Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/121/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Milana Straku v trestnej veci proti odsúdenému R. M., nar. XX.XX.XXXX v Z., okres Z., trvale bytom Z. pod Z., D. V. XXX/XX, okres W., t. č. výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 04. októbra 2022 prejednal sťažnosť odsúdeného podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 27. júna 2022 pod sp. zn. a jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa s a sťažnosť odsúdeného R. M. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Odsúdený R. M. (ďalej len „odsúdený“) vykonáva trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. zo dňa 14. októbra 2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. zo dňa 16. marca 2021, vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne, pre trestný čin prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písm. b), písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Tr. zákona, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Na výkon tohto trestu nastúpil odsúdený dňa 19. júla 2021 a predpokladane ho má vykonať dňa 19. januára 2023. Lehota pre jeho prípadné podmienečné prepustenie mu plynie odo dňa 19. apríla 2022 (po výkone 1 uvedeného trestu odňatia slobody).

Dňa 12. mája 2022 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh odsúdeného na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Okresný súd Trenčín (ďalej len „okresný súd“) na verejnom zasadnutí konanom dňa 27. júna 2022 po vypočutí odsúdeného rozhodol uznesením pod sp. zn. tak, že podľa s použitím , Tr. zákona návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol, nakoľko dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa dôsledne (kumulatívne) všetky tri zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie

Proti tomuto uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu podal odsúdený sťažnosť, ktorú do konania neverejného zasadnutia krajského súdu písomne neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 31. augusta 2022, na neverejnom zasadnutí dňa 04. októbra 2022 preskúmal v zmysle § 192 odsek 1

správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného R. M., hoci bola podaná oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste, nie je dôvodná.

Okresný súd postupoval vecne správne a zákonne, keď návrh odsúdeného R. M. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Správne zistil, že odsúdený kumulatívne (súčasne) nespĺňa všetky tri zákonné podmienky pre to, aby mohol byť podmienečné prepustený, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (z nich najmä vysoké riziko recidívy po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a nepriaznivá resocializačná prognóza na základe stredného rizika sociálneho zlyhania) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá, resp. vyžaduje ustanovenie § 66 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona. Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom primerane odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody v podrobnostiach len poukazuje, keďže kvalifikované napadnuté uznesenie okresného súdu a uznesenie nadriadeného krajského súdu tvoria jednotu. Krajský súd dodáva, že jediná materiálna podmienka, ktorá u odsúdeného nie je splnená, a to prognóza vedenia riadneho života na slobode po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, je málo pravdepodobná aj z dôvodu neistého sociálneho zázemia u odsúdeného na slobode, najmä však jeho „špeciálna“ recidíva vo vzťahu k zanedbávaniu svojej povinnosti vyživovať (opakované odsúdenia za takéto konanie v rozpore so Zákonom o rodine), ale tiež skutočnosť, že v nedávnej minulosti bola odsúdenému opakovane (už dvakrát) daná šanca podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody a keď aj odsúdený sa v určenej skúšobnej dobe osvedčil, odsúdený zlyhal a opätovne v páchaní trestnej činnosti pokračoval. Krajský súd sa preto v zhode bez výhrad stotožnil so záverom okresného súdu, že prognóza vedenia riadneho života odsúdeným po podmienečnom prepustení je skutočne tak minimálna, že nie je daná ani tá najmenšia istota, že odsúdený už bude viesť iba riadny život.

Krajský súd na základe uvedených dôvodov nepovažoval sťažnosť odsúdeného R. M. za dôvodnú, neakceptoval ju a podľa ju preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.