Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6R-1-2015.pdf
PDF · 122.45 KB
Case nature
Area
Subarea
6R/1/2015
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci povolenej reštrukturalizácie navrhovateľa - dlžníka: B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. S. XXX/XX, XXX XX N. - S., podnikajúci pod obchodným menom: B. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.: XXXXXXXX (právny nástupca: U. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.: XXXXXXXX), správcom ktorého je: LICITOR recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 45393486, so sídlom kancelárie: Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu predkladateľa na potvrdenie plánu, takto
rozhodol:
I. Reštrukturalizačný plán dlžníka B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. S. XXX/XX, XXX XX N. - S., podnikajúci pod obchodným menom: B. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.: XXXXXXXX (právny nástupca: U. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.: XXXXXXXX), prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 16.12.2015, tvoriaci prílohu tohto uznesenia, p o t v r d z u j e.
II. U k o n č u j e reštrukturalizáciu dlžníka: B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom T. S. XXX/XX, XXX XX N. - S., podnikajúci pod obchodným menom: B. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.: XXXXXXXX (právny nástupca: U. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. Lúčka, G.: XXXXXXXX).
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 05.03.2015, podaným na súde dňa 13.03.2015 sa navrhovateľ - dlžník domáhal povolenia svojej reštrukturalizácie. Navrhovateľ uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného dlžníka: U. F. F. a spol., s miestom podnikania: N. cesta X/XXX, XXX XX D. D., G.: XXXXXXXX, ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel. Navrhovateľ ďalej uviedol, že v dôsledku druhotnej platobnej neschodnosti, spôsobenej neplnením záväzkov zo strany viacerých dlžníkov sa dostal do finančných problémov, ktoré chce riešiť cestou reštrukturalizačného konania. Navrhovateľ preto poveril správcu: LICITOR recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, so sídlom kancelárie: Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, vypracovaním reštrukturalizačného posudku, pričom správca v posudku vypracovanom dňa 04.03.2015 reštrukturalizáciu dlžníka odporučil. Ako prílohy návrhu navrhovateľ predložil: reštrukturalizačný posudok, zoznam majetku, zmluvný prehľad, zoznam záväzkov, zoznam spriaznených osôb, poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku k 31.12.2013. Uznesením č.k. 6R/1/2015-185 zo dňa 24.03.2015 rozhodol súd o začatí reštrukturalizačného konania dlžníka. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2015.
Uznesením č.k. 6R/1/2015-190 zo dňa 30.04.2015 rozhodol súd o povolení reštrukturalizácie dlžníka. Za správcu súd ustanovil LICITOR recovery, k.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 45393486, so sídlom kancelárie: Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.05.2015.
Návrhom zo dňa 21.12.2015, podaným na súde dňa 22.12.2015, požiadal dlžník o potvrdenie reštrukturalizačného plánu dlžníka, ktorý bol dňa 16.12.2015 prijatý schvaľovacou schôdzou. Prílohy podania tvorili zápisnica zo schvaľovacej schôdze zo dňa 16.12.2015 spolu s listinou prítomných a záznamom z rozpravy, reštrukturalizačný plán zo dňa 30.09.2015 prijatý schvaľovacou schôdzou spolu s prílohami v zmysle § 142 ZKR.
Súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z nasledovných ustanovení právnych predpisov:
Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR), reštrukturalizačný plán (ďalej len „plán“) je listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len „účastník plánu“), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok, prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.
Podľa § 133 ods. 1 ZKR, ak súd povolil reštrukturalizáciu na základe návrhu dlžníka, plán vypracuje a vypracovaný plán postupne predloží na schválenie veriteľskému výboru, schôdzi účastníkov plánu (ďalej len „schvaľovacia schôdza“) a súdu dlžník.
Podľa § 135 ods. 1 ZKR, opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) musí obsahovať a) opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením, b) osobitne pre každú skupinu všeobecné porovnanie právneho postavenia a miery uspokojenia pohľadávok alebo majetkových práv akcionárov dlžníka v prípade prijatia plánu s ich pravdepodobným právnym postavením a mierou skutočného uspokojenia v prípade neprijatia plánu, ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, c) údaj o spôsobe hlasovania o pláne.
Podľa § 135 ods. 2 písm. a) opisná časť plánu musí obsahovať tiež podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktorými sú najmä zmeny pohľadávok veriteľov, najmä predĺženie lehoty ich splatnosti alebo ich čiastočné odpustenie, alebo ich uznanie za nevymáhateľné,
Podľa § 136 ods. 1 ZKR, záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Tieto práva a záväzky a majetok, ku ktorému sa vzťahujú, ak ide o vecné práva alebo iné podobné práva, musia byť v pláne určené tak, ako je to potrebné podľa osobitných predpisov pre ich vznik, zmenu alebo zánik, alebo získanie príslušných rozhodnutí a súhlasov, na základe ktorých vznikajú, menia sa alebo zanikajú alebo ktoré sú podmienkou na ich vznik, zmenu alebo zánik. Podľa § 136 ods. 2 ZKR, ak je podľa osobitného predpisu na vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku predpokladaného plánom potrebný prejav vôle, záväzná časť plánu musí obsahovať aj presné znenie požadovaného prejavu vôle; listina obsahujúca prejav vôle sa pripojí k plánu ako jeho príloha.
Podľa § 137 ods. 1 ZKR, na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka.
Podľa § 137 ods. 3 ZKR, ak niektoré pohľadávky nemajú byť plánom dotknuté, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky.
Podľa § 137 ods. 5 ZKR , ak sú v reštrukturalizácii prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina týchto pohľadávok, pričom tieto pohľadávky nemôžu byť uspokojené rovnakým alebo lepším spôsobom ako iné pohľadávky.
Podľa § 142 ZKR, prílohy plánu tvoria neoddeliteľnú súčasť plánu. Prílohu plánu okrem iných zákonom predpokladaných listín tvorí vždy zoznam pohľadávok, posledná riadna individuálna účtovná závierka dlžníka a priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka vyhotovená ku dňu povolenia reštrukturalizácie spolu s priebežnými individuálnymi účtovnými závierkami dlžníka vyhotovenými vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po povolení reštrukturalizácie. Ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, prílohu plánu tvorí tiež správa audítora.
Podľa § 143 ZKR, záverečný návrh plánu sa musí predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na odôvodnenú žiadosť predkladateľa plánu môže veriteľský výbor túto lehotu o 60 dní predĺžiť. Predĺženie lehoty spolu s odôvodnením veriteľského výboru správca bezodkladne po doručení zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru zverejní v Obchodnom vestníku. Ak predkladateľ plánu v zákonnej lehote návrh plánu veriteľskému výboru nepredloží, správca bezodkladne požiada súd o vyhlásenie konkurzu.
Podľa § 146 ods. 5 prvá a druhá veta ZKR, schvaľovacia schôdza je uznášaniaschopná, ak je prítomný aspoň jeden veriteľ oprávnený hlasovať. Právo hlasovať má každý účastník plánu zaradený do niektorej zo skupín; právo hlasovať nemajú účastníci plánu zaradení do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky v rozsahu týchto pohľadávok, ako aj účastníci plánu zaradení do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v rozsahu pohľadávok popretých čo do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosť.
Podľa § 148 ods. 1 ZKR, na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.
Podľa § 148 ods. 2 ZKR, skupina pre plánom nedotknuté pohľadávky sa považuje za skupinu súhlasiacu s plánom. Za skupinu súhlasiacu s plánom sa považuje tiež skupina, v ktorej nehlasoval žiaden veriteľ.
Podľa § 148 ods. 3 ZKR, veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci podľa osobitného predpisu, sa považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom; to neplatí, ak súhlasia s prijatím plánu v súlade s predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci.
Podľa § 151 ods. 1 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.
Podľa § 153 ods. 1 ZKR, Ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere
Podľa § 154 ods. 1 ZKR (účinný v čase začatia reštrukturalizačného konania), súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,
c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov
Podľa § 155a ods. 1 ZKR, dlžník alebo preberajúca osoba, nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok; na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50 % nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov. Pohľadávka podľa predchádzajúcej vety je do splnenia plánu alebo do neúčinnosti plánu nevymáhateľná.
Podľa § 156 ZKR, zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4. Ak zo záväznej časti plánu nevyplýva niečo iné, zaniká tiež funkcia veriteľského výboru a funkcia správcu.
Podľa čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, 1. Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. 2. S vnútorným trhom je zlučiteľná: a) pomoc sociálnej povahy poskytovaná jednotlivým spotrebiteľom za predpokladu, že sa poskytuje bez diskriminácie vo vzťahu k pôvodu výrobkov; b) pomoc určená na náhradu škody spôsobenej prírodnými katastrofami alebo mimoriadnymi udalosťami; c) pomoc poskytovaná hospodárstvu určitých oblastí Spolkovej republiky Nemecko v dôsledku rozdelenia Nemecka v rozsahu potrebnom na vyrovnanie hospodárskych nevýhod spôsobených týmto rozdelením. Päť rokov po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, môže Rada na návrh Komisie prijať rozhodnutie, ktorým sa zruší toto písmeno. 3. Za zlučiteľné s vnútorným trhom možno považovať: a) pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja oblastí s mimoriadne nízkou životnou úrovňou alebo s mimoriadne vysokou nezamestnanosťou, ako aj na podporu regiónov uvedených v článku 349, pričom sa zohľadní ich štrukturálna, hospodárska a sociálna situácia; b) pomoc na podporu vykonávania dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu alebo na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu; c) pomoc na rozvoj určitých hospodárskych činností alebo určitých hospodárskych oblastí, za predpokladu, že táto podpora nepriaznivo neovplyvní podmienky obchodu tak, že by to bolo v rozpore so spoločným záujmom; d) pomoc na podporu kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva, ak takáto pomoc neovplyvňuje podmienky obchodovania a hospodárskej súťaže v Únii v rozsahu, ktorý odporuje spoločným záujmom; e) iné druhy pomoci, ako ich vymedzia rozhodnutia Rady prijaté na návrh Komisie.
Podľa čl. 108 Zmluvy o fungovaní EÚ, 1. Komisia v spolupráci s členskými štátmi priebežne skúma systémy pomoci poskytovanej v týchto štátoch. Navrhuje im príslušné opatrenia, ktoré si vyžaduje postupný rozvoj alebo fungovanie vnútorného trhu. 2. Ak Komisia po výzve, aby príslušné strany predložili pripomienky, zistí, že pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov je nezlučiteľná s vnútorným trhom podľa článku 107, alebo ak zistí, že táto podpora sa zneužíva, rozhodne o tom, že príslušný štát túto pomoc v lehote stanovenej Komisiou zruší alebo upraví. Ak sa daný štát nepodriadi tomuto rozhodnutiu v stanovenej lehote, Komisia alebo iný dotknutý štát môže, odhliadnuc od ustanovení článkov 258 a 259, predložiť vec priamo Súdnemu dvoru Európskej únie. Na žiadosť členského štátu môže Rada jednomyseľne rozhodnúť, že pomoc, ktorú štát poskytuje alebo zamýšľa poskytnúť, sa ako výnimka z ustanovení článku 107 alebo nariadení uvedených v článku 109 považuje za zlučiteľnú, a to za predpokladu, že takéto rozhodnutie odôvodňujú výnimočné okolnosti. Ak
v súvislosti s touto pomocou Komisia už začala konať, ako je uvedené v prvom pododseku tohto odseku, podaním žiadosti Rade sa toto konanie zastavuje až do vyjadrenia Rady. Ak sa Rada do troch mesiacov od podania tejto žiadosti nevyjadrí, o veci rozhodne Komisia. 3. Komisia musí byť v dostatočnom čase upovedomená o zámeroch v súvislosti s poskytnutím alebo upravením pomoci, aby mohla podať svoje pripomienky. Ak usúdi, že takýto zámer je nezlučiteľný s vnútorným trhom podľa článku 107, začne konanie podľa odseku 2. Členský štát nemôže vykonať navrhované opatrenia, pokiaľ sa vo veci nerozhodlo s konečnou platnosťou. 4. Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa kategórií štátnej pomoci, o ktorej Rada podľa článku 109 rozhodla, že môže byť oslobodená od povinnosti informovať uvedenej v odseku 3 tohto článku.
Podľa § 3 zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi spoločenstva o skupinových výnimkách.
Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.
Podľa § 5 ods. 2 písm. e) zákona č. 231/1999 Z.z., o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, odklad platenia dane alebo povolenie zaplatenia dane v splátkach.
Súd sa oboznámil s reštrukturalizačným plánom dlžníka, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza, návrhom na potvrdenie plánu, zápisnicou o priebehu schvaľovacej schôdze, pričom vo svojom rozhodnutí vychádzal aj z ďalších skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania a zistil, že dňa 18.11.2015 schválil návrh reštrukturalizačného plánu veriteľský výbor, ktorý zároveň požiadal správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze, ktorá sa uskutočnila dňa 16.12.2015. Zo zápisnice o schvaľovacej schôdzi a schváleného reštrukturalizačného plánu vyplýva, že bolo vytvorených 6 skupín veriteľov, a to: 1.skupina zabezpečeného veriteľa - VÚB, a.s., 2. skupina zabezpečeného veriteľa - F. X., 3. skupina zabezpečeného veriteľa - Sevis, a.s., 4. skupina, kde boli zaradení veritelia nezabezpečených pohľadávok - verejný sektor a obchodný styk, 5. skupina - podriadení veritelia a 6. skupina - podmienené pohľadávky zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. Súd konštatuje, že dlžníkom predložený reštrukturalizačný plán bol schválený vo všetkých skupinách, a to počtom hlasov vyžadovaným § 148 ZKR na schválenie plánu. V 1., 2. a 3. skupine hlasovali jednotliví zabezpečení veritelia za prijatie plánu, vo 4. skupine nezabezpečených veriteľov hlasovali za prijatie plánu 4 veritelia zo 7 prítomných (3 veritelia boli proti), pričom z celkového počtu hlasov prítomných veriteľov 210.542 hlasovalo za prijatie plánu 130.754 a proti bolo 79.788, v 5. skupine podriadených veriteľov hlasovali za prijatie plánu 2 veritelia z 2 prítomných veriteľov, pričom z celkového počtu hlasov prítomných veriteľov 4.620 hlasovalo za prijatie plánu 4.620, v 6. skupine podmienených pohľadávok zabezpečeného veriteľa VÚB, a.s. hlasoval veriteľ za prijatie reštrukturalizačného plánu. Dlžník následne predložil súdu plán reštrukturalizácie spolu s návrhom na jeho schválenie v zákonnej 10 dňovej lehote od skončenia schvaľovacej schôdze. Podľa zistenia súdu spĺňa plán všetky náležitosti podľa § 135, § 136 a nasl. ZKR a súd nezistil žiadne porušenia ZKR pri príprave plánu.
Úloha súdu v reštrukturalizačnom konaní smeruje najmä k dohľadu nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie. V týchto intenciách sú formulované v ustanovení § 154 ods. 1 ZKR aj dôvody, pri naplnení ktorých súd reštrukturalizačný plán zamietne, hoc by s ním jeho účastníci súhlasili. Dôvody na zamietnutie plánu sú stanovené v tomto ustanovení v zásade taxatívne a súd pre potreby tohto rozhodnutia musí vykonať test každého z nich:
a) podstatné porušenie ustanovení ZKR o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
Vzhľadom na skutočnosti, ktoré plynú z priebehu konania súd konštatuje, že v celom priebehu reštrukturalizačného konania nenachádza také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali podstatné porušenie ustanovení ZKR, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Tento dôvod teda naplnený nie je.
b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,
Skutkové okolnosti, ktoré vyplývajú z predloženého plánu a priebehu konania neindikujú prijatie záveru, že niektorému z jeho účastníkov boli poskytnuté osobitné výhody, resp. že by prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním. Tento dôvod teda naplnený nie je.
c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím,
Súd konštatuje, že plán bol prijatý schôdzou veriteľov v súlade so zákonom, pričom nebolo potrebné nahrádzať súhlas niektorého z veriteľov.
d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.
Súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že plán je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, pričom súd v tejto súvislosti poukazuje aj na novozavedené ustanovenie § 155a ZKR, ktoré zachováva pre nezabezpečených veriteľov možnosť dosiahnuť uspokojenie až do výšky 100% zistenej nezabezpečenej pohľadávky.
Mimo vyššie uvedeného súd konštatuje, že je povinný skúmať pri rozhodovaní aj to, či schválením plánu nedochádza k poskytovaniu štátnej pomoci zo strany účastníkov plánu a súčasne ak dôjde k poskytnutiu štátnej pomoci, tak či je poskytovaná v súlade s predpismi upravujúcimi štátnu pomoc. V rámci posudzovania plánu a konania, musí súd brať na zreteľ aj čl. 107 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je súd povinný priamo aplikovať z úradnej povinnosti (súd poukazuje na závery plynúce napr. z rozhodnutia ESD zo dňa 14.12.1995, spojené konania C - 430/93 a C - 431/93, Van Schijndel a Van Veen, ECR I-1995 str. 4705), ako aj ustanovenia zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov.
V rámci reštrukturalizačného konania sú prihlásení viacerí veritelia, ktorí by mohli byť poskytovateľmi štátnej pomoci, a to: 1) Slovenská republika - Daňový úrad Žilina s pohľadávkami v celkovej výške 43.255,58 eur, 2) Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave s pohľadávkami v celkovej výške 27.034,43 eur, 3) Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., s pohľadávkami vo výške 9.499,91 eur, pričom v pláne sú títo veritelia zaradení do skupiny nezabezpečených veriteľov spolu s veriteľmi z obchodného styku, pre ktorých je vyhradená suma na ich uspokojenie vo výške 33% prihlásených zistených pohľadávok. Splatnosť pohľadávok je v záväznej časti plánu pre uvedených veriteľov rozložená do 36 kalendárnych mesiacov. Z reštrukturalizačného plánu vyplýva, že Sociálnej poisťovni má byť v zmysle plánu vyplatená suma 8,921,37 eur z prihlásenej pohľadávky 27.034,43 eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. suma 3.134,98 eur z prihlásenej pohľadávky 9.499,91 eur a Daňovému úradu Žilina suma 14.274,34 eur z prihlásenej pohľadávky 43.255,58 eur. Vykonaním prepočtu súd zistil, že títo veritelia celkovo odpustia dlžníkovi sumu 53.459,23 eur.
Zo skutočností, ktoré vyplynuli v priebehu konania, nemá súd osvedčené, že by tzv. štátni veritelia notifikovali možné poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii resp. postupovali v zmysle výnimiek pre notifikáciu, ktorými sú buď prípady skupinových výnimiek alebo prípady pomoci v rámci pravidiel de minimis (§ 3 zákona č. 231/1999 Z.z.). Súd vychádzajúc z judikatúry ESD má za to, že v konaniach má právomoc a povinnosť samostatne posúdiť, či v danom konaní ide o štátnu pomoc, alebo nie. Takéto posúdenie sa musí zakladať na jasných kritériách a musí prebehnúť v súlade s právom EÚ, judikatúrou ESD, ako aj predchádzajúcimi rozhodnutiami Komisie v obdobných prípadoch, pričom aj po takomto posúdení má na zreteli, že jeho stanovisko nie je možné považovať z pohľadu budúceho preskúmania tej istej pomoci Komisiou, za záväzné.
V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či v prejednávanej veci môže ísť o štátnu pomoc. Na takto nadnesenú otázku odpovedá súd pozitívne, pričom poukazuje, že štátnou pomocou nemusí byť len priame poskytnutie peňažných prostriedkov. Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, definícia pomoci je širšia ako definícia dotácie, keďže zahŕňa aj také opatrenia, ktoré v rôznych formách znižujú obvyklé náklady podnikov (napr. vec C-143/99 Adria-Wien Pipeline GmbH e Wietersdorfer & Peggauer Zementwerke GmbH proti Finanzlandesdirektion für Kärnten [2001] ECR I-6717, ods 90). Uplatnenie konkurzného resp. reštrukturalizačného konania na zadlžený podnik nepredstavuje samo
osebe štátnu pomoc (napr. vec C - 342/96, Španiesko v. Komisia [1999] ECR I-2459, ods. 46), avšak z konania resp. nekonania orgánov verejnej moci v takomto konaní, môže pre takýto podnik predstavovať určitú hospodársku výhodu. V prejednávanej veci môže štátna pomoc vyplynúť z odkladu splatnosti pohľadávok veriteľov, ktorí sú orgánmi verejnej správy, keďže týmto je dlžník v stave získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva (inak povedané, podstata tkvie v časovej hodnote peňazí).
Právo EÚ nerozlišuje medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý je v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Pred štát je postavená kautela (v tomto prípade je v pozícii štátu súd) svojim „správaním“ (v tomto prípade rozhodovaním) nedeformovať hospodársku súťaž na trhu. Súd teda v prejednávanom prípade, ak má rozhodnúť o potvrdení plánu, musí vykonať tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve (napr. vec C-245/97, DMT, [1999] ECR I-3913, ods. 25). Test spočíva v porovnaní, čo by v danej situácií za daných trhových podmienok urobil hypotetický veriteľ, ktorého cieľom by bolo získať plnenie zo svojej investície. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu, ktorý je schopný identifikovať a efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich záujmov. Súd pri tomto posudzovaní z povahy veci v zásade neprihliada na procesné aspekty povinností notifikácie, či procesné aspekty výnimiek pre notifikáciu, ak by sa jednalo o poskytnutie štátnej pomoci podľa pravidiel de minimis resp. v zmysle schválených schém pre skupinové výnimky (má však za to, že existenciu týchto pravidiel môže súd zohľadniť v rámci nezáväzných úvah rozhodnutia tzv. obiter dictum).
Súd pri vykonávaní testu vychádza primárne z údajov uvedených v pláne, pokiaľ tieto nie sú namietané alebo rozporované účastníkmi konania, prípadne sa javia pri bežnom posúdení ako zjavne nepodložené. Účastníci konania nenapadli dlžníkom a správcom deklarované závery o predpoklade uspokojenia veriteľov v konkurze a v reštrukturalizácii. Zároveň žiaden z dotknutých účastníkov nerozporoval zistenia predkladateľa plánu - dlžníka ani správcu ohľadom hodnoty majetku dlžníka a možností jeho speňaženia s prihliadnutím na náklady speňažovania a konkurzného konania. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal z údajov obsiahnutých v pláne.
Z opisnej časti plánu vyplýva, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka by sa nezabezpečení veritelia uspokojovali výlučne z výťažku zo speňaženia majetku zapísaného do všeobecnej podstaty, ktorý bude slúžiť zároveň aj na čiastočné uspokojenie pohľadávky zabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávka by nebola uspokojená v celosti z výťažku zo speňaženia majetku, ktorý ich uspokojenie zabezpečuje. Zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty sa predpokladá výťažok 120.000,- eur. Z toho suma 14.768,79 eur by pripadla na odmenu správcu (za speňažovanie hnuteľných vecí) a suma 36.353,06 eur by predstavovala ďalšie náklady konkurzu. Na uspokojenie nezabezpečených veriteľov by tak ostala suma 68.878,15 eur, pričom tak predpokladaná miera uspokojenia nezabezpečených veriteľov by bola 16,68 %. Pokiaľ by sa v rámci konkurzu zhodnotili aj možné odporovateľné právne úkony, tak by potenciálne prichádzalo do úvahy ďalšie uspokojenie veriteľov vo výške 2,49 %.
V prípade potvrdenia plánu bude na ich uspokojenie určená suma 135.977,04 eur, t.j. suma takmer dvojnásobná. Miera uspokojenia týchto veriteľov v konkurze by teda bola nižšia ako v rámci reštrukturalizácie, pričom zároveň podľa názoru súdu v prípade prijatia plánu postavenie týchto veriteľov nebude horšie, ako by bolo v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Súd tak môže skonštatovať, že pokiaľ je týmto veriteľom, ktorí sú poskytovateľmi štátnej pomoci, navrhované v rámcu reštrukturalizácie uspokojenie v rozsahu 33 % zistenej sumy ich zistených pohľadávok, tak títo veritelia spĺňajú podmienky testu trhového veriteľa, keďže miera uspokojenia ich pohľadávok je v prípade reštrukturalizácie zjavne vyššia, ako by tomu bolo v hypotetickom prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka. Preto je reštrukturalizácia aj v záujme týchto veriteľov z verejného sektora.
Súd ďalej konštatuje, že samotným vyhlásením konkurzu, by došlo k oddialeniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, nakoľko od vyhlásenia konkurzu, do splnenia rozvrhu výťažku (po ukončení prípadných sporov, speňažení majetku atď.) uplynie zväčša minimálne 20 mesiacov (až 36 mesiacov). Súd poznamenáva, že samotné právne predpisy (§ 16 vyhlášky č. 665/2005 Z.z.) predpokladá predloženie návrhu rozvrhu výťažku v lehote do 18 mesiacov (resp. 36 mesiacov). Počas tohto obdobia by veritelia mali odloženú splatnosť plnenia tak ako v reštrukturalizačnom pláne, resp. dlhšie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti,
má súd za to, že v prejednávanej veci miera uspokojenia ich pohľadávok je zjavne vyššia ako by tomu bolo v hypotetickom prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, a to už v kratšom časovom období.
Ak má súd podrobiť testu aj udržateľnosť a realizovateľnosť navrhovaných reštrukturalizačných opatrení (súd poukazuje v tejto súvislosti na Usmernenia spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach ((2014/C 249/01)) a na bod 127 Rozhodnutia Komisie zo dňa 7.6.2006 vo veci FRUCONA (C 25/2005), tak konštatuje, že síce existuje určitá pochybnosť súdu o udržateľnosti a realizovateľnosti navrhovaných reštrukturalizačných opatrení, ktorými sú v zásade len modifikácia pohľadávok (odpustenie časti pohľadávok veriteľov, vzdanie sa vymáhateľnosti časti pohľadávok, predĺženie lehoty splatnosti), v dôsledku čoho dlžník očakáva ozdravenie štruktúry záväzkov, čo má zlepšiť jeho platobnú disciplínu a napomôcť zachovaniu prevádzky dlžníka. Pokiaľ však dlžník bude zároveň realizovať speňažovanie majetku (či už vymáhaním pohľadávok alebo predajom nepotrebného a nadbytočného hnuteľného a nehnuteľného majetku), tak podľa názoru súdu reštrukturalizácia dlžníka by mohla byť úspešná a naplniť cieľ - zachovať podnik.
Súd okrem toho uvádza, že z obsahu spisového materiálu ani zo skutočností, ktoré vyšli najavo v priebehu reštrukturalizačného konania nemá vedomosť o tom, že by veritelia, ktorí by mohli byť poskytovateľmi štátnej pomoci - Sociálna poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Daňový úrad Žilina, notifikovali možné poskytnutie štátnej pomoci Európskej komisii, resp. že by postupovali v zmysle výnimiek pre notifikáciu, ktorými sú napr. prípady skupinových výnimiek. Súd v tejto súvislosti poukazuje napr. na Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis, platné od 01.01.2014, v zmysle ktorého je možné poskytnúť podnikateľom dokonca priamu pomoc do výšky 200.000 eur, ktorú na rozdiel od štátneho financovania predstavujúceho štátnu pomoc, ktoré spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy sa podľa článku 108 ods. 3 zmluvy nie je nutné Komisii notifikovať. Uvedené vyplýva z článku 109 zmluvy, v zmysle ktorého Rada môže určiť kategórie pomoci, ktoré sú od notifikačnej povinnosti oslobodené. V súlade s článkom 108 ods. 4 zmluvy Komisia môže prijať nariadenia týkajúce sa týchto kategórií štátnej pomoci. Nariadením (ES) č. 994/98 Rada v súlade s článkom 109 zmluvy rozhodla, že pomoc de minimis môže tvoriť jednu z takýchto kategórií. Na základe uvedenej skutočnosti sa pomoc de minimis poskytnutá jednému podniku počas určitého časového obdobia (v ktoromkoľvek období troch rokov), ktorá neprevyšuje určitú stanovenú sumu (strop 200.000 eur), považuje za pomoc, ktorá nespĺňa všetky kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy, a preto sa na ňu nevzťahuje notifikačný mechanizmus. Okrem uvedeného, podľa bodu 13 úvodnej časti Nariadenia Komisie (EÚ) č.1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis, toto nariadenie nevylučuje možnosť, že opatrenie sa nebude pokladať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy aj z iných dôvodov, než sú dôvody stanovené v tomto nariadení, napríklad preto, že je v súlade so zásadou podnikateľského subjektu v trhovom hospodárstve alebo preto, že nezahŕňa presun verejných zdrojov.
K žiadostiam veriteľov Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. o zaradenie do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky podľa § 137 ods. 3 ZKR a k následným námietkam vzneseným z dôvodu negatívneho stanoviska dlžníka k týmto žiadostiam súd uvádza, že tieto skutočnosti posudzoval pri zisťovaní, či nie sú splnené podmienky uvedené v § 154 ods. 1 ZKR. Právo EÚ ani predpisy Slovenskej republiky nerozlišujú v prípade konkurzného konania medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý by mal byť v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR, v ktorom je stanovená povinnosť prihlásiť všetky pohľadávky veriteľov bez rozdielu a zároveň na § 6 ZKR, ktorým je výslovne vylúčené zvýhodňovanie veriteľov s rovnakým postavením. Podľa § 137 ZKR sa vyžaduje, aby predkladateľ plánu v záväznej časti plánu vytvoril samostatnú skupinu pre zabezpečené pohľadávky a samostatnú skupinu pre nezabezpečené pohľadávky, ďalej skupinu pre podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, skupinu pre majetkové práva akcionárov a skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, ak sa predpokladá, že určité pohľadávky nebudú plánom dotknuté. Podľa § 137 ods. 2 ZKR predkladateľ plánu môže (nemusí) rozdeliť jednotlivé skupiny na ďalšie samostatné skupiny. Vytvoriť skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky nebolo povinnosťou predkladateľa plánu. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že správca pri zaradení pohľadávok týchto veriteľov do skupín nepostupoval v rozpore so zákonom. Ako vyplýva aj z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto uznesenia, súd mal preukázané, že Sociálna poisťovňa aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., zaradené do skupiny nezabezpečených
pohľadávok z obchodného styku a verejného sektoru, nebudú v prípade potvrdenia plánu v zjavne horšom postavení ako v prípade nepotvrdenia plánu, nakoľko z prijatého reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že uspokojenie týchto veriteľov v prípade potvrdenia plánu súdom bude 33 %, pričom v prípade konkurzného konania by bolo plnenie pre nezabezpečených veriteľov podstatne nižšie, a teda títo veritelia v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom dosiahnu vyššie uspokojenie ako v prípade vyhlásenia konkurzu, a preto, ak by boli štandardnými trhovými veriteľmi, bolo by potvrdenie reštrukturalizačného plánu v ich záujme. Napriek uvedenému však majú títo veritelia možnosť postupovať podľa § 157 ZKR, za splnenia ostatných zákonných podmienok na tento postup.
Vzhľadom na uvedené mohol súd skonštatovať, že mu nie sú známe dôvody na zamietnutie reštrukturalizačného plánu dlžníka, a preto pri aplikácii §153 ods. 1 ZKR rozhodol o jeho potvrdení a zároveň o skončení reštrukturalizácie dlžníka.
Prílohu tohto uznesenia tvorí súdom potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné /§ 198 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov/.