Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4Csp-73-2019.pdf
PDF · 112.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Csp/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou A. A. B., v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava- Staré Mesto, právne zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Hegedüšovou, so sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, proti žalovanej: C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. F. XXX, o zaplatenie 373,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 373,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 373,50 Eur od 12.06.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.06.2019 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola žalovanej uložená povinnosť na zaplatenie istiny 373,50 Eur, odplaty vo výške 112,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, poplatkov za upomienky vo výške 150,-Eur, zmluvného úroku vo výške 70 % ročne zo sumy 400,- Eur od 11.06.2015 do 18.10.2016, zo sumy 383,50 Eur od 19.10.2016 do 27.12.2017, zo sumy 373,50 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 512,- Eur od 12.06.2016 do 18.10.2016, zo sumy 485,50 Eur od 19.10.2016 do 27.12.2017, zo sumy 475,50 Eur od 28.12.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 504701259 zo dňa 11.06.2015 uzatvorenej podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej, ako dlžníkovi, úver vo výške 400,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola medzi stranami dohodnutá na sumu 112,- Eur a úrok vo výške 70 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru bol medzi stranami dohodnutý na 11.06.2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaná sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania
predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 30,- Eur, zaslaných upomienok bolo 6, t.j. celkovo 180,- Eur. Žalovaná do dňa podania žaloby uhradila žalobcovi sumu 26,50 Eur.
Žalovanej bola žaloba spolu s prílohami, poučeniami o procesných právach a povinnostiach spotrebiteľa a výzvou podľa § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku zo dňa 09.10.2019 riadne doručená do vlastných rúk dňa 25.10.2019. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a v konaní zostala nečinná.
Súd uznesením č.k. 4Csp/73/2019 - 46 zo dňa 28.01.2021 vyzval žalobcu na odstránenie vád podania, a to na doplnenie o riadne a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a na doplnenie dôkazov. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu reagoval na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 04.03.2021, v ktorom uviedol, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 504701259 zo dňa 11.06.2015 žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 400,- Eur. Zmluvné strany sa v bode 3 Zmluvy dohodlo, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 11.06.2016. Od žalovanej eviduje žalobca úhrady vo výške 26,50 Eur, pozostávajúce z platieb zo dňa 18.10.2016 vo výške 16,50 Eur a zo dňa 27.12.2017 vo výške 10,- Eur, pričom tieto úhrady boli zo strany žalobcu započítané na istinu. Žalobca uviedol, že žalovanou podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy o úvere. Na základe svojho vlastnoručného podpisu žalovaná svojim slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle potvrdila prevzatie finančných prostriedkov formou zmenky, keďže v zmluve je jasne uvedené „v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojím podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky“ a rovnako je nepochybne uvedený aj samotný podpis žalovanej. Podľa žalobcu nie je sporné prevzatie zmenky žalovanou a samotný fakt, že žalovaná zmenkou nedisponuje potvrdzuje skutočnosť, že predmetná zmenka bola uhradená a žalobca žiadal pri vyplatení zmenkovej sumy vrátenie predmetnej zmenky. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoZm/1/2015 zo dňa 23.04.2015. V zmysle bežnej obchodnej praxe žalobca pri uhradení zmenky požaduje jej vrátenie, aby nedošlo k jej zneužitiu, prípadne opätovnému požadovaniu o uhradenie zmenkovej sumy, a teda k stiahnutiu zmenky z obehu, a následne sa zmenka skartuje.
Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu neprevyšuje 1.000,- Eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
Súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP, pretože v danej sporovej spotrebiteľskej veci sa jedná o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán sporu neboli, aj s poukazom na pasivitu žalovanej, sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1.000,- Eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vo veci samej bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 02.09.2022, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 04.10.2022.
Po oboznámení sa so žalobou a pripojenými listinnými dôkazmi súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Dňa 11.06.2015 uzatvorili žalobca, ako veriteľ, a žalovaná, ako spotrebiteľ, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 400,- Eur. Na základe zmluvy sa žalovaná zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho
splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 392,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 792,- Eur. Odplata bola dohodnutá vo výške 112,- Eur, čo predstavovalo RPMN vo výške 28 %. Úrok bol vo výške 70 % ročne z poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo sumu 280,- Eur. Celkovú sumu 792,-Eur sa žalovaná zaviazala splatiť v dohodnutom termíne konečnej splatnosti úveru, ktorý bol zároveň dobou trvania zmluvy, a to do 11.06.2016. V zmluve bolo ďalej uvedené, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 33,- Eur. Spotrebiteľ sa tiež zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. Žalovaná vzala na vedomie, že výška priemernej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platná ku dňu podpísania zmluvy o spotrebiteľskom úvere je 25,88 %. Podľa potvrdenia o spôsobe poskytnutia úveru žiadal spotrebiteľ poskytnúť úver zmenkou (v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ zároveň svojím podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky). Potvrdenie o spôsobe poskytnutia úveru bolo žalovanou dňa 11.06.2015 podpísané. K zmluve žalobca doložil aj Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Keďže žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania, právny vzťah založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§497 a nasl.) a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSÚ“).
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1, 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie“), odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
Podľa § 1a ods. 1 nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Podľa § 1a ods. 4 nariadenia, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 2 ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie: g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že podľa formy a obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa jedná o tzv. typovú resp. formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší okruh spotrebiteľov. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy, dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a zmluvu o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za zmluvu uzatvorenú v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, keďže ani jedna zo strán túto skutočnosť nespochybnila, a navyše uvedené vyplýva aj z ustanovení samotnej zmluvy, ktoré na ustanovenia citovaných zákonov odkazujú.
Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZSÚ ustanovené pre takýto druh zmlúv. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“). V zmluve je RPMN uvedená výške 28%, zatiaľ čo zmluvný úrok bol medzi účastníkmi zmluvy dojednaný vo výške 70 %. Nakoľko úrok je jedným z činiteľov výpočtu RPMN, výška RPMN musí byť nevyhnutne taká istá alebo vyššia ako je dohodnutá úroková sadzba úveru. Takto je zrejmé, že žalobca uviedol RPMN v nesprávnej výške, a to v neprospech spotrebiteľa. Ak by žalobca seriózne pristupoval k údaju o RPMN, nemohol uviesť hodnotu RPMN nižšiu ako je úroková sadzba, keďže RPMN zohľadňuje všetky náklady na úver. Podľa § 2 písm. g) ZSÚ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe. Žalobca v štandardnej formulárovej zmluve vykalkuloval celkové náklady -„celkovú čiastku“, ktorú mala žalovaná zaplatiť do 11.06.2016 vo výške 792,- Eur (400,- Eur istina úveru, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov 112,- Eur a úrok vo výške 280,- Eur). Napriek žalobcom vykalkulovaným celkovým nákladom spojeným s poskytnutým úverom, výšku RPMN 28% vypočítal v rozpore s § 2 písm. i) v spojení s § 2 písm. g) ZSÚ len z istiny úveru 400,- Eur a odplaty 112,- Eur, bez zohľadnenia zmluvného úroku v sume 280,- Eur. Preto súd dospel k záveru, že výpočet RPMN je zjavne v rozpore so zákonom, nesprávny a v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Pritom údaj o RPMN je pre spotrebiteľa jeden z najdôležitejších údajov a ukazovateľov v zmluve, pretože musí obsahovať všetky náklady, ktoré je spotrebiteľ povinný za poskytnutý úver zaplatiť. Z RPMN vyplýva, aký drahý je úver a vplýva na posúdenie výhodnosti alebo nevýhodnosti úveru, keďže pre spotrebiteľa je najvýhodnejší úver, ktorý má najnižšiu RPMN. S poukazom na vyššie uvedené musí RPMN obsahovať výšku všetkých nákladov spotrebiteľa, ktoré musí v súvislosti s poskytnutým úverom uhradiť, t.j. výšku jednotlivých dojednaných, či už jednorazových alebo pravidelných, poplatkov (napr. poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za poistenie úveru), ako aj úrokovú sadzbu, prípadne poistenie. Medzi faktory ovplyvňujúce výšku RPMN tak okrem výšky poskytnutého úveru, doby splácania úveru, výšky splátok a nákladov spojených s poskytnutím úveru patrí aj úroková sadzba dojednaná zmluvnými stranami.
Na základe vyššie uvedeného v predmetnej zmluve absentuje údaj o správnej výške RPMN, čo má za následok, že predmetný úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) ZSÚ považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov. Uvedená sankcia sa vzťahuje na povinnosť žalovanej zaplatiť úroky z úveru, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov a poplatky za upomienky. Nad rámec uvedeného súd k poplatkom za upomienky uvádza, že žalobca nijako nepreukázal, že by žalovanej boli akékoľvek upomienky vôbec doručené a zároveň neboli preukázané ani skutočné výdavky na upomienky, na ktoré by mohol vzniknúť nárok.
Okrem vyššie uvedeného poukazuje súd na skutočnosť, že úver bol poskytnutý zmenkou. Podľa § 1 ods. 2 posledná veta ZSÚ však spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti, pričom poskytnutie úveru zmenkou je podľa názoru súdu obchádzaním tohto ustanovenia. Spotrebiteľ si berie úver z dôvodu, že potrebuje finančné prostriedky v danom čase, takže je možné sa dôvodne domnievať, že po uzavretí zmluvy bola na základe zmenky suma 400,- Eur žalovanej vyplatená v hotovosti (keďže na zmluve nebol ako spôsob poskytnutia úveru vyznačený vklad na účet, bankový prevod na účet ani poštová poukážka), čo spôsobuje následok podľa § 11 ods. 1 písm. e) ZSÚ, teda úver sa považuje za bezpoplatkový a bezúročný.
V časti uplatnenia nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba v tejto časti nie je dôvodná. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty sa v zmluve viazal na neuhradenie „celkovej čiastky úveru“ v dohodnutej lehote. Podľa zmluvného dojednania sa strany dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru, ktorá bola v zmluve dojednaná na sumu 792,- Eur, v lehote dohodnutej v zmluve, spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu. Súd s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku dospel k záveru, že žalovaná nebola povinná uhradiť dlžnú čiastku v celkovej výške, nakoľko táto čiastka bola v časti úrokov, odplaty a poplatkov v rozpore so zákonom. Žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie úveru s príslušenstvom, t.j. v celkovej dohodnutej výške, preto žalovaná nemohla túto povinnosť, ktorá by zakladala vznik nároku na zmluvnú pokutu, ani porušiť. Je vylúčené sankcionovať spotrebiteľa za porušenie povinnosti, ktorej splnenie je v rozpore so zákonom.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sa spotrebiteľský úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) a e) ZSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru, zmluvného úroku z úveru, poplatkov za upomienky, ani žiadnych iných poplatkov, ani na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru 400,- Eur po odrátaní plnenia zo strany žalovanej, ktorá podľa nepopretého tvrdenia žalobcu zaplatila žalobcovi do podania žaloby sumu 26,50 Eur. Súd tak žalobe v časti uplatnenej, žalovanou neuhradenej, istiny vo výške 373,50 Eur vyhovel. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie uplatneného úroku z omeškania, súd dospel k záveru, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho dlhu, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ a s poukazom na nariadenie, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, a to vo výške 5% ročne ( k počiatku omeškania 12.06.2016 bola sadzba ECB vo výške 0% + 5 percentuálnych bodov). Žalovaná sa s plnením peňažného dlhu dostala do omeškania dňa 12.06.2016, teda dňom nasledujúcim po dohodnutej dobe vrátenia poskytnutého úveru, preto súd priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej sumy 373,50 Eur od 12.06.2016 do zaplatenia.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Keďže žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v časti priznanej istiny (373,50 Eur), avšak vo zvyšnej časti bol neúspešný, pričom oba tieto nároky sú približne rovnakej hodnoty. V dôsledku uvedeného je pomer úspechu medzi stranami pomerne rovnaký, a preto žiadnej zo strán konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa § 125 ods. 1 CSP: Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 125 ods. 2 CSP: Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa § 363 CSP: V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP: Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP: Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP: Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP: Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na to, že po vyhlásení rozsudku a jeho odôvodnení sa žalobca a žalovaný vzdali odvolania, rozsudok nadobudne právoplatnosť dňom doručenia jeho písomného vyhotovenia poslednému z nich.