Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-41-2022.pdf
PDF · 84.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6P/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: K. D., nar. XX.XX.XXXX a T. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, deti rodičov matky: R. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P., prechodne bytom K. XXX/XX, XXX XX P. a otca: E. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX P., o návrhu otca o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Otec sa návrhom podaným dňa 06.09.2022 domáhal zníženia svojej vyživovacej povinnosti voči obom maloletým deťom zo sumy 200,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne s odôvodnením, že 03.06.2022 ukončil posledný pracovný pomer, kde dosahoval priemerný zárobok 2.071,- Eur mesačne a je nezamestnaný s nárokom na dávku v nezamestnanosti vo výške 954,- Eur. Dňa 20.07.2019 sa otec oženil so X. G., dňa XX.XX.XXXX sa mu narodilo ďalšie dieťa D.L. D.T., príjmom manželky otca je iba rodičovský príspevok 370,- Eur, pričom od mesiaca október 2022 bude tiež nezamestnaná.
2.Matka sa k podanému návrhu otca vyjadrila písomným podaním zo dňa 26.09.2022 tak, že s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasí, pretože výdavky na obidve maloleté deti neustále rastú.
3.Kolízny opatrovník sa k podanému návrhu vyjadril v písomnej správe tak, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí, otec sa bez vážneho dôvodu vzdal lepšie platenej práce, navrhoval preto tiež návrh otca zamietnuť.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 4P/28/2021-108 č.l. 4, rodné listy maloletých detí č.l. 6-7, doklady o zamestnaní a príjme otca č.l. 8-11, potvrdenie ÚPSVaR Revúca č.l. 12, rozhodnutie Sociálnej poisťovne Rožňava č.l. 13, výpis z účtu č.l. 14, sobášny list č.l. 15, rodný list maloletého dieťaťa č.l. 16, rozhodnutie Materskej školy P. č.l. 17, doklady o výdavkoch otca č.l. 18-34, lustrácie v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni č.l. 36-39, potvrdenie ÚPSVaR Revúca č.l. 49-57, prehľad výdavkov matky č.l. 61, doklady o výdavkoch matky č.l. 62-75, správa kolízneho opatrovníka č.l. 76, a pripojeným spisom Okresného súdu Revúca sp. zn. 4P/28/2021. Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím k tvrdeniam účastníkov konania obsiahnutým v ich písomných podaniach a na pojednávaní vo veci, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 5.Rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 4P/28/2022-108 zo dňa 24.09.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.10.2021, bola vyživovacia povinnosť otca k obom maloletým deťom zvýšená na sumu 200,- Eur mesačne. Súd pritom vychádzal zo skutočnosti, že otec maloletých detí je zamestnaný
v Rakúsku a dosahuje príjem cca 2.000,- Eur mesačne, a tiež vzal do úvahy, že dňa 20.07.2019 sa otec oženil so X. G., dňa 13.09.2019 sa mu narodilo ďalšie dieťa D.L. D.T.. Zmienený pracovný pomer otca bol ukončený k 03.06.2022, od 04.06.2022 je otec maloletých detí zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie s nárokom na dávku v nezamestnanosti vo výške 35,33 Eur/deň, t.j. v mesiaci s počtom 30 kalendárnych dní vo výške 1.059,93 Eur, a v mesiaci s počtom 31 kalendárnych dní vo výške 1.095,30 Eur. Posledný pracovný pomer otec ukončil sám z dôvodu toho, že sa chce viac venovať rodine, najmä synovi, ktorý má už 3 roky z čoho videl otec syna asi len 1,5 roka. Ďalším dôvodom je zdravotný stav otca, ktorý trpí na vysoký krvný tlak, diastolický tlak má okolo 90 až 100 a systolický okolo 130, 135 až 140, užíva na to aj tabletky Co-Amlessa. Otec pracoval ako elektrikár vo výškach, čo mu prekážalo, točila sa mu hlava a tiež cesta z práce zo zahraničia bola únavná, asi dvakrát sa mu stalo, že dostal mikrospánok. Ďalším dôvodom skončenia pracovného pomeru malo byť to, že rodičia otca sú už starí, chorí, a potrebujú pomoc. Z týchto dôvodov preto otec podal výpoveď v zamestnaní, hoci jeho zamestnávateľ by otca inak neprepustil, pretože je veľmi zodpovedný a spoľahlivý, a boli s ním veľmi spokojní. Manželka otca si po skončení nároku na poberanie rodičovského príspevku hľadá prácu, zatiaľ si žiadnu nenašla; predtým pracovala v Gemerskej Y. ako robotníčka. Otcovi 09.10.2022 končí nárok na podporu v nezamestnanosti a dňa 10.10.2022 nastupuje v spoločnosti LVD S3 s. r. o. Tornaľa ako nástrojár CNC kvôli zdravotnému stavu iba na dve zmeny, zarábať bude na začiatok 900,- Eur v hrubom a po pol roku by sa mu príjem mohol zvýšiť.
6.Matka maloletých detí žije v spoločnej domácnosti s oboma maloletými deťmi a so svojím manželom S. J., s ktorým má matka tiež jedno ďalšie maloleté dieťa R. J., nar. XX.XX.XXXX. Príjem matky pozostáva z prídavkov na tri maloleté deti (naposledy 90,- Eur mesačne) a z rodičovského príspevku 280,- Eur mesačne. Manžel matky je zamestnaný a dosahuje príjem cca 1.100,- Eur mesačne. Od doby poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca výdavky maloletých detí zostali druhovo nezmenené, ich rast súvisí len so všeobecným trendom inflačného zvyšovania cien tovarov a služieb. Maloletej K. naviac bude potrebné zaplatiť náklady na venček 400-500 Eur a na lyžiarsky výcvik 200 - 300 Eur. Mimo určeného výživného otec na deti nijako neprispieva, ani sa s nimi nestretáva.
7.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
8.Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti otca sú v zásade rozhodujúce dve skutočnosti a to možnosti a schopnosti výživou povinného rodiča a potreby a náklady oprávneného dieťaťa. Zákonnou podmienkou zmeny právoplatného rozhodnutia súdu o výživnom je zmena pomerov na strane výživou povinného rodiča (napr. zvýšenie alebo zníženie príjmu otca a jeho dôvody) alebo na strane dieťaťa (zvýšenie alebo zníženie výdavkov maloletého dieťaťa), pričom musí ísť vždy o zmenu zásadnú; dôvodom pre úpravu vyživovacej povinnosti tak nie je každá aj nepatrná zmena v pomeroch. Z hľadiska návrhu
otca na zníženie výživného je potom pre rozhodnutie súdu podstatné zníženie príjmu otca alebo zníženie výdavkov maloletých detí, pričom pre posudzovanie zmeny pomerov je rozhodujúca zmena stavu od času, kedy bola naposledy upravovaná vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom. Pri posudzovaní súčasných možností a schopností otca preto možno vziať do úvahy iba tie skutočnosti, ktoré znamenajú zmenu pomerov maloletých detí a výživou povinného rodiča od doby posledného rozhodnutia.
9.Z tohto hľadiska mal súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že v čase rozhodnutia súdu rozsudkom Okresného súdu Revúca č.k. 4P/28/2021-108 zo dňa 24.09.2021 bol otec maloletých detí zamestnaný v Rakúsku, kde dosahoval priemerný čistý príjem vo výške cca 2.000,- Eur mesačne, pričom už v tej dobe bol otec dieťaťa ženatý so X. G. a už v tej dobe sa spoločne starali o ich spoločné maloleté dieťa D. D., nar. XX.XX.XXXX. Vyživovacia povinnosť otca k obom maloletým deťom bola za tohto stavu v sume 200,- Eur určená v primeranom rozsahu 10 % príjmu otca na každé z oboch maloletých detí aj vo vzájomnej súvislosti s ďalšou vyživovacou povinnosťou otca a s prihliadnutím k výlučnej osobnej starostlivosti matky o obe maloleté deti § 62 ods. 2 a ods. 4 Zákona o rodine). Pre určenie schopnosti otca platiť výživné teda bola rozhodujúca práve táto situácia, v ktorej sa otec v tom čase nachádzal, a v ktorej ku dňu rozhodnutia súdu o podanom návrhu otca na zníženie výživného nastala zmena spočívajúca len v tej skutočnosti, že došlo k skončeniu posledného pracovného pomeru otca, ktorý je v súčasnosti nezamestnaný s nárokom na dávku v nezamestnanosti vo výške 35,33 Eur/deň (t.j. v mesiacoch júl a august 2022 vo výške 1.095,30 Eur mesačne) a od 10.10.2022 sa zamestná na začiatok s hrubým príjmom vo výške 900,- Eur. Posledný pracovný pomer otec ukončil sám z dôvodov, že sa chce viac venovať rodine, ďalej pre svoj zdravotný stav (vysoký krvný tlak, práca vo výškach, cestovanie), a napokon z dôvodu potreby pomoci jeho rodičom. Otec podal výpoveď v zamestnaní sám, hoci podľa jeho vlastného vyjadrenia zamestnávateľ by ho inak neprepustil, pretože je veľmi zodpovedný a spoľahlivý, a boli s ním veľmi spokojní. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu. Dôvody, ktoré otec maloletých detí uviedol ako motiváciu pre skončenie posledného pracovného pomeru nemožno považovať za dôležité a to ani z hľadiska zdravotného stavu otca, ktorého krvný tlak síce mierne presahuje prípustné hodnoty, avšak žiadne ohrozenie života otca nespôsobuje, a ani z hľadiska záujmu otca viac sa venovať svojej súčasnej rodine (manželke a dieťaťu) a pomoci rodičom, keďže plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Dôvodom skončenia posledného pracovného pomeru otca teda nebola žiadna objektívna skutočnosť, ale výlučne subjektívne rozhodnutie otca maloletých detí, ktorý sa sám rozhodol ukončiť pracovný pomer, v ktorom dosahoval výrazne lepší príjem ako dávka v nezamestnanosti resp. predpokladaný príjem z budúceho ďalšieho pracovného pomeru otca. Na takéto rozhodnutie otca, ktoré nebolo motivované dôležitým dôvodom preto nemožno prihliadať ako na dôvod zníženia výživného, keďže takýmto rozhodnutím otca neboli nijako znížené jeho objektívne možnosti a schopnosti dosahovať dostatočný príjem potrebný k riadnemu plneniu jeho vyživovacej povinnosti. Na rodinný stav otca nemožno prihliadať ako na dôvod pre zníženie výživného, pretože manželstvo otca so X. G. a narodenie syna D.L. predchádzalo poslednému rozhodnutiu o určení vyživovacej povinnosti otca rozsudkom č.k. 4P/28/2021-108 zo dňa 24.09.2021. Na strane maloletých detí v zásade žiadna zásadná zmena nenastala, obe pokračujú v štúdiu na základnej škole, výdavky maloletých detí zostali druhovo nezmenené, ich rast súvisiaci so všeobecným trendom inflačného zvyšovania cien tovarov a služieb by mohol byť skôr dôvodom primeraného zvýšenia vyživovacej povinnosti otca. Z uvedených dôvodov preto súd podaný návrh otca ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
10.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, keďže skutočnosti odôvodňujúce priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania neboli v konaní preukázané (§ 55 CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.