Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Uznesenie_2T-104-2014.pdf
PDF · 77.08 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/104/2014
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom dňa 31. 12. 2015 v Liptovskom Mikuláši takto
rozhodol:
Podľa § 241 ods. 1 písm. c/, § 215 ods. 1 písm. h/ a § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku súd z a s t a v u j e trestné stíhanie obvineného Y. Y. Ú. C. E. W. K. Z. G., W.. XX. X. XXXX U. N. Y., trvale bytom N. Y., F. XXX, pre skutok
že
dňa 3. 9. 2004 v čase asi o 23.15 hod. na Garbiarskej ulici v Liptovskom Mikuláši počas prevádzky - diskotéky v reštaurácii Route 66 v Liptovskom Mikuláši najskôr na 2. poschodí spolu s Y. R.Í., W.. XX. X. XXXX E. C. V., W.. X. X. XXXX, niekoľkokrát udreli do oblasti tváre a tela M.E. G., W.. XX. X. XXXX, s ktorým následne vyšli z miestnosti dolu schodmi pred reštauráciu, kde v udieraní poškodeného ešte pokračovali Y. R. a C. V., čím M. G. spôsobili zranenia - početné pomliaždenia s krvnými výronmi hrudníka prednej aj zadnej steny, početné pomliaždenia s krvnými výronmi ľavej sedacej časti a ľavého stehna, pomliaždenie a odreniny s krvnými výronmi hlavy oblasti spánkovej, čela a líca vpravo a pomliaždenie a krvný výron nosa a nadočnicovej oblasti vpravo, ktoré si vyžiadali u poškodeného obmedzenie obvyklého spôsobu života 14 dní,
ktorým mal spáchať trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005).
z dôvodu zániku trestnosti činu, pretože trestné stíhanie je premlčané.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal obžalobu na obvineného Y. Y., stíhaného za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005), ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe opísanom vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1.
Podľa § 215 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak zanikla trestnosť činu.
Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané.
V rámci preskúmania obžaloby súd zameral pozornosť na zistenie, či trestné stíhanie obvineného Y. Y. nie je premlčané. Vzhľadom na to, že skutok mal byť spáchaný za účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (účinného do 31. 12. 2005) a rozhodnutie súdu vo veci je vydané za účinnosti neskoršieho Trestného zákona (č. 300/2005 Z. z.), bolo potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, ktorý Trestný zákon je pre páchateľa priaznivejší pretože podľa priaznivejšieho zákona je potrebné posudzovať trestnosť činu, vrátane otázky zániku trestnosti činu (napr. z dôvodu premlčania trestného stíhania). Podľa Trestného zákona (účinného do 31. 12. 2005) je možné uložiť za prejednávaný skutok trest odňatia slobody s hornou hranicou neprevyšujúcou 2 roky (horná hranica v prípade obidvoch trestných činov je rovnaká). Z tohto dôvodu trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je 5 rokov (§ 67 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005). V prípade, ak by prejednávaný skutok bol posudzovaný podľa neskoršieho Trestného zákona, účinného v čase rozhodovania súdu, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, prichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 2 roky a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona uloženie trestu odňatia slobody až na 3 roky. V zmysle ust. § 87 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona (účinného od 1. 1. 2006) je stanovená rovnaká dĺžka premlčacej doby 5 rokov. Neskorší Trestný zákon však pre obvineného priaznivejší nie je, pretože umožňuje uložiť trest (odňatia slobody) za prejednávaný skutok prísnejší v porovnaní s Trestným zákonom účinným do 31. 12. 2005. V zmysle vyššie uvedených skutočností priaznivejšia právna úprava pre páchateľa je obsiahnutá v Trestnom zákone účinnom do 31. 12. 2005, preto súd posudzoval otázku zániku trestnosti činu podľa uvedeného Trestného zákona.
Skutok, ktorý sa obvinenému kladie za vinu, mal byť spáchaný dňa 3. 9. 2004. Za uvedený skutok bolo Y. Y. vznesené obvinenie dňa 27. 9. 2004 (na č. l. 7-8 spisu), ako aj spoluobvineným Y. R. E. C. V., na ktorých obžaloba (pod sp. zn. 2T/104/2014)za prejednávaný skutok podaná nebola. Proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia podal obvinený Y. Y. sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor uznesením zo dňa 10. 12. 2004 zamietol ako nedôvodnú. Je potrebné zdôrazniť, tak ako to vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu, že v prípravnom konaní bolo vedené spoločné konanie voči viacerým obvineným (okrem Y. Y., voči R. C., Y. R., C. V.) a za viaceré skutky. V priebehu prípravného konania konajúci policajt najskôr vylúčil zo spoločného konania trestné veci vedené voči obvineným Y. R. E. C. V. a neskôr vylúčil na samostatné konanie trestnú vec obvineného Y. Y., týkajúcu sa výlučne prejednávaného skutku, ktorý mal byť spáchaný dňa 3. 9. 2004 (č. l. 57 spisu). Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že v období od roku 2004 do roku 2007 (18. 1. ), teda v čase vedenia spoločného konania voči viacerým obvineným a za viaceré skutky, boli vo veci vykonávané vyšetrovacie úkony (výsluch obvineného R. E. Y. dňa 30. 11. 2004, výsluch svedka - poškodeného G. dňa 1. 12. 2004, výsluch obvineného C. dňa 12. 1. 2005, výsluch obvineného Y. dňa 13. 12. 2005, výsluch obvineného Y. dňa 8. 2. 2006, výsluchy viacerých svedkov (F., V., Q., Q., R.) realizovaných vo februári 2006, výsluch obvineného C. dňa 18. 1. 2007). Od výsluchu obvineného R. C. dňa 18. 1. 2007 prinajmenšom do vypracovania žiadosti polície o povolenie vykonania výsluchu svedka - poškodeného M. G. dňa 3. 7. 2013 nebol vykonaný žiadny úkon orgánom činného v trestnom konaní smerujúci k trestnému stíhaniu obvineného Y. Y.. Z obsahu vyšetrovacieho spisu mal súd preukázané, že v období od roku 2007 do roku 2012 bolo opakovane prerušené trestné stíhanie a následne vydané uznesenie o pokračovaní v trestnom stíhaní po odpadnutí prekážky, pre ktorú bolo trestné stíhanie prerušené. V súvislosti s posudzovaním otázky premlčania trestného stíhania je potrebné zdôrazniť, že v zmysle ustanovenia § 67 ods. 2 písm. e/ Tr. zákona (účinného do 31. 12. 2005) sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie podľa § 173 ods. 2 Tr. poriadku. Citované ustanovenie Trestného poriadku sa však nedotýka prejednávanej veci a preto aj doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie z iného dôvodu, ako je uvedený v citovanom ustanovení Trestného zákona, sa započítava do premlčacej doby. Naviac je potrebné zdôrazniť, že vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie dňa 27. 1. 2011 a dňa 19. 4. 2012 pre neprítomnosť obvineného R. C., voči ktorému sa neviedlo trestné stíhanie za prejednávaný skutok (menovanému bolo vznesené obvinenie za iný skutok). Dňa 28. 10. 2007 vyšetrovateľ prerušil trestné stíhanie pre neprítomnosť svedka M. G.. Uvedenému procesnému postupu však nekorešponduje nasledujúce uznesenie, podľa ktorého dňa 30. 1. 2010 vyšetrovateľ rozhodol o pokračovaní v trestnom stíhaní z dôvodu, že pominuli dôvody prerušenia trestného stíhania obvineného R. C., ktorého miesto pobytu sa podarilo zistiť. Z uvedeného tak možno usúdiť, že predchádzajúce prerušenie trestného stíhania nebolo odôvodnené neprítomnosťou svedka
- poškodeného M. G., resp. táto skutočnosť nie je preukázaná z obsahu spisu (zo spise nevyplývajú v danom časovom období žiadne úkony vyšetrovateľa smerujúce k zisteniu pobytu svedka - poškodeného M. G.). Uvedenému korešponduje aj skutočnosť, že svedok M. G. bol vypočutý v roku 2004 dvakrát dňa
14. 9. 2004 a dňa 1. 12. 2004 a potom až dňa 17. 7. 2014. Je teda zrejmé z obsahu spisu, že v období 2007 - 2010 nebol zrealizovaný výsluch svedka - poškodeného M. G..
Pre úplnosť je potrebné uviesť, že výpoveď obvineného R. C. z 18. 1. 2007 sa žiadnym spôsobom nedotýka prejednávaného skutku, pretože okrem obvineného Y. Y. bol skutok kladený za vinu spoluobvineným Y. R. a C.Ó. V.. Z uvedeného dôvodu ani tento úkon nemohol mať za následok prerušenie plynutia premlčacej doby, pretože nesmeroval k trestnému stíhaniu obvineného Y. Y.. Preto posledným úkonom, ktorý sa preukázateľne vzťahuje na prejednávaný skutok, bola výpoveď svedkyne Y. R. zo dňa 28. 2. 2006 (na č. l. 168-170), od ktorej je potrebné určiť začiatok plynutia premlčacej doby. S poukazom na uvedený úkon premlčacia doba trestného stíhania uplynula dňa 28. 2. 2011.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v období od 1. 3. 2006, kedy bol realizovaný výsluch svedkyne R., minimálne do 3. 7. 2013 nebol vykonaný žiadny úkon smerujúci k trestnému stíhaniu obvineného Y. Y. a preto preukázateľne uplynula bez prerušenia premlčacia doba v rozsahu 5 rokov. Nemožno sa uspokojiť s postupom orgánu činného v trestnom konaní a zhojiť tak uvedený nedostatok tým, že v sledovanom období opakovane prerušoval trestné stíhania a pokračoval v trestnom stíhaní, v dôsledku čoho mohol zabrániť premlčaniu trestného stíhania. Ako už bolo skôr uvedené, uvedený postup konajúceho vyšetrovateľa sa nevzťahoval ku skutku, pre ktorý bol stíhaný obvinený Y. Y., preto na uvedené úkony nemožno prihliadať ako na úkony, ktoré smerujú k trestnému stíhaniu obvineného Y. Y. a teda majú za následok prerušenie premlčacej doby a začiatok plynutia novej premlčacej doby. Nič nebránilo vyšetrovateľovi, aby včas v zmysle ustanovení Trestného poriadku vylúčil trestnú vec obvineného Y. Y. za prejednávaný skutok zo dňa 3. 9. 2004 na samostatné konanie a zabránil tak premlčaniu trestného stíhania za uvedený skutok. Napokon ako vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu, vyšetrovateľ vylúčil uvedenú trestnú vec obvineného zo spoločného konania, učinil tak dávno po uplynutí premlčacej doby a to dňa 16. 4. 2014 (č. l. 57). Z hľadiska plynutia premlčacej doby je rovnako bez právneho významu aj úkon vyšetrovateľa zo dňa 30. 4. 2011, ktorým vylúčil trestnú vec obvinených R. E. V. na samostatné konanie, keďže je zrejmé, že tento procesný postup vyšetrovateľa sa žiadnym spôsobom, nevzťahoval na obvineného Y. Y. v súvislosti s prejednávaným skutkom, inak povedané, vyšetrovateľ mohol súčasne popri vylúčení uvedených trestných vecí na samostatné konanie realizovať v trestnej veci obvineného Y. Y. ďalšie úkony smerujúce k jeho trestnému stíhaniu.
V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami Trestného poriadku súd zastavil trestné stíhanie obvineného Y. Y. pre prejednávaný skutok z dôvodu zániku trestnosti činu, pretože trestné stíhanie je premlčané.
V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu jeho premlčania, podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku sa však pokračuje, ak obvinený vyhlási do 3 dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť v lehote 3 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ktorá má odkladný účinok.