. Rovnako odkaz na § 9 ods. 10 zák.č. 129/2010 Z.z., upravený novelou č. 132/2013 Z.z. nie je na mieste, pretože uvedeným ustanovením sa upravoval len poplatok v súvislosti s vedením úverového účtu. Je všeobecne známe, že úverové zmluvy vrátane ďalších dokumentov sú zmluvy tzv. formulárové, ktoré používa žalovaný vo viacerých prípadoch. Zmluvy sú uzatvárané prostredníctvom mandatára a v súvislosti s uzavretím zmluvy, neboli preukázané žiadne úkony zo strany žalovaného, okrem spísania zmluvy, ktoré by bolo možné zohľadniť v požadovanom poplatku. Súd sa stotožňuje, že môže veriteľ požadovať od dlžníka zaplatenie poplatkov, ktoré zodpovedajú nákladom poplatkového úkonu. Pokiaľ však veriteľ určí len paušálny poplatok v neprimeranej výške, takto dojednaný poplatok možno považovať za neprimeraný a teda neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle zákona neplatná. Obdobne súd posudzoval aj údaj o RPMN, ktorý v zmluve bol uvedený vo výške 98 %, ktorá samotná výška svedčí o neprimeraných nákladoch na poskytnutie spotrebiteľského úveru. V Dohode o plnení v splátkach je RPMN vypočítaná na 309,86

%, ktorú možno bez akýchkoľvek pochybností súdu označiť za rozpornú s dobrými mravmi a teda za neplatnú. Možno preto uzavrieť, že zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti v časti ročný úrok a RPMN ( § 9 ods. 2 písm.i/, j/ zák.o spotrebiteľských úveroch ) a s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b/ zák.o spotrebiteľských úveroch sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom súd konštatuje, že zmluva vo Všeobecných podmienkach obsahuje množstvo sankcií, ktoré pre dlžníka plynú v prípade omeškania so splácaním dlhu. Súd nespochybňuje možnosť veriteľa dojednaním sankcie ako je zmluvná pokuta, zabezpečiť poskytnutie úveru, avšak ani toto zabezpečenie nemôže byť neprimerané a neprimerane zaťažovať dlžníka, ktorý sa dostane do omeškania. Pokiaľ len vo Všeobecných obchodných podmienkach veriteľ, t. j. žalovaný, stanovil pre žalobcu povinnosť pre prípad omeškania, uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 15,00 € za každý jeden prípad omeškania (pričom sa jedná o zhruba 50 % z dlžnej splátky), uhrádzať paušálny poplatok za upomienku vo výške 4,00 €, uhradiť zmluvnú pokutu 30,00 € pri omeškaní štyroch po sebe idúcich splátok, uhradiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 312,00 € bez zohľadnenia poskytnutej čiastky (v tomto prípade je to viac ako 100 % poskytnutej istiny), súd konštatuje, že v súhrne tieto dojednania vytvárajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Okrem toho je opodstatnená námietka žalobkyne, že dojednanie o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosť písomnej formy, pričom nepostačuje len odkaz na Všeobecné obchodné podmienky v samotnej zmluve, avšak dojednanie o zmluvnej pokute musí byť obsahom listiny obsahujúcej spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis. Takéto hodnotenie bolo judikované v mnohých rozhodnutiach slovenských súdov a je plne v súlade s ochranou práv spotrebiteľa. Rovnako súd konštatoval, že v čl. 12 Všeobecných podmienok Dohoda o vyplnení zmeniek predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V súlade s ustanovením § 17 ods.3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy nebolo možné zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou. Uvedené ustanovenie je potom priamo v rozpore so zákonom a podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Ďalej súd konštatuje, že na základe Všeobecných podmienok bol veriteľ dokonca oprávnený na informácie zo sociálnej poisťovne o platbách a dávkach nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia zo strany dlžníka a dokonca je predformulované splnomocnenie na zastupovanie pri právnych úkonoch týkajúcich sa získania prístupu k informáciám o zmenách stave individuálneho účtu v Sociálnej poisťovni, dokonca k získaniu prístupovej grid karty a jej prevzatiu, čo súd považuje za závažný zásah do súkromných údajov dlžníka. Rovnako za neprijateľnú podmienku možno považovať ustanovenie Všoebecených obchodných podmienok - uznanie dlhu. Takéto dojednanie má pre spotrebiteľa závažný následok, najmä zjednodušuje dôkaznú situáciu veriteľa čo do výšky dlhu a má tiež za následok plynutie dlhšej premlčacej lehoty až ne 10 rokov. Žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňu vopred oboznámil o takýchto následkoch uznania dlhu. Preto jeho konanie možno označiť za nekalé. Úkon - uznanie dlhu, ktorým sa spotrebiteľ vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je absolútne neplatný právny úkon. To znamená, že vyhlásením o uznaní dlhu v rámci všeobecných podmienok nemohlo dôjsť k platnému uznaniu dlhu, čo do dôvodu a výšky.

Na základe takto vyhodnotenej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd konštatuje, že zmluva obsahuje dojednanie o neprimeranej odplate za poskytnutie spotrebiteľského úveru v takej miere, že je v rozpore s dobrými mravmi, ďalej obsahuje množstvo zmluvných podmienok, ktoré možno hodnotiť či už ako neplatné, uzavreté v rozpore so zákonom, s dobrými mravmi, neplatné z dôvodu neprijateľnosti zmluvných podmienok, zmluva bola uzavretá na základe nekalého konania zo strany žalovaného. Súd potom prijal záver, že takáto zmluva nemôže požívať právnu ochranu a súd ju ako celok vyhlásil za neplatnú v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. ako absolútne neplatný právny úkon. Takémuto hodnoteniu súdu nasvedčuje aj súčasná právna úprava zavedená novelou a to zákonom č. 106/2014 Z. z. účinná od 01. 06. 2014 v § 53d. Súd preto nepriznal zmluve len účinok bezúročnosti a bez poplatkov ale vyhlásil celú zmluvu za neplatnú.

II/ K dohode o plnení v splátkach. Súd konštatuje, že pokiaľ prehlásil samotnú Zmluvu o úvere za absolútne neplatný právny úkon, predmetná Dohoda o plnení v splátkach zo dňa 28. 01. 2013 predstavuje dodatok k Zmluve o úvere, nakoľko ňou dochádza k zmene Zmluvy o úvere, vzhľadom na jej akcesorickú povahu potom ani táto dohoda nemôže spĺňať náležitosti platnosti a preto súd rovnako Dohodu o plnení v splátkach vyhlásil za neplatnú v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. ako právny úkon absolútne neplatný. Súd len dodáva, že v dohode o splátkach bolo dojednanie, že neuhradením ktorejkoľvek dohodnutej splátky riadne a včas po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, Dodatok zaniká od počiatku. Keďže súd hodnotil Dohodu ako absolútne neplatný právny úkon, nemohlo toto dojednanie vyvolať žiaden účinok.

III/ Rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok Preskúmaním rozhodcovskej zmluvy súd konštatuje, že táto bola uzavretá na samostatnej listine ako rozhodcovská zmluva, t. j. nejedná sa o rozhodcovskú doložku ako súčasť úverovej zmluvy, či Všeobecných obchodných podmienok. To však ešte neznamená, že takáto zmluva nepodlieha súdnemu prieskumu z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa. Súd konštatuje, že sa nejedná o individuálne dojednanie, pretože sa jedná o typický predpripravenú zmluvu tzv. zmluvu formulárovú, kedy spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah v súlade s ustanovením § 53 ods.2 OZ. Súd preto preskúmal obsah rozhodcovskej zmluvy z hľadiska vyváženosti a prijateľnosti ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, že na základe rozväzovacej podmienky podaním tejto žaloby žalobkyňa privodila zrušenie rozhodcovskej zmluvy a preto má byť žaloba o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy irelevantná. Z čl. 2, bodu 2 zmluvy vyplýva, že bola síce dojednaná rozväzujúca podmienka, ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu súvisiaceho so Zmluvou o úvere alebo rozhodcovskou zmluvou, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy. V časti za bodkočiarkou sa však uvádza, že toto ustanovenie sa nepoužije, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd tak, ako to bolo v tomto prejednávanom prípade. Z uvedeného vyplýva, že postupom žalovaného, ktorý podal žalobu na rozhodcovskom súde, bola vylúčená možnosť uplatnenia rozväzovacej podmienky podaním žaloby na všeobecný súd. Po vyhodnotení čl. 2, súd síce konštatuje, že každá žalujúca strana má na výber, či podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde alebo na príslušnom súde Slovenskej republiky. V prípade, že sa žalujúca zmluvná strana rozhodne podať žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, druhá zmluvná strana na základe Rozhodcovskej zmluvy je povinná toto rozhodnutie rešpektovať. Takéto dojednanie síce neprikazuje spotrebiteľovi výlučne sa podrobiť len rozhodcovskému konaniu, čo ale neznamená, že takto formulovaná rozhodcovská zmluva nepredstavuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán práve v neprospech spotrebiteľa. Tu treba poukázať na to, že možnosť iniciovania sporu zo strany spotrebiteľa je skôr otázkou teoretickou a v súdnej praxi sa súd doposiaľ nestretol s takouto situáciou, t. j. že by spotrebiteľ postupoval podľa rozhodcovskej zmluvy, ktorá je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy. Tu súd akcentuje najmä na tú skutočnosť, že značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobuje už to, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobiť sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu medzi viacerými do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu a to práve rozhodcovského konania. Túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len v prípade, že by sám spotrebiteľ mal záujem viesť spor, t. j., ak by sa spotrebiteľ rozhodol stať žalobcom. Súd v tomto smere poukazuje aj na obranu žalovaného, kedy rozhodcovská zmluva síce obsahuje rozväzovaciu podmienku, avšak táto je prakticky pre spotrebiteľa nevyužiteľná, pretože spravidla dochádza k podaniu žaloby na rozhodcovskom súde veriteľom a až následne sa spotrebiteľ bráni podaním žaloby na všeobecnom súde, čo však už nemá vplyv na uplatnenie rozväzovacej podmienky. Ďalej súd svoj názor opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnávaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby podstatným spôsobom mohol ovplyvniť ich obsah. Povaha predloženej zmluvy je adhézna, čo znamená, že spotrebiteľ ju buď môže prijať ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol dodávateľom vopred pripravený a je len veľmi ťažké predpokladať, že by si spotrebiteľ mohol byť vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy prináša. Rovnako súd konštatuje, že dojednanie rozhodcovského súdu so sídlom v mieste sídla žalobcu a nie v mieste sídla spotrebiteľa /resp. trvalého bydliska/ možno považovať za nevyvážené dojednanie v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (viď aj stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/2008 zo dňa 04. 06. 2009, bod 40). Na základe uvedených úvah súd potom konštatuje, že rozhodcovská zmluva tak, ako bola uzavretá medzi zmluvnými stranami za zistených okolností, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v súlade s ustanovením § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neplatnú. Súd preto ustálil, že dojednaná rozhodcovská zmluva je uzavretá v rozpore so zákonom a neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu žalovaného, že súdy SR nesprávne judikujú, že je v spotrebiteľských veciach vylúčené rozhodcovské konanie, súd uvádza. Nie je pravdou, že by súdy odopreli právo na rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach absolútne. Rozhodcovské konanie je typickým konaním najmä v obchodných vzťahov, nie je však vylúčené ani v iných tzv. neobchodných vzťahoch. Doterajšej zmluvnej úprave bolo vytknuté, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, príp. že spotrebiteľ nemá na výber medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom v prípade, že je v pozícií žalovaného, rozhodcovské súdy hodnotili

práva spotrebiteľa len veľmi povrchne. S prihliadnutím na doterajšie masové zneužívanie tohto inštitútu veriteľmi bola potreba právnej úpravy spotrebiteľských rozhodcovských konaní ( zák.č. 355/2014 Z.z. )

Ďalej súd uvádza, že oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou, resp. doložkou. Pokiaľ v tomto konkrétnom prípade rozhodcovský súd konal a vydal rozhodcovský rozsudok napriek tomu, že nebola platne uzavretá rozhodcovská zmluva, nemal právomoc konať v rozhodcovskom konaní a rozhodcovský rozsudok možno označiť za právny akt nulitný, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho, akoby neexistoval. Súd potom konštatuje, že žalobkyňa oprávnene podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z. K námietke žalovaného o oneskorenosti podania žaloby súd uvádza, že žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 26. 11. 2014 a 30 dňová lehota na podanie žaloby jej uplynula 26. 12. 2014. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná na tunajšom súde dňa 22. 12. 2014, t. j. včas. Na základe uvedených úvah, súd vyhovel v časti žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože zistil, že rozhodcovský súd nebol oprávnený rozhodcovský rozsudok vydať pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

IV/ Naliehavý právny záujem

Pokiaľ sa žalobkyňa v žalobe domáhala určenia neplatnosti samotnej rozhodcovskej zmluvy, súd konštatuje, že aj v tomto prípade sa jedná o žalobu podľa § 80 písm. c/ O. s. p., kedy účastník musí preukázať naliehavý právny záujem na žalovanom určení. Súd konštatuje, že podľa doterajšej judikatúry nie je daný naliehavý právny záujem na určení, pokiaľ sa žalobca môže domôcť svojho práva žalobou na plnenie, prípadne ako v tomto konkrétnom prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku. Aj s prihliadnutím na súčasnú právnu úpravu súd konštatuje, že napriek tomu, že neexistuje súdne rozhodnutie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, uvedená rozhodcovská zmluva už nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko podľa súčasnej právnej úpravy je možné spotrebiteľské záväzky riešiť len pred spotrebiteľským rozhodcovským súdom. Pokiaľ v konaní o zrušení rozhodcovského súdu, súd riešil otázku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, riešil ju len ako tzv. prejudiciálnu otázku a keďže žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo v celom rozsahu vyhovené, nie je daný naliehavý právny záujem zároveň na určení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy zamietol. V časti určenia neplatnosti Zmluvy o úver a Dohody o plnení v splátkach súd sa stotožnil s vyjadrením žalobkyne, kedy naliehavý právny záujem je daný odstránením nezákonného stavu vyvolaného žalovaným a na jednoznačné stanovenie, aký je jej skutočný dlh, ktorý je povinná plniť žalovanému.

V súlade s ustanovením § 151 ods.3. OSP súd rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30- tich dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej, resp. rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).