Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/404/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti odporkyni: L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. - U., L. XXXX/X, t. č. bytom L., L. X/XX, zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Kľačanovou, advokátkou so sídlom L., A. B. XX, o zaplatenie 1.129,14 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -65 zo dňa 19. februára 2015, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 221,10 eur a úrok z omeškania 5,25 % ročne od 24. 01. 2015 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

Vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. -65 zo dňa 19. 02. 2015 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 221,10 eur a úrok z omeškania 5,25 % ročne od 24. 01. 2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 197,16 eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 02. 05. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 1.129,14 eur, spolu so zmluvnou pokutou 0,065 % denne a úrokom z omeškania vo výške 3,275 % ročne z dlžnej sumy špecifikovanej v návrhu, na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 27. 10. 2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8200032132, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporkyni úver vo výške 870,- eur. Odporkyňa sa zaviazala tento úver zaplatiť 36-imi splátkami vo výške 49,39 eur a zaplatiť úrok vo výške 70,01 % ročne z dlžnej sumy. Odporkyňa na dlh z úveru zaplatila sumu 648,90 eur. Odporkyňa svoj záväzok vrátiť úver mesačnými splátkami vo výške 49,39 eur plnila riadne a včas do 15. 09. 2011. Nasledujúce tri splátky splatné dňa 15. 10. 2011, 15. 11. 2011, 15. 12. 2011 nezaplatila. Podaním zo dňa 28. 05. 2012 odporca rozhodol o zosplatnení celého dlhu z úverovej zmluvy z dôvodu omeškania odporkyne s platením dohodnutých splátok. Podľa tohto oznámenia sa celý dlh z úveru stane splatným uplynutím 15-tich dní od doručenia oznámenia. Navrhovateľ preukázal, že oznámenie o zosplatnení úveru bolo odporkyni doručené dňa 19. 06. 2012.

Citujúc ust. § 52, § 53 ods. 1, § 54, § 3, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka súd návrhu v časti istiny 221,10 eur a úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 24. 01. 2015 do zaplatenia vyhovel a vo zvyšku návrh zamietol. Súd konštatoval, že dokazovaním bolo preukázané, že účastníci dňa 27. 10. 2010 uzatvorili zmluvu označenú ako zmluva o revolvingovom úvere. Bolo tiež preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni bežný úver vo výške 870,- eur. Ustanovenie o revolvingovom úvere bolo v tomto smere zavádzajúce a medzi účastníkmi fakticky žiadna zmluva o revolvingovom úvere uzavretá nebola. Odporkyňa z poskytnutého úveru vo výške 870,- eur zaplatila sumu 648,90 eur. To znamená, že na istinu úveru bola odporkyňa ešte povinná zaplatiť sumu 221,10 eur (870,- eur - 648,90 eur). Podľa zverejnených údajov Národnej banky Slovenska o priemerných úrokoch požadovaných bankami za spotrebiteľské úvery na obdobie od jedného do piatich rokov bol v čase poskytnutia sporného úveru v októbri 2010 obvyklý úrok požadovaný bankami vo výške 15,02 % ročne. Úrok za poskytnutie úveru podľa spornej zmluvy bol 70,01 % ročne, t. j. takmer päťnásobne viac než je obvyklý úrok. Takýto úžernícky úrok je podľa okresného súdu nemorálny a z toho dôvodu je podľa § 3 ods. 1, v spojení s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Z tohto dôvodu súd dohodu účastníkov o výške úroku za poskytnutie úveru vyhodnotil ako neplatnú. Z neplatnej zmluvnej podmienky navrhovateľovi nevzniklo právo na plnenie a odporcovi nevznikla povinnosť plniť. Keďže odporkyni bol poskytnutý úver vo výške 870,- eur a odporkyňa úver vrátila v rozsahu 648,90 eur, vzniklo navrhovateľovi právo, aby mu odporkyňa na istinu úveru zaplatila ešte sumu 221,10 eur. Z týchto dôvodov súd odporkyňu zaviazal, aby túto sumu zaplatila navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti, teda v časti, v ktorej navrhovateľ žiadal o zaplatenie úroku za poskytnutie úveru vo výške 70,01 % ročne z poskytnutého úveru a v časti uplatnenej zmluvnej pokuty súd návrh navrhovateľa zamietol majúc za to, že zmluva je v tejto časti neplatná. Vo vzťahu k zmluvnej pokute, s poukazom na ust. § 544, § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd konštatoval, že odporkyňa obsah zmluvných podmienok nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Ak by aj existovala písomná a jasná dohoda o zmluvnej pokute, súd by ju v danom prípade považoval za neplatnú aj preto, že takáto dohoda by obchádzala zákon (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ustanoveniami všeobecných obchodných podmienok o zmluvnej pokute sa navrhovateľ podľa názoru súdu snaží obchádzať kogentné ustanovenie § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. o výške úroku z omeškania. Z týchto dôvodov súd nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty nepriznal. Konštatujúc, že odporkyňa sa o výške bezdôvodného obohatenia dozvedela dňa 23. 01. 2015, keď prevzala predvolanie na pojednávanie spolu s návrhom na začatie konania, súd odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne od nasledujúceho dňa, teda od 24. 01. 2015 do zaplatenia. Vo vzťahu k námietke premlčania uplatnenej odporkyňou súd konštatoval, že na túto nemohol prihliadnuť, pretože uplatnený nárok navrhovateľa premlčaný nebol. Odporkyňa neuhradila splátku splatnú dňa 05. 10. 2011, právo na zaplatenie tejto a nasledovných splátok by sa premlčalo uplynutím trojročnej premlčacej doby, dňa 05. 10. 2014. Navrhovateľ však podal návrh na súd dňa 02. 05. 2014, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Navrhovateľ mal v konaní úspech v rozsahu 12 %, úspech odporkyne je 88 %. Úspešnejšou účastníčkou konania tak bola odporkyňa, ktorej čistý úspech je 76 % (úspech 88 % - neúspech 12 %). Aplikujúc ust. § 10 ods. 1, 3, § 13a ods. 1 písm. a/, d/, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, trovy právneho zastúpenia odporkyne predstavujú odmenu za 3 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia dňa 12. 02. 2015, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 18. 02. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 19. 02. 2015) a ku každému úkonu režijný paušál, spolu 259,42 eur. Súd teda priznal odporkyni náhradu trov konania vo výške 197,16 eur (76 % z 259,42 eur).

Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobe vyhovel a výroku o trovách konania podala odporkyňa prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne odvolanie, ktorým sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej v zamietnutí návrhu v celom rozsahu a uložení navrhovateľovi povinnosť nahradiť jej trovy konania. V odôvodnení uviedla, že od navrhovateľa neobdržala písomnosť - oznámenie o zosplatnení zo dňa 28. 05. 2012. Navrhovateľ síce do súdneho spisu predložil jej kópiu, avšak nepreukázal, že by jej uvedenú

písomnosť aj reálne doručoval. S poukazom na ust. § 9, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného v čase, keď vstúpila do právneho vzťahu s navrhovateľom, má za to, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nestotožňuje sa s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ju zaviazal na zaplatenie istiny 221,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 24. 01. 2015 do zaplatenia. Postup navrhovateľa pri uzatváraní poskytnutého spotrebiteľského úveru považuje za právne neprijateľný. Navrhovateľ využil jej ťaživú situáciu a do istej miery aj jej ľahkovážnosť s akou vstupovala do súkromno- právnych vzťahov. Domnieva sa, že súd mal žalobný návrh navrhovateľa zamietnuť v celom rozsahu ako neopodstatnený. Podľa jej názoru prvostupňový súd nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania. Je presvedčená, že súd mal rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a priznať jej právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného súdu, vyhodnotiac odvolacie námietky odporkyne ako nedôvodné, ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.)

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len námietkami odporkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o vady konania, odporkyňa v odvolaní žiadne vady konania nenamietala a tieto neboli zistené ani odvolacím súdom.

V súvislosti s odvolacou námietkou odporkyne spočívajúcou vo vyhodnotení úveru poskytnutého navrhovateľom ako bezúročného a bez poplatkov, odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že okresný súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi výlučne rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami navrhovateľom vo výške 870,- eur a sumou, ktorú odporkyňa navrhovateľovi už vrátila, t. j. sumou 648,90 eur. Poskytnutie úveru, ako aj vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov v uvedenej výške, potvrdila samotná odporkyňa.

Pokiaľ ide o dohodnutý úrok z úveru vo výške 70,01 % ročne, tento okresný súd vyhodnotil ako úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvu o úvere v časti úroku z úveru preto vyhodnotil ako neplatnú a návrh navrhovateľa v tejto časti (v časti uplatneného úroku z úveru) zamietol. Rovnako súd zamietol i návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, majúc zato, že táto nebola dojednaná platne.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ odporkyni poskytol úver vo výške 870,- eur a odporkyňa vrátila navrhovateľovi časť úveru vo výške 648,90 eur, je odporkyňa povinná zaplatiť navrhovateľovi ešte sumu 221,10 eur, ako správne rozhodol i okresný súd. Odvolanie odporkyne, ktorým sa domáhala zamietnutia návrhu navrhovateľa v celom rozsahu s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru preto nie je dôvodné (keďže súd navrhovateľovi úroky z úveru ani poplatky nepriznal). Na povinnosť odporkyne vrátiť skutočne poskytnuté finančné prostriedky navrhovateľom pritom nemá vplyv ani to, že do vzťahu s navrhovateľom vstupovala ľahkovážne, či pod vplyvom nepriaznivej sociálnej situácie.

V súvislosti s námietkou odporkyne o nepreukázaní doručenia oznámenia o zosplatnení úveru, odvolací súd uvádza, že táto nemá pre rozhodnutie v danej veci význam. Zosplatnenie úveru by bolo v danom prípade podstatné pre skúmanie otázky kedy sa odporkyňa dostala do omeškania s úhradou dlhu voči navrhovateľovi na účely rozhodnutia o úroku z omeškania (pri ktorom ide o zákonný nárok). Pokiaľ však ide o úrok z omeškania, okresný súd uložil odporkyni zaplatiť úrok z omeškania z priznanej sumy až od

24. 01. 2015, t. j. dňom nasledujúcim po doručení návrhu na začatie konania odporkyni. Okresný súd totiž úrok z omeškania priznal navrhovateľovi v dôsledku aplikácie ust. § 451 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, a to i napriek tomu, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, že by okresný súd zmluvu o úvere uzavretú medzi navrhovateľom a odporkyňou vyhodnotil ako neplatný právny úkon v celom rozsahu. Ako neplatnú vyhodnotil zmluvu len v časti dohodnutého úroku z úveru a zmluvnej pokuty, ktorá skutočnosť nemala vplyv na povinnosť odporkyne uhradiť úver (i keď len jeho istinu, bez úrokov) v dohodnutých lehotách splatnosti. Posledná splátka úveru bola pritom v zmysle uzavretej zmluvy splatná dňa 15. 11. 2013, t. j. ešte pred podaním návrhu. Námietka odporkyne, že nebolo preukázané, že by jej navrhovateľ doručil oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 28. 05. 2012, keďže bez ohľadu na to, či k zosplatneniu úveru došlo alebo nie, bol úver splatný v celom rozsahu ešte pred podaním návrhu dňa 02. 05. 2014, pričom súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť úrok z omeškania až odo dňa 24. 01. 2015, preto nemá pre odvolacie konanie význam.

Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd i odvolanie odporkyne proti výroku o trovách konania. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ust. § 142 ods. 2 O. s. p., keďže odporkyňa mala vo veci úspech len čiastočný. Okresný súd správne postupoval aj pri určení pomeru úspechu a neúspechu toho - ktorého účastníka konania a následne správne rozhodol aj o výške náhrady trov konania odporkyne vychádzajúc z návrhu odporkyne na priznanie náhrady trov konania.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobnému návrhu vyhovel a vo výrok o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Vo zvyšnej časti, ktorá nebola odvolaním žiadneho z účastníkov konania napadnutá, ponechal odvolací súd rozsudok okresného súdu nedotknutý.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol navrhovateľ, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.