Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-436-2015.pdf
PDF · 77.12 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoE/436/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: B. H. s.r.o., O. XXX/A, Z., R. XX XXX XXX zastúpeného advokátkou V.. O. N., B.., W. XX, Z. proti povinnej: M. G., nar. X.XX.XXXX, K. XXX/XX, K. vedenej súdnou exekútorkou W.. V. O., S. úrad Z., O. XXX/A, Z. pod sp. zn. EX XXXX/XX pre vymoženie XXX,XX eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22.6.2015 č. k. 7Er/379/2015-15, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou L., ARZ. A MEDIF., a.s. zo dňa XX.X.XXXX č. k. R súdny exekútor dňa XX.X.XXXX predložil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Lustráciou v registri „Er“ súd prvého stupňa zistil, že pod č. k. XXEr/XXX/XXXX bolo vedené exekučné konanie medzi tými istými účastníkmi pre vymoženie rovnakej sumy priznanej totožným exekučným titulom. V uvedenom exekučnom konaní súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne exekúciu zastavil.
Súd prvého stupňa citujúc ustanovenia § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O. s. p. uzavrel, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn. 16Er/578/2013 bolo už právoplatne rozhodnuté o exekúcii vedenej na základe totožného exekučného titulu medzi rovnakými účastníkmi, preto konanie pre prekážku res iudicata zastavil.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1, § 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/, písm. e/. § 221 ods. 1 písm. d/. písm. f/ a písm. h/ O. s. p. Oprávnený predovšetkým tvrdil, že na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia mal exekučný súd postupovať podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, teda mal súdnemu exekútorovi poverenie
udeliť alebo mal žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť. Tvrdil, že v predchádzajúcom exekučnom konaní nebolo súdnemu exekútorovi udelené poverenia na vykonanie exekúcie, preto nemohla vzniknúť prekážka res iudicata. S poukazom na právny názor vyslovený Najvyšším súdom SR v rozhodnutiach sp. zn. 5Cdo 205/2011, 5 ECdo 40/2013 a 7Cdo 108/2012 a tiež Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2012 zdôraznil, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Oprávnený uviedol, že exekučný súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, keď neposudzoval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu; porušil právnu istotu a legitímne očakávania, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach v troch veciach poverenie vydajú aj zamietajú a neprimerane zvýhodňujú povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia čím odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd prvého stupňa nesprávne procesne postupoval, keď v štádiu vydania poverenia exekúciu zastavil.
Súdna exekútorka ani povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie im bolo doručené XX.X.XXXX.
Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a s odôvodnením napadnutého uznesenia sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:
Oprávnený v podanom odvolaní namietal predovšetkým, že v exekučnom konaní neexistuje prekážka rozhodnutej veci a v tomto štádiu exekučného konania nemohol súd prvého stupňa rozhodnúť o zastavení exekúcie, ale mal rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej zistenie, keďže ide o neodstraniteľný nedostatok podmienky konania, v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania (§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.). Prekážka rozsúdenej veci nastáva, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený. Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania, to znamená, že o prekážku rozhodnutej veci ide aj vtedy, ak určitý skutkový dej bol v pôvodnom konaní po právnej stránke posúdený inak, nesprávne alebo neúplne. O totožnosť účastníkov ide v prípade, ak tí istí účastníci vystupujú aj v novom konaní, a to bez ohľadu na to, či majú rovnaké osoby v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie a konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
Ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. sa uplatní nielen v sporovom konaní, ale platí aj pre nesporové konanie vrátane konania exekučného, čo vyplýva z ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p. ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo XX/XXXX).
Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Exekučný poriadok nemá ustanovenia, ktoré by upravovali preukážku rozhodnutej veci, preto pre exekučné konanie je potrebné podľa citovaného ustanovenia použiť príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V prípade, ak exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi konania sa na základe rovnakého exekučného titulu už skôr viedlo iné exekučné konanie pre vymoženie nároku z totožného exekučného titulu, musí posúdiť, či rozhodnutie v skoršej veci založilo prekážku res iudicata. Ak totiž exekučný súd napríklad zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu nepreukázania, že exekučný titul je vykonateľný, toto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne, potom, ako sa stal exekučný titul vykonateľným, nový návrh na vykonanie exekúcie. Prekážku rozhodnutej veci však zakladá rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto, že notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok ako exekučné tituly nie sú materiálne vykonateľné. Aj rozhodnutia o zastavení exekúcie môžu, ale nemusia zakladať preukážku res iudicata. V prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, takéto rozhodnutie nezakladá prekážku rozhodnutej veci a oprávnený môže podať opätovne návrh na vykonanie exekúcie na základe toho istého exekučného titulu. Prekážku rozhodnutej veci však zakladá napríklad rozhodnutie, ktorým bola exekúcia zastavená z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, alebo z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
V posudzovanej veci súd prvého stupňa zistil, že oprávnený už skôr podal proti povinnej návrh na vykonanie exekúcie na základe rovnakého exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou L., F. A W., a.s. zo dňa XX.X.XXXX č. k. R Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a následne uznesením z XX.X.XXXX č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX exekúciu zastavil.
Z odôvodnenia uznesenia zo dňa XX.XX.XXXX odvolací súd zistil, že exekučný súd posudzoval podľa § 45 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje povinnú ako účastníčku rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom. Konštatoval, že zmluva o úvere č. XXXXXXXXX uzavretá dňa X.X.XXXX medzi povinnou ako dlžníčkou a právnym predchodcom oprávneného B. bankou, a.s. ako veriteľom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že právny vzťah založený medzi účastníkmi tejto zmluvy sa nemôže odchýliť od kogentnej právnej úpravy, ktorá je stanovená na ochranu spotrebiteľa. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že zmluva o úvere túto požiadavku nerešpektovala, lebo vo všeobecných obchodných podmienkach zakotvila rozhodcovskú doložku, podľa ktorej spory z úverovej zmluvy mali byť riešené výlučne v rozhodcovskom konaní. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku považoval súd prvého stupňa za neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzavretia zmluvy neplatná. Uzavrel, že za takéhoto stavu rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať, lebo neexistuje platne dojednaná rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka, ktorá by tomuto rozhodcovskému orgánu takéto oprávnenie zverovala a z tohto dôvodu žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Toto uznesenie bolo doručené súdnemu exekútorovi, oprávnenému a povinnej a keďže v zákonnej lehote proti nemu oprávnený nepodal odvolanie, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
Oprávnený v odvolaní nespochybňuje záver súdu prvého stupňa, že navrhol vykonať exekúciu proti tej istej povinnej na základe toho istého exekučného titulu, ako vo veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX-XX. Ak súd prvého stupňa v uvedenom konaní právoplatne rozhodol, že rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul nie je spôsobilým byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia, pretože pre neplatnú rozhodcovskú doložku rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, potom toto rozhodnutie založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre predmetné konanie, v ktorom oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe toho istého rozhodcovského rozsudku ako nulitného rozhodnutia.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.