Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/40/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Márie Rišiaňovej, v právnej veci starostlivosti o maloletú Q. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. W., dieťa rodičov - matky D. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX F., a otca E. Q., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX W. W., v konaní o návrhu matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca, na základe odvolania otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. - 77 zo dňa 04. 09. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) rozhodol rozsudkom zo dňa 04. 09. 2015 o návrhu matky o zvýšenie vyživovacej povinnosti otca tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -113 zo dňa 03. 07. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -132 zo dňa 26. 09. 2012 vo výroku o výžive maloletej Q. Q., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „maloletá“) tak, že otec je povinný prispievať na jej výživu zvýšeným výživným zo sumy 80,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne, od 04. 09. 2015, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej (prvý výrok). Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá pravo na náhradu trov konania (druhý výrok). V odôvodnení rozhodnutia Okresný súd konštatoval, že matka maloletej (ďalej len „matka“) sa návrhom doručeným súdu dňa 12. 05. 2015 domáhala obmedzenia styku otca maloletej (ďalej len „otec“) s maloletou a zvýšenia výživného na maloletú na sumu 100,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01. 09. 2015. Jej návrh na zvýšenie výživného na maloletú vylúčil uznesením č. k. -28 zo dňa 20. 05. 2015 na samostatné konanie. Zvýšenia výživného sa domáhala z dôvodu zvýšenia výdavkov na maloletú a z dôvodu jej nepriaznivej finančnej situácie. Naposledy bola určovaná vyživovacia povinnosť otca voči maloletej pri rozvodovom konaní v októbri 2012, keby bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 80,- Eur mesačne, a to vzhľadom k tomu, že ona bola v tom čase na materskej dovolenke, maloletá nenavštevovala škôlku a taktiež bola zohľadnená aj skutočnosť, že otec sa s maloletou stretával častejšie. Maloletá bude mať XX. XX. XXXX F. rokov a navštevuje Materskú školu v C.. Ona je v súčasnosti vedená na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny W. W. ako uchádzačka o zamestnanie. Takto je evidovaná od roku 2014. Na základe dohody o vykonaní práce pracuje ako F. v E. X. zo X. na T. ulici v W. W., kde dosahuje čistý mesačný príjem cca 100,- Eur. Nepoberá dávku v nezamestnanosti. Okrem toho poberá prídavok na dieťa. Iný príjem nemá. Daňovými bonus nepoberá. Snažila sa a aj sa snaží nájsť si prácu, chodí na pracovné pohovory, avšak z dôvodu, že je samoživiteľka rodiny, je ťažké nájsť si prácu. Pri platení výdavkov jej pomáha matka zo svojho dôchodku. Zvýšenie výživného zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne s účinnosťou od septembra 2015

žiadala z toho dôvodu, že začal nový školský rok a v súvislosti s nástupom maloletej do materskej školy jej vznikli väčšie výdavky. V súvislosti s odôvodnením rozhodnutia o zvýšení výživného okresný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že „z ustanovenia § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou pre zmenu doposiaľ určenej výšky výživného je zmena pomerov. Zmenu pomerov musí mať súd preukázanú tak na strane oprávneného, t.j. dieťaťa, ako aj na strane povinného, t.j. otca.“ Uviedol, že „z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletému dieťaťu bola upravená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -113 zo dňa 03. 07. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici -132 zo dňa 26. 09. 2012, na základe ktorého bol otec povinný prispievať na výživu maloletej Q. výživným vo výške 80,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Uvedený rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici nadobudol právoplatnosť dňa 02. 10. 2012. V tom čase bola maloletá v osobnej starostlivosti matky. Matka mala mesačný príjem z rodičovského príspevku vo výške 194,77 Eur, okrem toho poberala prídavok na dieťa vo výške 22,54 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -77 zo dňa 19. 04. 2012 bol otec dieťaťa, resp. odporca povinný prispievať matke manželským výživným vo výške 100,- Eur mesačne. Otec dieťaťa bol v tom čase zamestnaný a jeho čistý priemerný mesačný zárobok bol vo výške 585,42 Eur (za časové obdobie august 2011 až február 2012 vrátane). Okrem tohto príjmu iný príjem nemal.“ V súvislosti s aktuálnym stavom okresný súd uviedol, že maloletá má Q. roky, teda je o dva roky staršia ako v dobe predchádzajúceho rozhodnutia a navštevuje Materskú školu v C.. Z toho dôvodu úmerne s jej vekom došlo k zvýšeniu nákladov spojených s jej výchovou, výživou, ošatením, obutím, stravovaním, ale najmä s krytím jej školských potrieb. Je vo veku, kedy je plne odkázaná na výživu zo strany svojich rodičov. Matka je od 01. 03. 2014 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pričom nie je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi. Je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Z oznámenia U. B. - X., s miestom podnikania A. X. X, N., IČO: XX XXX XXX zo dňa 04. 08. 2015 zistil, že matka má s uvedeným zamestnávateľom uzatvorenú dohodu o vykonaní práce, pričom z tejto pracovnej činnosti má priemernú čistú mesačnú mzdu 85,74 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa otca zistil, že jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od júla 2014 do júna 2015 bol 783,18 Eur. Následne okresný súd uviedol, že „vzhľadom na zvýšené výdavky na dieťa, ako aj zvýšený príjem otca, súd návrh matky na zvýšenie výživného považoval za dôvodný. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd vychádzal z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t.j. odôvodnených potrieb, veku dieťaťa, ako aj možností a schopností otca a zvýšil výživné na maloletú zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, a to odo dňa rozhodnutia súdu z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa si plní vyživovaciu povinnosť pravidelne a nemá na výživnom dlh. Ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Súd mal za to, že takto zvýšené výživné zodpovedá aj vývoju životných nákladov. Pri zvyšovaní výšky výživného súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej. Dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 85,74 Eur, pričom je vedená na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny W. W. ako uchádzačka o zamestnanie. Na maloleté dieťa taktiež poberá rodinné prídavky v sume 23,52 Eur mesačne. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o dieťa, ako aj jeho výživu v rovnakom rozsahu ako povinný rodič, t.j. otec. Matka maloletého dieťaťa svojou osobnou starostlivosťou totiž nahrádza plnenie vyživovacej povinnosti k maloletej. Takto stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkom, ktorý matka na dieťa poberá a určitou finančnou čiastkou zo strany otca dieťaťa by mala zabezpečovať dostatok finančných prostriedkov na úhradu potrieb maloletého dieťaťa.“ Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil okresný súd aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti uvedenému rozsudku podal otec zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu „zrušil v plnom rozsahu ako nedôvodný a vydal predbežné opatrenie na výšku výživného v pôvodnej výške do času, kým nebude vynesený právoplatný rozsudok vo veci úpravy stretávania sa otca s maloletou Q. Q., nar. X. XX. XXXX“, z čoho možno vyvodiť, že de facto žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil a návrh matky o zvýšenie výživného na maloletú zamietol. V odôvodnení odvolania uviedol, že s rozsudkom nesúhlasí, pretože je presvedčený o nepravdivosti matkou predložených dôkazov o výške jej príjmu, ako aj o množstve odpracovaných hodín. Matka v predchádzajúcom období pracovala oveľa častejšie, ako uvádza v listinných dôkazoch. O pravdivosti ňou predložených dôkazov sa dá pochybovať už len z dôvodu, že „so zamestnávateľom udržujú kamarátsky vzťah a v tom prípade kamarát napíše do papierov čo len chce.“ Ako ďalší dôvod odvolania uviedol fakt, že matka „poberala výživné na maloletú vo výške

80 Eur od samého rozvodu, čo v tej dobe bolo a aj je vzhľadom k pomerom vysoko nadhodnotené.“ Zdôraznil, že na maloletú je z výživného poukazovaná len mizivá čiastka. Má osobnú skúsenosť s tým, že matky v obdobnej finančnej situácii poberajú výživné na stredoškolsky a vysokoškolsky vzdelávajúce sa deti vo výške 100,- Eur od otcov s oveľa vyšším príjmom ako má on. Dcére peniaze neodopiera, ale matka „ich minie na svoje osobné potreby, nie na dieťa.“ V závere odôvodnenia uviedol, že „pokiaľ súd udáva, že maloletá má nárok na taký istý komfort žitia, ako majú jej rodičia, je tu na zváženie fakt ohľadom pridelenia starostlivosti rodičovi, ktorý ten spomenutý komfort má.“ Pokiaľ si matka dieťaťa nevie a nemá záujem zabezpečiť vyšší príjem, ako sama poberá, tak je toho názoru, že dieťa by malo byť zverené do jeho opatery.

Kolízny opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že „odporúča odvolaciemu súdu, aby rozsudok prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu.“ Uviedol, že zisťovaním v domácnosti maloletej a v starostlivosti matky o maloletú nezistil žiadne nedostatky. Matka maloletej v konaní preukázala zvýšené náklady maloletej nielen na zabezpečenie jej predškolských a kultúrnych potrieb, ale aj na zabezpečenie ošatenia, obutia, stravovania, bývania a taktiež zdravotnej starostlivosti o maloletú, ktoré zodpovedajú veku a potrebám maloletej.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala „ponechať rozsudok prvostupňového súdu v plnom rozsahu“, teda de facto žiadala rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť. V súvislosti s argumentami otca uvedenými v odvolaní uviedla, že si hľadá prácu na plný úväzok s 8 hodinovou pracovnou dobou a minimálnym zárobkom aspoň 400,- Eur. Takéto zamestnanie už má sľúbené. Otec maloletej ju obviňuje z nehospodárnosti vo vzťahu k financiám, pričom on „dedil okolo 40 000,- Eur z predaja rodinného domu po tete“ a maloletej „z nich prakticky nedal nič.“ V závere vyjadrenia uviedla, že otec „sa snaží dať na vedomie súdu, že má lepší komfort pre dcérku“ a preto „nerozumie jeho odvolaniu, keď sa jedná o zvýšenie len o 20,- Eur.“

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. s použitím § 156 ods. 3 O.s.p., a rozsudok okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po oboznámení sa s obsahom spisu a okresným súdom vykonanými dôkazmi odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým s účinnosťou od 04. 09. 2015 zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletej zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, je vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.), ktoré dostatočne podrobné, jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, a teda spĺňa zákonné podmienky odôvodnenia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd v prvom rade uvádza, že otec v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by neboli predmetom prvostupňového konania, resp., ktoré by prvostupňový súd pri svojom rozhodnutí nezohľadnil. V podstate len vo všeobecnosti spochybňoval výšku aktuálneho príjmu matky, bez toho, aby uviedol konkrétne okolnosti alebo dôkazy, preukazujú opodstatnenosť týchto jeho výhrad. Z obsahu zápisnice z pojednávania prvostupňového súdu vyplýva, že ani v rámci prvostupňového konania nežiadal doplniť dokazovanie ohľadom aktuálneho príjmu matky.

Odvolací súd uvádza, že z okresným súdom presne citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že pri určovaní výšky výživného je potrebné predovšetkým brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrno-spoločenských potrieb, športových záujmov a podobne. Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu k životnej úrovni rodičov. U povinnej osoby sú rozhodujúce jej reálne schopnosti

a možnosti poskytovať výživné, pričom jediným kritériom tohto hľadiska nie je len aktuálny príjem, ale celkové reálne schopnosti a možnosti povinnej osoby, ktoré sa skúmajú z objektívneho hľadiska a komplexne. To znamená, že u povinnej osoby sa skúma jednak to, či jej aktuálny príjem objektívne zodpovedá jej schopnostiam a možnostiam, ale zároveň sa skúmajú i jej celkové majetkové pomery.

V tomto prípade je z prevedeného dokazovania nesporné, že otec v období júl 2014 až jún 2015 dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 783,18 Eur. Túto skutočnosť otec v odvolaní nespochybnil. Možno konštatovať, že tento príjem objektívne zodpovedá jeho schopnostiam a možnostiach. Ak okresný súd vychádzajúc z uvedeného príjmu otca a po zohľadnení jeho základných výdavkov, ale i po zohľadnení oprávnených potrieb maloletej rozhodol, že s účinnosťou od 04. 09. 2015 je povinný prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným vo výške 100,- Eur mesačne, ide o rozhodnutie, ktoré je vecne správne, pretože jednak zohľadňuje aktuálne reálne schopnosti a možnosti otca a zároveň zohľadňuje i opodstatnené potreby maloletej, zodpovedajúce jej veku a zaradeniu do predškolského zariadenia. Zároveň zohľadňuje i to, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výhradne matka a že táto jej osobná starostlivosť fakticky predstavuje naturálny ekvivalent materiálnej hodnoty, ktorá je minimálne rovnocenná tomu čo poskytuje otec vo forme výživného.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Záverom odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa otec v odvolaní domáhal, aby odvolací súd „vydal predbežné opatrenie na výšku výživného v pôvodnej výške do času, kým nebude vynesený právoplatný rozsudok vo veci úpravy stretávania sa otca s maloletou Q. Q., nar. X. XX. XXXX.“, tak odvolací súd na tento „návrh“ nemohol prihliadať, pretože vecne príslušným súdom na nariadenie (akéhokoľvek) predbežného opatrenia je prvostupňový súd, pričom musí ísť o návrh, ktorý má zákonom predpísané náležitosti, čo „návrh“ otca neobsahuje.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ a § 81 ods. 1 O.s.p. a preto účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.