Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-27-2015.pdf
PDF · 104.74 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
DK-9Cb/27/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín JUDr. Rastislav Stieranka v právnej veci navrhovateľa: MEX 3 s.r.o., Alej Slobody č. 3052/13, Dolný Kubín, IČO: 45 849 391, v zast. Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského č. 1729, Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti odporcovi: H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. č. XXX, v zast. JUDr. Ján Nota, nar. 03.07.1985, bytom Veličná č. 371 v konaní o zaplatenie 3.402,40 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.442,40 €. II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.151,83 € a iné trovy konania vo výške 204,- €.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 20.03.2015 navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 3.402,40 €, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- € a náhrady trov konania. Navrhovateľ odôvodňoval svoj nárok v návrhu ako aj na pojednávaní tým, že na základe nájomnej zmluvy mal navrhovateľ v nájme (v správe) celú budovu obchodného domu MEX v Dolnom Kubíne od 01.09.2010 do 01.09.2015 (č.l. 15). Vlastníkom budovy boli dvaja podieloví spoluvlastníci - odporca a manželka druhého z konateľov navrhovateľa (č.l. 14, 111). Navrhovateľ ako nájomca následne uzatváral s jednotlivými užívateľmi nebytových priestorov v obchodnom dome podnájomné zmluvy a zabezpečoval služby s tým súvisiace. Odporca ako podielový spoluvlastník a živnostník (č.l. 13) ešte pred prenajatím budovy navrhovateľovi osadil na fasádu obchodného domu reklamné panely. Dňa 16.12.2014 odporca ako živnostník vystavil voči navrhovateľovi faktúru č. XXXXXXXX vo výške 540,- € za osadenie jedného z reklamných panelov (č.l. 4), pričom v ten istý deň odporca ako konateľ navrhovateľa uhradil túto faktúru z účtu navrhovateľa, z ktorým mohol odporca ako konateľ disponovať (č.l. 6). Okrem toho odporca (ako konateľ navrhovateľa) dňa 28.4.2014 objednal u seba (ako u živnostníka) dodanie flexibilných predelových stien, aj ich osadenie do interiéru obchodného domu na 1. posch. (č.l. 105). Za dodanie tovaru a vykonanie prác odporca (ako živnostník) dňa 09.09.2014 vystavil voči navrhovateľovi faktúru č. XXXXXXXX vo výške 2.862,40 €. Odporca (ako konateľ navrhovateľa) faktúru uhradil dňa 16.09.2014 z účtu navrhovateľa (č.l. 5). Úhrady oboch faktúr, aj objednávku predelových stien interiéru, odporca vykonal bez predchádzajúceho súhlasu druhého z konateľov, čím porušil svoje povinnosti (§ 135a ods. 1 Obch. zák.). Navrhovateľ v tejto súvislosti poukazoval najmä na čl. VIII ods. 3 spoločenskej zmluvy navrhovateľa (č.l. 9), v zmysle ktorej v mene navrhovateľa konajú a podpisujú vždy najmenej dvaja konatelia spoločne. Druhý z konateľov však nedal súhlas na objednanie alebo vykonanie fakturovaných prác a nesúhlasil ani s úhradou vystavených faktúr. O dôvode týchto dvoch úhrad nevedela ani účtovníčka (č.l. 82). V danom prípade pritom nešlo o tzv. bežné obchodné vedenie spoločnosti, pretože činnosť navrhovateľa nebola zameraná na realizáciu takýchto aktivít, ale výlučne len na zabezpečenie služieb spojených s poskytovaním nebytových priestorov obchodného domu do podnájmu ďalším subjektom. K tomu navrhovateľ predložil kartu svojho analytického účtu za r. 2014, z ktorého vyplýva,
že výdavky na faktickú správu prenajatej budovy dosahovali sumu len cca 300,- € ročne (č.l. 78). Všetky investície do obchodného domu totiž realizovali spoločníci navrhovateľa, ktorí sú ako fyzické osoby zároveň podielovými spoluvlastníkmi obchodného domu. V tejto súvislosti navrhovateľ tiež poukazoval na čl. V ods. 3 nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého navrhovateľ (nájomca) nebol oprávnený vykonávať žiadne stavebné úpravy v budove, pričom tieto boli definované širšie, než stavebné úpravy na účely stavebného konania (č.l. 16). Navrhovateľ poukazoval, že odporcom objednané predelové steny boli osadené pevným kotvením do podlahy a stien. V súvislosti s liberáciou odporcu navrhovateľ namietal, že odporca nepreukázal existenciu žiadneho z dôvodov, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za spôsobenú škodu. Odporca nepreukázal najmä svoje tvrdenie, že jeho konanie smerovalo k zvýšeniu zisku navrhovateľa, že touto investíciou došlo k zvýšeniu tržieb z podnájmov. Navrhovateľ tvrdil, že v čase realizácie úprav interiéru už boli podnájomné zmluvy uzavreté. Odporca svojím konaním nadradil vlastné záujmy nad záujmy navrhovateľa v mene ktorého konal a svoje domnelé nároky, ktoré mu podľa neho ako spoluvlastníkovi budovy vznikli voči druhému spoluvlastníkovi budovy (J.. O.), si neoprávnene uplatnil (kompenzoval) voči navrhovateľovi. Týmto konaním odporca ako konateľ navrhovateľa porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 135a ods. 1 Obch. zák., a preto zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením jeho povinností (§ 135a ods. 2 Obch. zák.). Týmto jeho konaním vznikla navrhovateľovi škoda vo výške uhradených faktúr. Navrhovateľ svoje tvrdenia preukazoval vystavenými faktúrami (č.l. 3-4), výpisom z účtu o úhradách faktúr (č.l. 5), spoločenskou zmluvou (č.l. 7), výpisom z OR SR (č.l. 12), výpisom zo ŽR SR na meno odporcu (č.l. 13), výpisom z LV (č.l. 14, 111), zmluvou o nájme (č.l. 15), prehľadom podnájmov (č.l. 54), zmluvami o podnájme a ich výpoveďami (č.l. 55 - 72), pôdorysným náčrtom podlahovej plochy (č.l. 73), fotografiami interiéru (č.l. 74 - 75), výpisom z analytického účtu za r. 2014 (č.l. 78), korešpondenciou s p. X. (č.l. 79), žiadosťou účtovníčky (č.l. 82) a fotografiami detailu uchytenia (č.l. 98 - 102). Na návrh navrhovateľa súd na pojednávaní vypočul druhého z konateľov navrhovateľa (A.. O. - č.l. 85), aj spoluvlastníčku obchodného domu J.. E. O. (č.l. 118).
Druhý konateľ navrhovateľa A.. O. potvrdil vyjadrenia navrhovateľa uvedené v návrhu, resp. prednesené prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Zopakoval, že navrhovateľ mal s vlastníkmi budovy uzavretú nájomnú zmluvu len do 01.09.2015, a aj preto by bolo nelogické, aby v r. 2014 realizovali investíciu do priestorov, ktorých nájom im už na budúci rok končil, zatiaľ čo investované prostriedky by bolo potrebné odpisovať ešte niekoľko rokov. V dôsledku vykonanej „investície“ zo strany odporcu nebol do obchodného domu prilákaný žiaden nový podnájomník. H. X. síce uzavrela novú podnájomnú zmluvu, nebolo to však v dôsledku úpravy priestorov na 1. posch., ale kvôli nedostatku voľných priestorov na prízemí, o ktoré mala ona prioritný záujem. Svedkyňa J.. E. O. ako podielová spoluvlastníčka obchodného domu vypovedala v zhode s navrhovateľom, resp. s druhým konateľom navrhovateľa (jej manželom). Uviedla, že spolu s odporcom ako podieloví spoluvlastníci odovzdali v roku 2010 svoju budovu do správy navrhovateľovi prostredníctvom nájomnej zmluvy. Ich zámerom bolo, aby navrhovateľ zabezpečoval služby súvisiace s obstarávaním nájmu, vrátane vyhľadávania jednotlivých podnájomníkov do týchto priestorov. Prípadné investície mohol navrhovateľ majiteľom budovy len signalizovať a odporúčať s tým, že oni sami zvážili, či sa takéto práce budú realizovať. Realizáciu by však zabezpečovali majitelia budovy, nie navrhovateľ. Jednotliví podnájomníci si prenajaté priestory (plochu) upravovali a oddeľovali sami, keďže interiér budovy bol prakticky bez vnútorných priečok, ale po ukončení podnájmu boli povinní uviesť priestory do pôvodného stavu. V roku 2014 už existovali nezhody medzi ňou a odporcom (druhý spoluvlastník budovy) ohľadom ďalšej správy a využitia budovy. Do úvahy preto prichádzali rôzne riešenia, vrátane predaja alebo rozdelenia budovy. K definitívnej dohode však zatiaľ nedošlo. V tom období sa v účtovníctve objavili predmetné dve faktúry, ktorých realizácia ani úhrady neboli vopred odsúhlasené druhým konateľom. Svedkyňa uviedla, že odporca tak konal už aj v minulosti, kedy sa pokúsil vybrať peniaze od navrhovateľa vystavením neodsúhlasených faktúr, ale keď mu na to prišli (ona ako spoločníčka a manžel ako konateľ), odporca sľúbil, že sa to už nebude opakovať. Ona nikdy nesúhlasila s objednaním a osadením presklených interiérových priečok na 1. posch. obchodného domu. Nemá záujem kúpiť od navrhovateľa toto zariadenie. Ohľadom osadenia reklamných panelov na fasáde obchodného domu, svedkyňa uviedla, že tieto boli na fasáde osadené ešte pred odovzdaním budovy navrhovateľovi do nájmu. Odporca namietal voči podanému návrhu jeho nedôvodnosť, a to tak v odpore (č.l. 36) ako aj v priebehu pojednávania. Tvrdil, že ako konateľ vždy konal v záujme navrhovateľa s cieľom udržať existujúce podnájomné vzťahy, resp. zvýšiť tržby z podnájmu. Ako konateľ navrhovateľa neporušil žiadnu svoju povinnosť. Objektívne nemohol porušiť svoje povinnosti voči spoločnosti v zmysle § 135 ods. 1 Obch.
zák., keďže je nielen konateľom navrhovateľa, ale zároveň aj jeho spoločníkom. Okrem toho úkony, ktoré navrhovateľ označuje ako škodlivé, boli vykonané v mene navrhovateľa voči odporcovi, ktorý vystupoval ako živnostník. Nešlo teda o konanie spoločnosti voči tretej osobe, ale voči subjektu (fyzická osoba - podnikateľ), ktorý bol zároveň konateľom a spoločníkom navrhovateľa. Takú situáciu § 135a ods. 1 Obch. zák. nerieši. Odporca namietal, že vždy konal v prospech navrhovateľa, resp. v prospech jeho spoločníkov, ktorí sú zároveň majiteľmi obchodného domu. Poukazoval pritom na totožnosť osôb, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi budovy a zároveň jedinými spoločníkmi navrhovateľa. Ďalej odporca namietal, že obchodné vedenie spoločnosti patrí všetkým konateľom, pričom toto ustanovenie je kogentné a nemožno ho ani v spoločenskej zmluve upravovať odlišne. Pojem „obchodné vedenie spoločnosti“ je potrebné vykladať skôr extenzívne než reštriktívne (rozh. NS SR č. 5 Obdo 12/2009).
Odporca potvrdil, že na 1. posch. obchodného domu sa im už dlhší čas nedarilo prenajať plochu o výmere cca 173 m2, vzhľadom na nulový dopyt. Koncom r. 2013 preto odporca hovoril druhej spoluvlastníčke budovy, že by mali rozdeliť nebytový priestor na 1. poschodí na menšie plochy. Tá však s tým nesúhlasila a navrhla, aby si ho upravili (rozdelili) konkrétni podnájomníci, pokiaľ majú záujem. Odporca preto ako konateľ navrhovateľa „prijal rozhodnutie“ svojpomocne technicky rozdeliť tento priestor na niekoľko menších častí a zvýšiť tak tržby z podnájmu (č.l. 49). Tvrdil, že objednané (osadené) predelové interiérové steny nie sú stavebnými úpravami v pravom slova zmysle. Vynaloženou investíciou vzrástli prímy navrhovateľa v dôsledku vyšších tržieb z podnájomných zmlúv. Priznal, že t.č. sa už na 1. posch. obchodného domu nenachádza žiaden podnájomník, to je však dôsledok nerozumného konania druhého konateľa a jeho manželky (podielová spoluvlastníčka budovy). Ohľadom osadenia reklamných panelov odporca potvrdil, že tieto boli osadené už v roku 2010, t.j. ešte pred odovzdaním budovy obchodného domu MEX navrhovateľovi. J.. O. sa však ako druhá podielová spoluvlastníčka budovy odmietla finančne podieľať na pomernej úhrade ním vynaložených nákladov, preto v decembri 2014 vystavil faktúru aspoň za jeden reklamný panel voči navrhovateľovi. Faktúru považuje za dôvodnú, keďže navrhovateľ je subjektom, ktorý mal z osadenej reklamy prospech vo forme nájomného. Odporca svoje tvrdenia preukazoval fotografiami interiéru (č.l. 76 - 77, 80, 107 - 110), pôdorysným náčrtom podlahovej plochy (č.l. 81), cenovými ponukami (č.l. 103 - 104), objednávkou (č.l. 105), výzvou podnájomcu (č.l. 113), fotografiami fasády budovy (č.l. 114 - 115), sťažnosťou podnájomcov (č.l. 116), vyhlásením doručovateľky (č.l. 117). Okresný súd na pojednávaní konanom v dňoch 01.10.2015 (č.l. 52), 10.11.2015 (č.l. 83) a 08.12.2015 (č.l. 118) vykonal dokazovanie podľa návrhov obidvoch sporových strán, pričom následne ustálil skutkový a právny stav veci nasledovne: V danom prípade išlo o spor medzi obchodnou spoločnosťou a jedným z jej konateľov. Predmetom sporu bol nárok obchodnej spoločnosti (navrhovateľa) na náhradu škody voči svojmu konateľovi (odporcovi) uplatnený v zmysle § 135a ods. 2 Obch. zák. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k realizácii prác, ktoré boli následne fakturované na ťarchu navrhovateľa. Spor medzi účastníkmi konania sa týkal posúdenia neoprávnenosti, či neefektívnosti objednania takých prác a ich následnej úhrady. V zmysle § 133 ods. 1 Obch. zák. je štatutárnym orgánom spoločnosti jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Na rozhodnutie o obchodnom vedení spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, sa vyžaduje súhlas väčšiny konateľov, ak spoločenská zmluva neurčí vyšší počet hlasov (§ 134 Obch. zák.). V zmysle § 135a ods. 1 Obch. zák. sú konatelia povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
V zmysle § 135a ods. 2 Obch. zák. konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Konateľ však nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti (§ 135a ods. 3 Obch. zák.). V zmysle § 757 Obch. zák. pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinnosti ustanovených týmto zákonom, platia obdobne ustanovenia § 373 a nasl. Obch. zák. Kto poruší svoju povinnosť zo
záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť (§ 373 Obch. zák.). Úprava zodpovednosti konateľov za škodu spôsobenú pri výkone svojej pôsobnosti obsiahnutá v § 135a Obch. zák. má teda charakter špeciálnej úpravy vo vzťahu k všeobecnej úprave zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obch. zák. Ak konateľ spôsobí škodu pri výkone svojej pôsobnosti, či už porušením záväzku alebo porušením povinnosti podľa Obchodného zákonníka, je povinný nahradiť spôsobenú škodu, a to za podmienok upravených v § 373 a nasl. Obch. zák. Pre vznik zodpovednosti konateľov za škodu musia byť splnené nasledovné predpoklady: vznik škody, porušenie povinnosti pri výkone funkcie konateľa a príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Zodpovednosť konateľa za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti a konateľ bude zodpovedať za spôsobenú škodu bez ohľadu na to, či ju spôsobil zavineným konaním alebo nie. Zodpovednosti za škodu sa môže konateľ zbaviť preukázaním niektorého z liberačných dôvodov (§ 135a ods. 3 Obch. zák.). Konateľ nebude zodpovedať za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou. V prípade, že neunesie dôkazné bremeno v tomto smere, zákon zavádza osobitný liberačný dôvod, a to subjektívnej povahy. Týmto dôvodom je dobrá viera konateľa, že koná v záujme spoločnosti. Takýmto spôsobom je záujem spoločnosti vždy preferovaný pred záujmom spoločníkov. Týmto mechanizmom právnej úpravy zákonodarca ponecháva konateľom tzv. právo na omyl pri rozhodovaní. Faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 4) ohľadom osadenia reklamnej tabule vo výške 540,- € je zjavne neoprávnená. Pokiaľ odporca dal pokyn na úhradu tejto faktúry, konal v rozpore s § 135a ods. 1 Obch. zák. Odporca sám opakovane priznal, že osadenie reklamnej tabule na fasáde obchodného domu realizoval ako podielový spoluvlastník budovy skôr, než došlo k odovzdaniu celej budovy do nájmu navrhovateľovi. V čase vzniku nájomného vzťahu medzi navrhovateľom a majiteľmi budovy už teda táto investícia bola vykonaná. Navrhovateľovi bola odovzdaná budova do nájmu s už osadeným reklamným panelom na jej fasáde. Navrhovateľ teda objektívne nebol (nemohol byť) objednávateľom takej investície. Niet teda žiadneho právne relevantného dôvodu, pre ktorý by vznikla navrhovateľovi povinnosť takto vynaložený výdavok uhradiť. Medzi navrhovateľom a fakturujúcim subjektom neexistoval žiaden obchodný záväzkový vzťah v tomto smere. Odporca teda úhradou takto vystavenej faktúry konal proti záujmom navrhovateľa, ktorého bol konateľom, a namiesto toho konal v prospech fakturujúcej osoby, ktorou bol on sám ako živnostník. V tejto súvislosti ešte okresný súd poznamenáva, že ak bol reklamný panel osadený na fasádu obchodného domu už pred prenajatím budovy navrhovateľovi, t.j. pred 01.09.2010, je nepochybné, že úhrada faktúry č. XXXXXXXX b.ola vykonaná po viac ako štyroch rokoch odo dňa realizácie týchto prác (16.12.2014).
Odporca v súvislosti s úhradou faktúry č. XXXXXXXX ani neuvádzal žiadne osobitné dôvody, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za spôsobenú škodu. Naopak - priznal, že túto faktúru (ako živnostník) vystavil a následne (ako konateľ navrhovateľa) uhradil, pretože sa na nákladoch, ktoré vynaložil ako spoluvlastník budovy, odmietla spolupodieľať druhá spoluvlastníčka budovy. Odporca teda ani nezakrýva, že tým sledoval výlučne svoj súkromný záujem (úhrada v minulosti vynaložených nákladov). Takýto postup bol samozrejme neoprávnený a nijako nesledujúci záujem navrhovateľa, t.j. spoločnosti, v mene ktorej odporca konal. Z ustanovenia § 135a ods. 1 in fine Obch. zák. výslovne vyplýva pre každého konateľa zákaz uprednostňovať záujmy niektorých spoločníkov pred záujmami spoločnosti. Rovnako neoprávnený a škodlivý bol aj postup odporcu vo vzťahu k druhej fakturovanej pohľadávke. Odporca nebol oprávnený v mene navrhovateľa objednať (kúpiť) sklené predelové steny, ani zabezpečiť v mene navrhovateľa ich osadenie v prenajatej budove. Ním vykonaná objednávka zo dňa 28.04.2014 v mene navrhovateľa voči sebe samému ako živnostníkovi (č.l. 105) bola neoprávnená. Odporca nebol oprávnený takto konať bez súhlasu druhého konateľa (čl. VIII ods. 3 spoločenskej zmluvy). Objednanie takýchto prác bolo v rozpore aj s nájomnou zmluvou, ktorou bol navrhovateľ viazaný. Ako nájomca mal totiž navrhovateľ zakázané vykonávať takéto zásahy do prenajatého objektu (čl. V ods. 3 nájomnej zmluvy). Odporca síce najskôr tvrdil, že tieto predelové steny sú len „odstrániteľne prilepené“ (č.l. 85), po predložení usvedčujúcich fotografií však už priznal, že ide o kotvenie do betónového stropu pomocou tzv. hmoždiniek (č.l. 120). Odporca pritom vedel, že koná bez súhlasu druhého konateľa, ako aj bez súhlasu druhého spolumajiteľa budovy (č.l. 86). Vzhľadom na princíp objektívnej zodpovednosti (§ 373 a nasl. Obch. zák.) bolo teda povinnosťou odporcu preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou, resp. v dobrej viere, že koná v záujme
spoločnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere však odporca neuniesol. Jeho tvrdenia, že vždy konal v prospech navrhovateľa, nie sú ničím podložené. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že záujem obchodnej spoločnosti nemožno stotožňovať a spájať so záujmom spoločníkov. To, čo je na prospech spoločnosti, nemusí byť automaticky na prospech jej spoločníkov. Najmä však platí, že sledovaný prospech spoločníkov nemusí byť vždy prospechom spoločnosti. Odporca zjavne nerozlišoval záujem, ktorý mal vo vzťahu k budove ako jej spolumajiteľa a záujem, ktorý mal (mal mať) ako konateľ zastupovanej spoločnosti (navrhovateľa). Ako spoluvlastník budovy isteže mohol investovať do budovy rešpektujúc pritom práva druhého spoluvlastníka (§ 139 ods. 2 Obč. zák.). Ako konateľ však bol povinný sledovať záujmy navrhovateľa ako samostatného subjektu (nositeľa) práva povinností. Na námietku navrhovateľa, že tržby boli dosiahnuté na základe podnájomných zmlúv, ktoré boli uzavreté ešte pred vykonaním tejto investície, odporca nezareagoval žiadnym dôkazom. Odporca síce uvádzal, že má svedkov, ktorí sú ochotní dosvedčiť, že by nemali záujem na pokračovaní podnájomného vzťahu, ak by sa nezrealizovalo rozdelenie priestoru na 1. posch., ale žiadneho z nich nenavrhol vypočuť (č.l. 85). Odporca v priebehu konania rozporne uvádzal informácie ohľadom návratnosti ním vykonanej investície. Raz uvádzal, že výnosy z investície niekoľkonásobne prevyšovali výdavky (č.l. 49), inokedy tvrdil, že investované náklady sa už navrhovateľovi trikrát vrátili vo forme výnosu z nájmov (č.l. 87), neskôr však už tvrdil, že v dôsledku tejto investície došlo k zvýšeniu
nájomného o 0,50 € na m2 a investícia by sa vrátila až neskôr (č.l. 120). Žiadne z týchto tvrdení však odporca nepreukázal. Napokon potvrdil, že návratnosť tejto investície je už zmarená, keďže podnájomníci z budovy poodchádzali (č.l. 121). Tu treba uviesť, že odporca už v čase investície vedel, že nájomný vzťah navrhovateľa k budove obchodného domu je dohodnutý len do 01.09.2015 a navrhovateľovi sa za tento posledný rok trvania nájmu nestihne investícia vrátiť. Svojím konaním teda odporca ako konateľ spôsobil navrhovateľovi škodu. Výškou škody je súčet výšky nedôvodne uhradených faktúr, t.j. úbytok finančných prostriedkov z majetku navrhovateľa. Nemožno prehliadať, že od 01.09.2015 už navrhovateľ nemá budovu obchodného domu v nájme a aj preto je pre neho toto interiérové zariadenie nadbytočné a nezúžitkovateľné. Z fotografií, ktoré súdu predložil odporca vyplýva, že ním kúpené a osadené predelové steny sú aj naďalej osadené v interiéri budovy obchodného domu, ktorý nepatrí navrhovateľovi a tento ho už nemá ani v nájme. Reklamný panel sa nachádza na budove, ktorá nepatrí navrhovateľovi a nemôže s ním nijako disponovať. Okrem spôsobenej škody súd priznal navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky, a to vo výške 40,- €. Súd pritom aplikoval ustanovenia § 369c ods. 1 Obch. zák. a § 2 nar. vlády č. 21/2013 Z.z. V danom prípade teda ide o príslušenstvo uplatnenej pohľadávky (§ 121 ods. 3 Obč. zák.), t.j. hmotnoprávny nárok, a nie o súčasť trov konania. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal navrhovateľovi proti odporcovi právo na ich náhradu, keďže navrhovateľ mal vo veci plný úspech. Priznané trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 204,- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.151,83 €, ktoré pozostávajú z odmeny za 5 úkonov právnej pomoci (príprava a prevzatie veci; podanie návrhu; vyjadrenie k odporu; 2x účasť na pojednávaní) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume po 131,13 €/úkon v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Súd priznal navrhovateľovi aj paušálnu náhradu tzv. hotových výdavkov za 5 úkonov vo výške 8,39 €/ úkon v zmysle § 16 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z., ako aj 20% z trov právneho zastúpenia v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Keďže navrhovateľa, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, v konaní zastupoval advokát, je odporca povinný zaplatiť náhradu súdom priznaných trov priamo právnemu zástupcovi navrhovateľa. Takýto spôsob úhrady priznaných trov vyplýva priamo zo zákona (§ 149 ods. 1 OSP). V zmysle § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Ohľadom povinnosti nahradiť trovy konania súd neurčil dlhšiu lehotu na zaplatenie súdom priznanej sumy, a preto sa rozsudok stane vykonateľným márnym uplynutím zákonom určenej lehoty.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať na Okresnom súde Dolný Kubín odvolanie, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia.
V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 42 ods. 3 OSP (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.