Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/219/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B.V., reg. č. 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti odporkyni: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. Č.. XXX, o zaplatenie 922,52 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie 796,02 eur z a s t a v u j e .

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 123,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 123,58 eur od 29.05.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 1.7.2015 domáhal, aby súd uložil odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 922,52 eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 20,96 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 922,52 eur od 25.6.2015 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., uzavrel s odporkyňou ako dlžníkom dňa 26.3.2012 Úverovú zmluvu č. 6203085259, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru zo strany právneho predchodcu navrhovateľa odporkyni vo výške úverového rámca 950,00 eur prostredníctvom úverovej karty. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové zmluvné podmienky. Pri takomto type úveru (revolvingový úver) nie je možné pri uzatváraní úverovej zmluvy presne stanoviť výšku poskytnutého úveru (preto sa dohoduje len výška úverového rámca), ani počet splátok, ani výšku ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN). Odporkyňa bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, právny predchodca navrhovateľa ju preto listom z 26.2.2015 vyzval k splateniu celého zostatku úveru. Navrhovateľ eviduje dlh odporkyne vo výške 824,08 eur na istine, 37,90 eur na úroku, 4,89 eur na poplatku za výpis z účtu a 55,65 eur na úroku za hotovostné transakcie, spolu dlh vo výške 922,52 eur, ako aj vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 20,96 eur.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že dňa 26.3.2012 uzavrela so spoločnosťou Home Credit Slovakia úverovú zmluvu s úverovým rámcom 950 eur. Spotrebný úver jej bol poskytnutý ako fyzickej osobe, úver neslúžil na výkon povolania alebo podnikania. V úverových podmienkach zmluvy však chýbali náležitosti podľa § 11 zákona č. 129/2010, v zmluve a sadzobníku poplatkov a odmien

je úroková sadzba vyjadrená nejednotným spôsobom a nejednoznačne. Nezrovnalosť je aj v tom, že úverový rámec bol podľa zmluvy 950 eur, ale v tabuľke predloženej navrhovateľom je v časti „predpis“ uvedené, že vyčerpala úverový rámec 1562,44 eur. V priebehu čerpania úveru však nedošlo k navýšeniu úverového rámca. Ďalej odporkyňa uviedla, že sa dovoláva neplatnosti zmluvy o úvere pre jej rozpor s dobrými mravmi.

V podaní doručenom súdu dňa 11.12.2015 navrhovateľ uviedol, že odporkyňa zaplatila sumu 1 438,86 eur a čerpala revolvingový úver vo výške 1 562,44 eur. Tým, že odporkyňa splácala úver, si zároveň dopĺňala finančné prostriedky, ktoré mohla opätovne čerpať. Navrhovateľ ďalej uviedol, že berie návrh späť v časti o zaplatenie 796,02 eur.

Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. O možnosti prejednania veci bez pojednávania, ako aj o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. boli účastníci písomne poučení.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: Plnomocenstvo od spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Advokátskej kancelárii GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., z 31.5.2014, Oznámenie o postúpení pohľadávky s predžalobnou výzvou z 20.5.2015, Podací hárok z 21.5.2015 (list č. 1/5), Úverová zmluva z 26.3.2012, Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. pre Clubcard kreditnú kartu, Pravidlá programu odmien pre Clubcard kreditnú kartu vrátane Sadzobníka poplatkov a odmien, Informácie o poistení dohodnutom zmluvou, listina „Čo by ste mali vedieť o Vašej Clubcard kreditnej karte“, Výzva k splateniu celého úveru z 26.2.2015, Podací hárok (bez dátumu) - len list č. 47/55, Výpis čerpania, splátok a úhrad, a zistil tento skutkový stav: Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. (právny predchodca navrhovateľa) ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 26.3.2012 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového revolvingového úveru odporkyni s úverovým rámcom 950,- eur. V zmluve bola uvedená výška mesačnej splátky: „4 % z dlžnej čiastky“ a ročná úroková sadzba: „26,28 %, 11,88 % v závislosti na výške vyčerpanej čiastky“ s odkazom „viď sadzobník“. Z platobnej karty poskytnutej právnym predchodcom navrhovateľa odporkyňa v dňoch 8.6.2012 až 5.1.2014 čerpala spolu 1 562,44 eur, pričom súčasne splátkami v období od 18.7.2012 do 23.10.2014 vrátila právnemu predchodcovi navrhovateľa spolu 1 438,86 eur (podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad priloženého k návrhu to bolo 1 408,86 eur, avšak podľa vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa 1 438,86 eur - súd preto vychádzal z tvrdenia právneho zástupcu navrhovateľa, keďže toto vyjadrenie bolo novšie než výpis čerpania, splátok a úhrad). Listom z 26.2.2015 právny predchodca navrhovateľa vyhlásil zosplatnenie celého úveru a vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej čiastky 1 036,52 eur. Z listín predložených navrhovateľom však nie je jasné, kedy bola táto výzva odporkyni doručená ani kedy bola odoslaná (navrhovateľ predložil z podacieho hárku len list č. 47/55, na ktorom nie je dátum odoslania zásielok). Listom z 20.5.2015 Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., konajúca v mene právneho predchodcu navrhovateľa na základe plnomocenstva z 31.5.2014, oznámila odporkyni postúpenie pohľadávky voči nej na navrhovateľa a súčasne ju vyzvala na zaplatenie dlhu. Toto oznámenie bolo odoslané na adresu odporkyne dňa 21.5.2015.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom k prejavu vôle navrhovateľa, ktorý vzal návrh späť v časti o zaplatenie sumy 796,02 eur, súd konanie v tejto časti zastavil. Keďže navrhovateľ vzal návrh v tejto časti späť pred začatím pojednávania, k zastaveniu konania v späťvzatej časti nebol potrebný súhlas odporkyne.

Pokiaľ ide o zostávajúcu časť návrhu, súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho právne uzatvára: Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravenej v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku v pomere špeciality. Skutočnosť, že ide o spotrebiteľský úver, vyplýva z naplnenia vyššie uvedených definičných znakov spotrebiteľského úveru podľa § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z., najmä že ide o úver poskytnutý právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, fyzickej osobe, pričom (okrem toho, že odporkyňa tvrdia, že úver jej bol poskytnutý ako fyzickej osobe a neslúžil na výkon povolania alebo podnikania) nič v zmluve ani vo vyjadreniach navrhovateľa nenasvedčuje tomu, že by bol tento úver poskytnutý odporkyni na účely jej podnikania, zamestnania alebo povolania (odporkyňa je v zmluve identifikovaná menom a priezviskom, trvalým bydliskom, číslom občianskeho preukazu a rodným číslom, nie sídlom a IČO).

Zákon č. 129/2010 Z. z. v ustanovení § 9 ods. 2 ustanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom neuvedenie vybraných z nich (zrejme tých, ktoré je potrebné považovať za najpodstatnejšie a neopomenuteľné) v ustanovení § 11 ods. 1 sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Súd nepovažuje za potrebné na tomto mieste prispievať k diskusii, ktorá prebieha v odbornej verejnosti, či je alebo nie je možné v zmluve o revolvingovom úvere vymedziť RPMN. Je zrejmé, že z podstaty revolvingového úveru vyplýva, že pri podpisovaní zmluvy nie je jasné, akú sumu, v akých čiastkach a kedy bude dlžník skutočne čerpať. Na druhej strane to

však neznamená, že v zmluve nemusí byť jasne uvedený údaj o úrokovej sadzbe. Úroková sadzba (úrok) je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere a pri spotrebiteľskom úvere je v záujme ochrany a informovanosti spotrebiteľa nevyhnutné tento údaj vyžadovať. V danom prípade bolo v zmluve uvedené, že ročná úroková sadzba je „26,28 %, 11,88 % v závislosti na výške vyčerpanej čiastky“, s odkazom na sadzobník. Podľa názoru súdu však údaj o úrokovej sadzbe je natoľko podstatnou náležitosťou spotrebiteľského úveru, že ho nemožno vymedziť len odkazom na sadzobník, o to skôr, keď z odkazu „viď sadzobník“ nie je jasné, o aký sadzobník ide, či ho môže veriteľ jednostranne meniť, kde sa s ním dlžník môže oboznámiť a pod. Uvedenie dvoch úrokových sadzieb v zmluve bez jednoznačného rozlíšenia, kedy sa použije ktorá sadzba, je zavádzajúce a treba ho považovať za nekalú obchodnú praktiku. Takéto nejasné uvedenie výšky úrokovej sadzby má rovnaký právny účinok, ako keby nebola výška úrokovej sadzby uvedená vôbec, teda poskytnutý revolvingový úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov [§ 9 ods. 2 písm. i), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.].

Navyše v sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý predložil navrhovateľ súdu, sú uvedené úrokové sadzby inak než v úverovej zmluve. V sadzobníku poplatkov a odmien je uvedené: „Úroková sadzba na bezhotovostné transakcie nezaradené do splátkových programov (pri využití bezúročného obdobia): 0,00 % p.m.; Úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku nižšiu ako 1 000 eur na bezhotovostné transakcie nezaradené do splátkových programov (pri nevyužití bezúročného obdobia) a na hotovostné transakcie: 26,28 % p.a. (2,19 % p.m.); Úroková sadzba pre vyčerpanú čiastku vyššiu ako 1 000 eur na bezhotovostné transakcie nezaradené do splátkových programov (pri nevyužití bezúročného obdobia) a na hotovostné transakcie: 11,88 % p.a. (0,99 % p.m.); Úroková sadzba pre transakcie zaradené do splátkových programov: od 7,08 % do 25,08 % p.a.“. Tu sú teda až štyri (nie dve) úrovne úrokovej sadzby, pričom nie je jasné, kedy sa ktorá z uvedených sadzieb použije (najmä nie je jasné, čo sa myslí pod „bezúročným obdobím“ a pod zaradením či nezaradením do „splátkových programov“). Takéto neprehľadné a nejednoznačné vyjadrenie úrokovej sadzby ako podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ale aj zmluvy o úvere všeobecne) nemožno akceptovať.

Okrem toho aj výška mesačných splátok je uvedená v úverovej zmluve a v sadzobníku poplatkov a odmien nejednotným spôsobom: kým podľa zmluvy to majú byť „4 % z dlžnej čiastky“ (pričom dlžná čiastka sa skladá nielen z vyčerpanej istiny, ale aj z úrokov a poplatkov), podľa sadzobníka to majú byť „4 % z vyčerpanej čiastky na karte, min. 12 eur“, teda 4 % len z vyčerpanej istiny. To je ďalšie zneistenie klienta ohľadom jeho skutočných povinností, navyše minimálna výška splátky 12 eur nie je vôbec uvedená v samotnej úverovej zmluve. Aj toto nejasné uvedenie výšky mesačnej splátky v dvoch rôznych listinách má podľa posúdenia súdu rovnaký právny účinok ako keby nebola výška splátky uvedená vôbec, teda poskytnutý revolvingový úver je potrebné aj z tohto dôvodu považovať za bezúročný a bez poplatkov [§ 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.].

Ako bolo uvedené vyššie, podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad predloženého navrhovateľom odporkyňa vyčerpala z platobnej karty poskytnutej právnym predchodcom navrhovateľa celkom 1 562,44 eur (len istina, bez úrokov, poplatkov a zmluvných pokút) a splátkami vrátila právnemu predchodcovi navrhovateľa spolu 1 408,86 eur, avšak podľa neskoršieho vyjadrenia navrhovateľa vrátila 1 438,86 eur. Súd preto priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie neuhradenej istiny (ktorá predstavuje rozdiel medzi uvedenými sumami, t. j. 1 562,44 eur - 1 438,86 eur = 123,58 eur) a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

K argumentu odporkyne, že nemohla vyčerpať viac než výšku úverového rámca 950 eur súd uvádza, že úverový rámec predstavuje maximálnu sumu istiny, ktorú môže klient čerpať, avšak aj po vyčerpaní celého úverového rámca ak klient časť istiny splatí (napr. splátkou 200 eur), takto vrátenú istinu môže čerpať znova. Preto celková vyčerpaná suma (rovnako ako celková vrátená suma) môže byť vyššia než úverový rámec. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že aj keď celkové čerpanie bolo vyššie než úverový rámec 950 eur, aktuálna výška vyčerpanej (a nevrátenej) istiny v žiadnom okamihu nepredstavovala viac než 950 eur.

Aj keď je spotrebiteľský úver z dôvodu chýbajúcich náležitostí zmluvy považovaný za poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, samotnú zmluvu z 26.3.2012 považoval súd za platnú. Odporkyňa bola teda povinná vracať navrhovateľovi poskytnutú istinu (bez úrokov a poplatkov) v dohodnutých splátkach, resp. najneskôr na výzvu právneho predchodcu navrhovateľa. Keďže sa odporkyňa neuhradením splátok riadne a včas dostala do omeškania, patrí navrhovateľovi právo na úrok z omeškania. V dôsledku nesplácania poskytnutého spotrebiteľského úveru riadne a včas právny predchodca navrhovateľa

oprávnene listom z 26.2.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru (oprávnene pokiaľ ide o vrátenie istiny) a vyzval odporkyňu na vrátenie celého zostatku istiny. Navrhovateľ však nepreukázal dátum doručenia tejto výzvy odporkyni a ani dátum jej odoslania. Za preukázateľne odoslané tak súd mohol považovať až Oznámenie o postúpení pohľadávky s predžalobnou výzvou na zaplatenie dlhu z 20.5.2015. Keďže v tomto oznámení/výzve právny zástupca navrhovateľa vyzval odporkyňu na úhradu dlhu do siedmich dní odo dňa odoslania tejto výzvy, pričom výzva bola na adresu odporkyne odoslaná dňa 21.5.2015, najneskôr dňom 28.5.2015 mala byť istina úveru splatená. Počnúc nasledujúcim dňom (teda od 29.5.2015) sa odporkyňa dostala do omeškania, preto navrhovateľovi patrí úrok z omeškania od 29.5.2015. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 29.5.2015 bola 0,05 %, zákonný úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) je preto 5,05 % ročne.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ aj odporkyňa boli v konaní len čiastočne úspešní, pričom u žiadneho z nich nejde o neúspech len v nepatrnej časti. Súd vzal do úvahy aj zavinenie navrhovateľa (§ 146 ods. 2 O.s.p.) za čiastočné zastavenie konania v prevažnej časti. Preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.