Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/142/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JURKI - HAYTON s. r. o., so sídlom Prístavná 2, 821 09 Bratislava, IČO: 31 332 251, zastúpený: JUDr. Ľubica Masárová, PhD., advokátka, Landererova 6, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 27.06.2022 z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 27.06.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej aj ako „správny súd“) dňa 28.06.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 19.04.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eura za zdaňovacie obdobie február 2018 žalobcovi ako platiteľovi.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný svojím rozhodnutím napadnutým touto žalobou a ďalšími rozhodnutiami potvrdil žalobcovi povinnosť zaplatiť rozdiel na DPH spolu vo výške XXX.XXX,XX EUR, čo je suma, ktorú žalobca k dispozícii nemá a jej úhrada prostredníctvom núteného výkonu rozhodnutia by viedla k existenčným problémom žalobcu. Ďalej uviedol, že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí, ako aj inými právnymi následkami napadnutých rozhodnutí daňových orgánov, žalobcovi hrozí závažná ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok. Uviedol, že na základe napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia môže správca dane viesť exekúciu na majetok žalobcu, čo by v spojitosti s ďalšími rozhodnutiami žalovaného vydanými po daňovej kontrole za všetky uvádzané obdobia, kedy všetky žalované rozhodnutia boli doručené súčasne dňa 05.05.2022 malo likvidačný dopad na podnikateľskú sféru žalobcu a znamenalo by krajne nepriaznivý zásah do podnikateľskej činnosti žalobcu, spojený tiež so zrušením pracovných miest, pričom nemožno vylúčiť až zánik žalobcu. Poukázal na to, že svoju podnikateľskú činnosť vykonáva a financuje aj prostredníctvom kontokorentných úverov a v prípade daňovej exekúcie a blokácie účtu žalobcu, ale aj v dôsledku vyhodnotenia žalobcu ako rizikového subjektu v dôsledku daňových nedoplatkov, by banky mohli využiť svoje právo automaticky v súlade s podmienkami poskytnutých úverov ich zosplatniť s povinnosťou okamžitej úhrady, na čo žalobca finančné prostriedky nemá. Hrozba podľa žalobcu súvisí aj s druhom tovaru, s ktorým žalobca obchoduje, a existujúcimi dodávateľskými a platobnými podmienkami poskytovanými momentálne na trhu. Tu je nutné mať na zreteli, že tieto podmienky sa

budú enormne sprísňovať, keďže samotní výrobcovia na trhu nevylučujú riziko nedostatku PHM na trhu v najbližšom období v dôsledku situácie na trhu, ktorá vznikla v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine a sankciami voči Rusku. Už len z uvedeného jednoznačne vyplýva, že len subjekty, u ktorých neexistuje žiadne platobné ani iné riziko, sa zrejme dostanú k dodávkam od výrobcov, resp. pri obmedzenom množstve budú bezpochyby iba tieto preferované. Iné právne následky napadnutých rozhodnutí daňových orgánov, ktoré tiež môžu závažným spôsobom ovplyvniť existujúce dodávateľské a platobné podmienky s dodávateľom Slovnaft, a.s., ako aj úverové limity a podmienky s financujúcimi bankami podľa žalobcu vyplývajú z právnej úpravy indexu daňovej spoľahlivosti, ktorý je upravený v Žalobca bude posúdený ako nespoľahlivý, čo povedie k nemožnosti využívania finančnou správou poskytovaných benefitov, t. j. spôsobuje automaticky jeho diskrimináciu v reálnom čase, ktorá nemá ako byť následné sanovaná. Zverejnenie žalobcu ako nespoľahlivého daňové subjektu pre neho znamená závažné reputačné riziko a poškodenie dobrého mena. Zároveň uviedol, že nezaplatením splatnej dane určenej právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami v plnej výške je žalobca tiež vystavený aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane.

3. Žalovaný sa k žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.09.2022. Vo vyjadrení zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nevidí v predmetnej veci dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti.

4. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

6. Podľa ustanovenia nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

7. Podľa ustanovenia , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

9. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v , a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť žalobcovi závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je

povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého: „... osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp zn. -16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.

10. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, ktoré mu majú vzniknúť okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a môžu mu spôsobiť poškodenie dobrého mena, prepúšťanie zamestnancov, predčasnú splatnosť poskytnutých úverov, zhoršenie, resp. ukončenie obchodných vzťahov, prípadne až ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu. Žalobca však v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju aktuálnu majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere žiadne doklady potrebné na osvedčenie tvrdení žalobcu ani na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu súdom a teda ani na posúdenie žalobcom tvrdenej hrozby závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozbu žalobcom tvrdenej závažnej ujmy je možné posúdiť len v kontexte celkovej aktuálnej majetkovej situácie žalobcu, ktorú však žalobca súdu nepreukázal. Samotná výška vyrubeného rozdielu dane sama osebe neosvedčuje následok predpokladaný v ust. . Správny súd v takto formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu alebo vznik závažnej ujmy alebo iného vážneho nenapraviteľného následku. Žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať žalobe odkladný účinok nijakým spôsobom neosvedčil. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

11. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neosvedčil.

12. Záverom správny súd opäť poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: -174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením: „... Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia .

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).