Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/48/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: N. T., Y.., D.. C. D. XX, T. nad W., IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: H. J., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XXX, o vymoženie 398,33 Eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -10 zo dňa 18.09.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvého stupňa“) vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil. Vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 22 ods. 1, 2; 23; 37 ods. 1; 39 Občianskeho zákonníka, §§ 57 ods. 1 písm. g); 58 ods. 1 Exekučného poriadku.

Konštatoval, že z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je notárska zápisnica spísaná pred H.. T. M., notárkou so sídlom vo T. nad W., dňa 26.09.2006, sp. zn. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX. V predmetnej notárskej zápisnici sa osvedčuje vyhlásenie A. W., splnomocneného povinným o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Súd prvého stupňa ďalej zistil, že na základe zmluvy o pôžičke č. R., uzavretej dňa 13.07.2006, oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 10.000,- Sk, pričom povinný sa zaviazal túto pôžičku vrátiť, vrátane úrokov a dohodnutých poplatkov. Súčasťou predtlače zmluvy o pôžičke bolo aj splnomocnenie, podpisom ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného Františka W. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v mene povinného uznal záväzok z tejto zmluvy o pôžičke tak, aby sa notárska zápisnica stala exekučným titulom, pričom dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice. Na základe takto udeleného splnomocnenia uznal A. W. dlh za povinného voči oprávnenému.

Na základe aplikovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu konštatoval, že udelenie splnomocnenia ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám alebo dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak A. W. bol splnomocneným zástupcom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v rozpore so zákonom, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal preukázateľne v rozpore so záujmami povinného a taktiež nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie (do 3 dní od spísania notárskej zápisnice) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný

záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o pôžičke a teda bol vybraný oprávneným, ktorý zjavne spolu úzko spolupracujú.

Dospel k záveru, že spôsob, akým bol zástupca ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol splnomocnený, jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako silnejšia strana vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o pôžičke, musel prijať oprávneným vopred vybraného zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o pôžičke ako celok. Takého plnomocenstvo je uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného exekučný titul - notárska zápisnica spísaná A. W. je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, lebo predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Nakoľko v čase rozhodovania nemal k dispozícii vyúčtovanie trov exekúcie súdnym exekútorom, súd prvého stupňa rozhodol tak, že o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že zákon rozlišuje povinné a dobrovoľné zastúpenie. Pre oba zákon zvolil označenie zákonné zastúpenie a upravuje ich spoločne. Dobrovoľné zastúpenie vzniká na základe plnomocenstva. Rozsah oprávnenia splnomocnenca vyplýva z udelenej plnej moci. Pokiaľ splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach plnej moci, platí, že práva a povinnosti z konania splnomocnenca vzniknú priamo splnomocniteľovi. Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil. Súd prvého stupňa nedostatočne skúmal a zisťoval okolnosti uzavretia zmluvy o pôžičke, nakoľko dlžník - splnomocniteľ - mal právo ustanoviť si ním zvoleného zástupcu - splnomocnenca, čoho dôkazom sú zmluvy o pôžičke uvádzané v prílohe. Dlžníci si vyberali aj splnomocnencov H.. J. Q. a H.. Y. X. a JUDr. T. J.. Rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného nemusí byť všade tam, kde obaja majú účasť na tom istom právnom vzťahu. V zmluve o pôžičke je priamo vyslovený súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a jasne a zrozumiteľne formulované plnomocenstvo na transformáciu tohto súhlasu do notárskej zápisnice. Notárska zápisnica je nepochybne podkladom, na základe ktorého možno vykonať exekúciu.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu v súlade s § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) nevyhovel.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa správne ustálil, že zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere a zároveň správne poukázal na to, že splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté a nevyjadruje

skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o pôžičke č. R zo dňa 13.07.2006 jednoznačne vyplýva, že v predtlači zmluvy o pôžičke je už vopred uvedené meno splnomocnenca A. W. (bod IV. Splnomocnenie).

Oprávnený v odvolacom konaní predložil síce zmluvy o pôžičke, avšak uzavretú medzi inými účastníkmi zmluvy, preto odvolací súd neprihliadal na námietku oprávneného, že povinný mal možnosť vybrať si medzi tromi zástupcami. Aj v takomto prípade by však nebolo možné konštatovať, že k výberu zástupcu došlo na základe slobodnej vôle dlžníka, ale išlo by o výber z troch možností poskytnutých veriteľom.

Ak teda oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba predurčená, že bude konať za povinnú osobu, spochybňuje to základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného.

Na základe uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k správnemu právnemu záveru, že notárska zápisnica bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinnú osobu uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. „Splnomocnenec“ povinného konal nad rozsah udeleného plnomocenstva a povinný sa vopred vzdal práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý mohol v budúcnosti vzniknúť len potencionálne.

Z uvedeného potom vyplýva správny záver súdu prvého stupňa, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom pre exekúciu. Napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto sa má exekúcia v danej veci podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť, pretože ju nemožno vykonať.

Súd prvého stupňa správne zastavil exekúciu a na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp. zn. publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež a ).

Na podporu záveru odvolacieho súdu odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutie rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , , ). Odvolací súd taktiež poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 09.07.2013 týkajúce sa obdobnej veci. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä cieľom zákon obchádza. Dovolací súd za konanie in fraudem legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu“.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.