Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17Pc-3-2022.pdf
PDF · 105.91 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, C., právne zastúpenej JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti odporcovi: D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, G. - F., právne zastúpeného Advokátska kancelária Hagara – Hagarová, s.r.o., Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36 806 498, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške 200 eur mesačne s účinnosťou od 18.2.2022 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/27/2005-46 zo dňa 5.10.2005 v časti výživného navrhovateľky.
II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 18.2.2022 do 31.10.2022 vo výške 1.281 eur súd p o v o ľ u j e žalovanému splácať, a to v mesačných splátkach po 50 eur k rukám navrhovateľky spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia až do úplného zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.2.2022 domáhala zvýšenia výživného určené rozhodnutím Okresného súdu Žilina č. k. 2C/27/2005 zo dňa 5.10.2005 zo sumy 1.500,- Sk mesačne (49,79 eur) na sumu 400 eur mesačne počnúc podaným návrhom a to od 18.2.2022. Uviedla, že odporca je otcom a od posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov, ktorá spočívala v tom, že v čase vydania predmetného rozhodnutia mala štyri roky, chodila do škôlky, od toho času absolvovala základnú školu, strednú školu a v súčasnosti je študentkou denného štúdia na Žilinskej univerzite v Žiline. Napriek tomu, že došlo k výrazným zmenám v jej živote, otec jej stále platí sumu 49,79 eur mesačne, čo v dnešnej dobe je absolútne neprimeraná suma a nepokrýva oprávnené potreby. Mesačné výdavky vyčíslila spolu v sume 797 eur/mesiac (200 eur bývanie, 100 eur ošatenie + hygiena, 60 eur lieky, 100 eur zubné ošetrenie + strojček, 17 eur telefón, 100 eur auto, 40 eur školské pomôcky, 80 eur šport, 100 eur zakúpenie notebooku na splátky). Uviedla, že býva so svojím priateľom v jeho rodičovskom dome vo Varíne a náklady spojené s bývaním hradí 200 eur. Má zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom z dôvodu, že dlhodobo je v liečbe alergologickej ambulancie a tiež má zvýšené výdavky u stomatológa, nakoľko musí chodiť na pravidelné kontroly do Ružomberka, kde jedna kontrola stojí minimálne 10 eur a navštevuje aj stomatologické centrum v Žiline, kde náklady len za školský rok od septembra 2021 boli vo výške 160 eur. Všetky tieto položky za ňu uhrádza jej matka a tiež jej výrazne pomáha nevlastný otec, s ktorým žili v spoločnej domácnosti od r. 2007. Pokiaľ ide o športy, venuje
sa predovšetkým plávaniu, bicyklovaniu a tiež chodí s priateľom snowbordovať a má s tým spojené výdavky. Brigádnicky si privyrába, o čom predložila potvrdenie, robí každú sobotu tri hodiny, čo mesačne predstavuje cca 50 eur a počas letných prázdnin robí dlhšie. Nakoľko výživné, ktoré jej platí jej biologický otec vo výške 49,79 eur, je neprimerane nízke, väčšinu výdavkov za ňu hradia matka a nevlastný otec a tiež výrazne pomáha priateľ, ktorý už pracuje. Nakoľko od poslednej zmeny úpravy výživného, ktorá bola pred 16 rokmi došlo k významnej zmene pomerov, navrhla zvýšenie na sumu 400 eur.
2. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že je si vedomý, že výživné, ktoré posiela svojej dcére, nie je dostatočné, jeho príjem predstavuje sumu 996 eur a jeho mesačné výdavky sú strava 200 eur, hygienické potreby 30 eur, ošatenie 60 eur, pohonné hmoty 60 eur, mobil 19 eur, lieky a zdravotná starostlivosť 63 eur, hypotéka 100 eur, plyn 40 eur, elektrika 30 eur, voda 30 eur, športové vyžitie 20 eur, internet + televízia 20 eur, výživné na navrhovateľku 50 eur, sporenie 50 eur, mimoriadne výdavky 50 eur. Okrem toho má otec vyživovaciu povinnosť i k mal. synovi cca 100 eur. Uviedol, že v súčasnosti je v jeho schopnostiach zvýšiť výživné na 150 eur mesačne.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi v zmysle vyhľadávacej zásady vzťahujúcej sa na nesporové konanie, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
4. Účastníci konania zásadne zotrvali na svojej argumentácii v zmysle ich vyššie opísaných písomných podaní.
5. Navrhovateľka v priebehu konania celom rozsahu zotrvala na podanom návrhu a žiadala, aby súd zvýšil výživné na sumu 400 eur mesačne. Na doplnenie uviedla, že výživné platené otcom vo výške 49,79 eur mesačne je nedostatočné a nepokrývajúce ani len časť jej oprávnených potrieb. Naposledy jej otec zaplatil sumu 49,79 eur dňa 11.9.2022. Naďalej býva v spoločnej domácnosti so svojím priateľom vo Varíne a matka jej prispieva na mesačné výdavky sumou 250 eur. Zotrvala na výdavkoch, ktoré vyčíslila a predstavujú mesačne sumu 797 eur. Je študentkou 2. ročníka Žilinskej univerzity a len na nákup učebných pomôcok v septembri 2022 zaplatila sumu 169,17 eur. Využíva auto na cestu do školy v Žiline, auto je vo vlastníctve jej matky a pokiaľ by využívala verejnú dopravu mesačne, tieto náklady predstavujú 90 eur. Pracuje brigádnicky v spol. Bohemia zlatníctvo v Žiline.
6. Odporca na pojednávaní súhlasil so zvýšením výživného na dcéru vo výške 200 eur mesačne. Uviedol, že jeho príjem od 1.7.2022 v rámci určeného funkčného platu je 1.025,50 eur a z toho platí výdavky, ktoré uviedol vo svojom písomnom vyjadrení. Býva v spoločnej domácnosti s manželkou v Zádubní, jedná sa o rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve manželky, vlastní jednoizbový byt v Žiline, Závodská cesta a v tomto byte doposiaľ býval jeho otec, ktorý je v súčasnosti umiestnený v sociálnom zariadení. Má vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi H., nar. XX.XX.XXXX, ten navštevuje 8-ročné gymnázium v Žiline. Iný zdroj príjmu nemá, hrával v Štátnom komornom orchestri na určitú zmluvu, avšak momentálne posledný rok nemal žiadny príjem z týchto vystúpení. Podľa vyjadrenia odporcu jeho výdavky mesačne predstavujú (č.l. 33) strava 200 eur, hygienické potreby 30 eur, ošatenie 60 eur, pohonné hmoty 60 eur, mobil 19 eur, lieky a zdravotná starostlivosť 63 eur, splátky hypotéky 100 eur, plyn 40 eur, elektrina 30 eur, voda 30 eur, športové vyžitie 20 eur, internet + televízia 20 eur, výživné na navrhovateľku 50 eur, sporenie 50 eur, mimoriadne výdavky 50 eur a vyživovacia povinnosť voči mal. synovi cca 100 eur. Výdavky preukazované odporcom (č.l. 69 – 76 spisu) sú hradené z účtu jeho manželky a predstavujú 1 podiel pripadajúci na jeho výdavky.
7. Z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/27/2005-46 zo dňa 5.10.2005 súd zistil, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom odporca bol zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletej A. sumou 49,79 eur (1500,- Sk) mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 26.11.2005 (č.l. 17).
8. V konaní je nesporné, že účastníci konania sú v rodinnoprávnom vzťahu rodič a dieťa (dcéra a otec), ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, navrhovateľka je v akademickom roku 2022/2023 študentom druhého ročníka študijného programu Pozemné staviteľstvo, bakalárskeho štúdia v dennej forme na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline a bola od 1.9.2021 riadne zapísaná v dennej forme (č.l. 60 – 61). Počas štúdia vykonáva brigádnickú činnosť v spol. I. D. J., kedy jej príjem predstavoval za
obdobie 1/2022 sumu 180,11 eur, 3/2022 sumu 81,06 eur, 4/ 2022 sumu 101,33 eur, za obdobie 5/2022 sumu 60,80 eur, 6/2022 sumu 162,17 eur, 8/2022 príjem 196,53 eur (č.l. 62 – 63).
9. Ohľadom zárobkových a majetkových pomerov rodičov navrhovateľky súd mal zistené, že otec je zamestnancom od 1.9.2011 Základná umelecká škola K. L. G., za obdobie september 2021 až september 2022 jeho vymeriavací základ predstavoval sumu 9/ - 10/2021 992 eur, 11/2021 - 2.282 eur, 12/2021 – 1.342 eur, 1/2022 – 1.036,01, 2/2022 až 6/2022 sumu 996 eur, za mesiac 7/2022 - 1.060,51 eur, 8/2022 - 1.525,52 eur (čl.56). S účinnosťou od 1.1.2022 funkčný plat odporcu u zamestnávateľa predstavoval spolu sumu 996 eur a s účinnosťou od 1.7.2022 funkčný plat odporcu sa zvýšil na sumu spolu 1.025,50 eur (č.l. 34, 68). Otec vlastní nehnuteľný majetok, a to jednoizbový byt č. 8, zapísaný na LV XXXX pre kat. úz. G. (č.l. 65). Matka navrhovateľky je zamestnaná v spol. Carclassic & Consulting s.r.o. Brehy a jej čistý príjem za obdobie 1/2021 až 9/2022 predstavoval celkom sumu 8.902,52 eur (č.l. 67).
10. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v článku 32 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“) a konkrétne článok 32 ods. 4 Listiny garantuje rodičom právo starostlivosti o deti a ich výchovu a naopak, deťom zaisťuje právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu je predpokladaná zabezpečením materiálnych i nemateriálnych podmienok toho, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky výchovy, tie sa realizujú prostredníctvom vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu, ktorá je uložená Zákonom o rodine, teda zákonom, ktorý upravuje podrobnosti tejto ochrany a na ktorý v tomto zmysle odkazuje článok 32 ods. 6 Listiny. Vyživovacia povinnosť, na ktorú má dieťa právo, sa vzťahuje zásadne na oboch rodičov, pričom stanovenie ich rozsahu vo veci kritérií vyplývajú z konkrétnych ustanovení Zákona o rodine (schopností, možností a majetkových pomerov rodičov), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. V ustanovení § 62 ods. 2 zákona o rodine je povinnosť rodičov platiť výživné na svoje deti viazané na ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery s bezprostredným právom dieťaťa podieľať sa na ich životnej úrovni. V uvedenom ustanovení je daný základ pre určenie jej výšky. Na strane povinného rodiča sú rozhodujúce v prvom rade jeho zárobkové schopnosti, možnosti a majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a prípravu na budúce povolanie.
13. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
14. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Hmotnoprávnou podmienok toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť – nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
16. V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie podľa vyššie uvedených zásad a dospel k záveru, že sú splnené zákonné hmotnoprávne podmienky, a to zmena pomerov na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu ako otca voči navrhovateľke. O výživnom navrhovateľky bolo naposledy rozhodnuté
v spojenom konaní o rozvod manželstva rodičov dieťaťa a odporca ako otec bol zaviazaný prispievať na výživu v tom čase maloletej sumou 49,79 eur mesačne. Pri zmene výšky výživného sú rozhodujúce nasledovné kritériá: 1/ zmena pomerov v období od pôvodnej úpravy výživného, 2/ ako sa zmena pomerov odzrkadľuje v odôvodnených potrebách osoby odkázanej na výživu a 3/ aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp. či nastala taká zmena pomerov v možnostiach a schopnostiach výživou povinnej osoby, ktorá by neumožňovala zmenu výšky výživného.
17. Je nesporné, že od doby pôvodnej úpravy výživného 2005 nastala zmena pomerov hlavne na strane navrhovateľky, ktorá zdôvodňuje aj zmenu výšky výživného. Táto zmena u osoby oprávnenej na výživné (dospelej dcéry) sa prejavila vo zvýšených nákladoch súvisiacich s jej štúdiom na vysokej škole a je zrejmé, že náklady na štúdium vysokej školy sú od pôvodnej úpravy nepochybne vo výraznej zmene pomerov. Kým v dobe pôvodnej úpravy pred 16 rokmi navrhovateľka navštevovala MŠ a v dobe podania žaloby, ako i v dobe rozhodovania súdu je študentkou druhého ročníka vysokej školy a dennou formou sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Možno teda konštatovať, že nesporne k zmene pomerov na strane oprávnenej navrhovateľky došlo v súvislosti s uplynutím dlhšieho časového obdobia od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti otca v roku 2005 do času uplatnenia nároku na zvýšenie výživného podaním návrhu dňa 18.2.2022. Je nepochybné, že s pribúdajúcim vekom sa zvyšovali jej výdavky na úhradu základných životných potrieb, strava, oblečenie, atď. a došlo aj k zvýšeniu ostatných životných nákladov (ceny energií, úhrady za bývanie atď.). Tieto skutočnosti neboli účastníkmi konania rozporované. Na druhej strane u osoby povinnej, t.j. otca pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť vo vzťahu k synovi H., nar. XX.XX.XXXX, pričom otec naďalej je zamestnaný a má pravidelný príjem.
18. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ktoré znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti sa schopné samo živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zostáva zachovaná. Vo všeobecnosti súd poukazuje na to, že rodičia majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby, rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Súd predpokladá, že vysoké náklady dospelej študujúcej dcéry si obaja rodičia uvedomujú a sú im veľmi dobre známe výdaje, resp. rozsah výdajov, ktoré s vysokoškolským štúdiom súvisia a odôvodnenou úlohou rodiča je viesť svoje dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu, ako aj povinnosť participovať na nákladoch vzdelávania. V súvislosti s nákupom rôznych skrípt a školských potrieb, sú bezpochyby spojené vyššie výdavky než v dobe pôvodnej úpravy.
19. Otec sa v podstate zvýšeniu vyživovacej povinnosti nebránil, namietal výšku výživného, ktorú požadovala navrhovateľka. Po tom, ako súd zistil, aké sú osobné, majetkové a zárobkové pomery rodičov v posudzovanom období pri určení vyživovacej povinnosti súd vychádzal zo zistenia, že obaja rodičia navrhovateľky sú zamestnaní, majú pravidelný zdroj príjmu a obaja majú vyživovaciu povinnosť, pričom s navrhovateľkou (dcérou) ani jeden z nich v spoločnej domácnosti nežije. Podľa vyjadrení navrhovateľky jej matka prispieva sumou 250 eur mesačne, otec 49,79 eur mesačne. Súd nepochybuje o tom, že výdavky oboch rodičov spojené so zabezpečovaním bývania, stravy a ostatných životných potrieb sú porovnateľné, hoci vyššia životná úroveň, väčší rozsah majetkovej situácie alebo kvalitnejšia majetková situácia druhého rodiča nemôže byť jediným kritériom, aby iba tento rodič plnil vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom, pretože vyživovacia povinnosť je zákonná.
20. V ďalšom bolo významné, či má v možnostiach a v schopnostiach otec vzhľadom na svoj príjem uhrádzať výživné sumou 400 eur mesačne. Otec túto okolnosť namietal, poukázal na svoje príjmové pomery, majetkovú situáciu a ďalšiu vyživovaciu povinnosť, ktorú má nielen voči navrhovateľke, ale aj voči synovi, ktorý je študentom osemročného gymnázia (t.j. osôb, voči ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť). Je potrebné poznamenať, že oprávnené potreby detí závisia od veku, zdravotného stavu a výživné slúži nielen na uspokojovanie všetkých odôvodnených hmotných potrieb jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď., ale aj ďalších odôvodnených potrieb vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.
21. Súd pri zvýšení výživného posudzoval možnosti a schopnosti povinného otca, ktorý sa vyživovacej povinnosti nebránil a podľa názoru súdu relevantné pomery (rodinná situácia, príjmové pomery, ale i existujúca vyživovacia povinnosť otca) umožňujú, aby otec sa podieľal na zvýšených nákladoch dcéry A. vo výške 200 eur a túto sumu považuje za primeranú odôvodneným mesačným potrebám navrhovateľky vzhľadom na jej vek a štúdium na vysokej škole. Na druhej strane, ak matka na výživu svojej dcéry prispeje rovnakou sumou, súhrn finančnej podpory oboch rodičov podľa názoru súdu postačuje na zabezpečenie primeraných odôvodnených potrieb dospelej dcéry účastníkov, keďže je správne a spravodlivé, aby sa na týchto nákladoch svojej dcéry podieľali obaja rodičia, keďže s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Potrebné je tiež uviesť, že časť odôvodnených potrieb môže navrhovateľka hradiť aj z brigádnickej činnosti, ako aj z rodinných prídavkov. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol.
22. Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
23. Podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť splniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
24. Zároveň súd stanovil nedoplatok na výživnom za obdobie od 18.2.2022 do 31.10.2022 vo výške 1.281 eur. Nedoplatok výživného v posudzovanom období od 18.2.2022 (t.j. odo dňa podania návrhu) do 31.10.2022 (t.j. do konca mesiaca, v ktorom bol rozsudok vyhlásený), za osem mesiacov a 11 dní (8 x 200 eur + 79 eur) predstavuje sumu 1.679 eur a po odpočítaní prijatých úhrad výživného 2/2022 do 11.9.2022 v sume 398,32 eur (8 mesiacov x 49,79 eur), rozdiel predstavuje nedoplatok na výživnom v sume 1.281 eur, na ktorú sumu súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke. Súd prihliadal na výšku nedoplatku a zaviazal odporcu nedoplatok na výživnom splácať v mesačných splátkach po 50 eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcom po právoplatnosti rozhodnutia pod stratou výhody splátok s tým, že ak tieto nebudú dodržané, môže navrhovateľka žiadať zaplatenie celého nedoplatku výživného, ktoré právo však môže použiť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.
25. Z dôvodu zmeny výšky výživného preto súd konštatoval aj zmenu rozhodnutia Okresného súdu Žilina č. k. 2C/27/2005-46 zo dňa 5.10.2005 v časti výživného navrhovateľky.
26. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade vzhľadom na osobitosť konania (vo veci vyživovacej povinnosti rodič a dieťa) súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).