Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/412/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s. so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769 právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12 proti žalovanej T. Č., H.. XX. XX. XXXX, C. C. X, M. v konaní o zaplatenie 233,61,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 07. 10. 2015 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 233,61 € spolu so zákonným úrokom z omeškania 8,25 % ročne z tejto sumy od 07. 03. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 28. 01. 2013 so žalovanou ako veriteľ uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320130212 na sumu 650 € za odplatu vo výške 247 €. Žalovaná ako dlžníčka sa zaviazala zaplatiť celkovú sumu 897 € v trinástich mesačných splátkach, pričom prvé tri mesačné splátky boli dohodnuté vo výške 3,25 € a ďalších 10 pravidelných mesačných splátok bolo dohodnutých vo výške 88,73 €. Prvá splátka bola splatná 10-ty deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30-ty deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaná však celkovo do dňa spísania žaloby uhradila sumu 663,39 €, pričom úhradu urobila 12. 09. 2014.

Žalobca, pretože žalovaná nedodržiavala splátkový kalendár, oznámil žalovanej stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Obč. zák.. V predžalobnej upomienke zo dňa 29. 10. 2013 žalobca upozornil žalovanú na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky a v oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 08. 01. 2014 žalobca žalovanej oznámil, že celý dlh zahrňujúci nesplatenú časť úveru a odplaty sa stal splatným k 06. 03. 2014. Po zosplatnení záväzku bola žalovanou uhradená suma vo výške 310 € a ku dňu spísania žaloby celkový dlh predstavuje sumu 233,61 €.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila hoci jej bola doručená do vlastných rúk aj s prílohami.

Keďže vzhľadom na výšku uplatňovaného nároku medzi účastníkmi konania šlo o tzv. drobný spor podľa § 200ea O. s. p. súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. a § 156 ods. 3 O. s. p. dňa 30. 12. 2015 vyhlásil verejne rozsudok bez nariadenia pojednávania.

Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov žalobcom pripojených do súdneho spisu.

Súd mal takto preukázané, že účastníci konania nepochybne uzavreli úverovú zmluvu, ktorej číslo je uvedené v žalobe a pokiaľ ide o jej obsah, tak na jej základe sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 650,00 €, u ktorého úrok bol dohodnutý vo výške 20 % z istiny a súčasne bol poskytovaný za odmenu vo výške 18 % istiny, RPMN tohto úveru predstavovala 67,70 % a celková čiastka na úhradu 897 €, priemerná RPMN predstavovala 46,39 %. Žalovaná mala splácať úver tak, ako žalobca uviedol v žalobe prvými troma nižšími splátkami, poslednými desiatimi vyššími splátkami, ktorých zročnosť bola uvedená tak, ako žalobca uviedol. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky žalobcu, ktoré sa nachádzali na rubovej časti zmluvy a v ktorých článku 2 bolo uvedené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.

Žalobca do spisu nepripojil prehľad splácania úveru žalovanou, avšak predžalobnú upomienku zo dňa 29. 10. 2013, z ktorej vyplynulo, že ku dňu spísania tohto listu, žalovaná má žalobcovi dlhovať sumu 233,61 € s tým, že v prípade, že žalovaná túto sumu neuhradí do 5 dní od obdržania výzvy, žalobca uplatní svoje právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty podľa § 53 ods. 8 Obč. zák. bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a uplatní voči žalovanej zmluvné sankcie. Výzva bola odoslaná ako doporučená zásielka, avšak žalobca neprodukoval dôkaz, či a kedy bola žalovanej doručená.

Listom z 08. 01. 2014 potom žalobca žalovanej oznámil, že zosplatňuje dlh v celkovej výške 233,61 € ku dňu 06. 03. 2014 a to z dôvodu omeškania žalovanej s jeho splácaním. Ani v tomto prípade žalobca neprodukoval dôkaz, kedy toto oznámenie bolo dourčené žalovanej.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá vzhľadom na čas jej uzavretia už za účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a o pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ustanovenie § 9 ods. 2 citovaného zákona upravovalo náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ citovaného zákona zákon požadoval, aby zmluva spotrebiteľskom úvere stanovila dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Absencia týchto ustanovení spôsobovala podľa § 11 ods. 1 písm. a/ následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa presvedčenia súdu žalobca v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere pre bežného spotrebiteľa neurčitým spôsobom stanovil tak termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ako aj nezrozumiteľným spôsobom pre bežného spotrebiteľa stanovil termín splatnosti jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť dojednaní o týchto obsahových náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje neplatnosť predmetných dojednaní v zmysle § 37 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), podľa ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný.

Spôsob splácania úveru a z neho vyplývajúca konečná splatnosť úveru je vyjadrený tak, že k zisteniu kedy má byť zročná najbližšia splátka a kedy má byť úver vôbec celý zaplatený je možné dôjsť len zložitým napočítavaním dní s prihliadnutím na deň, kedy bola zmluva uzavretá. Prvá splátka bola takto zročná k 07. 02. 2013 s prihliadnutím na počet dní februára potom ďalšia k 09. 03. 2013 a podobne. V protiklade s takýmto zložitým napočítavaním jednotlivých splátok sa pokiaľ ide o deň zročnosti väčšina splátok sa stáva zročná v prvej dekáde toho, ktorého kalendárneho mesiaca. Bežného spotrebiteľa potom metie doporučený termín úhrady, ktorý je uvádzaný v zmluve ako 18-ty deň v mesiaci. Veriteľovi podľa presvedčenia súdu nič nebránilo, (keďže bol zrejmý dátum uzavretia zmluvy) uviesť presné a nemenné termíny splatnosti jednotlivých splátok, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca, ktorý použil formulár zmluvy ním predtlačený, neurobil, spôsobil tým podľa presvedčenia súdu neplatnosť časti zmluvy, ktorá sa týka jej obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo následne spôsobuje, že tieto údaje v zmluve absentujú, keďže neboli platne dohodnuté a úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Za takýchto okolností ak žalovanej bola reálne odovzdaná suma 650,00 €, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve a žalovaná na úhradu úveru do momentu, keď bola vyhotovená predžalobná upomienka dňa 29. 10. 2013 zaplatila celkovo 663,39 € (keďže podľa výzvy zo dňa 29. 10. 2013 dlhovala 233,61 €) je zrejmé, že žalovaná požičanú istinu preplatila.

Za takýchto okolností je súd toho presvedčenia, že žalobca, ktorý má právo pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru len na vrátenie tej sumy, ktorú reálne žalovanej požičal a vzhľadom na skutočnosť, že túto sumu žalovaná preplatila o sumu 13,39 €, že žaloba žalobcu je nedôvodná a preto ju súd v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, avšak v konaní jej trovy nevznikli a preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej sa proti neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.