Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-833-2014.pdf
PDF · 71.9 KB
Case nature
Subarea
3Co/833/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne A. J., nar. XX.X.XXXX, bytom gen. Z. XX, A., zast. JUDr. Dušan Černák, advokát, Nám. osloboditeľov 25, Michalovce proti žalovanému U. J., nar. X.XX.XXXX, bytom M.. Z. XX, A., zast. B. Bestercziová, Lipová 51, Michalovce, o užívanie nehnuteľnosti - o trovách konania, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 29. júla 2014 č. k. 20C/102/2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Predmetom konania je návrh žalobkyne, aby súd zrušil žalovanému právo užívať dom zapísaný na LV č. V., k.ú. A. na adrese gen. Z. č. XXXX/XX s príslušenstvom a uložil mu povinnosť sa z domu vysťahovať a vypratať všetky svoje veci. Podaním z 18.9.2013 žalobkyňa vzala návrh na začatie konania späť. Dôvodom späťvzatia je, že žalovaný sa z predmetnej nehnuteľnosti odsťahoval a je odhlásený z trvalého pobytu.
Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením žalobkyni náhradu trov konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že podaním z 18. septembra 2013 (čl. 30 spisu) zobrala žalobkyňa žalobu späť z dôvodu, že žalovaný sa z predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. A. odsťahoval a je odhlásený z trvalého pobytu z adresy gen. Z. XX, A.. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby jej bola priznaná náhrada trov konania. Súd uznesením zo 17. decembra 2013 č. k. 20C/102/2013-38, na základe späťvzatia žaloby konanie vo veci zastavil, žalovaného zaviazal na zaplatenie trov konania žalobkyni v sume 421,73 Eur a zároveň vrátil žalobkyni súdny poplatok v sume 92,87 Eur. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p., pretože žalobkyňa zobrala žalobu späť z dôvodu, že žalovaný sa z predmetnej nehnuteľnosti odsťahoval, teda pre správanie žalovaného. Predmetné uznesenie bolo vo výroku o trovách konania zrušené uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2014 č. k. 3Co/63/2014-48 a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania musí skúmať otázku, či existujú v danom prípade dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 O.s.p.. Súd prvého stupňa sa v predchádzajúcom rozhodnutí o trovách konania nezaoberal ani otázkou dôvodnosti podanej žaloby, pretože len samotná skutočnosť, že žalovaný sa z predmetného domu dobrovoľne odsťahoval, nesvedčí sama o sebe o dôvodnosti podanej žaloby. Zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa nedomáhala vypratania domu z dôvodu, že by žalovaný tento užíval bez právneho dôvodu, ale domáhala sa zrušenia práva žalovaného užívať predmetný dom. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalovaný sa aj bez takého rozhodnutia dobrovoľne z domu odsťahoval. Súd s poukázaním na ustanovenie § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“), prihliadal na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a zároveň súd prihliadal k postoju účastníkov konania v priebehu konania. Pri skúmaní okolností, ktoré
viedli k uplatneniu nároku na súde dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobkyňa ako spoluvlastníčka predmetného domu opakovane vyzývala žalovaného na to, aby sa odsťahoval z predmetného domu a to vzhľadom na konflikty, ktoré boli medzi ňou a žalovaným a ktoré robili z pohľadu žalobkyne ďalšie spolužitie v spoločnej domácnosti so žalovaným neznesiteľným a neprijateľným, pričom žalovaný mal možnosť odsťahovať sa do chráneného bytu v Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach, alebo ku svojej družke - opatrovníčke B. I., avšak žalovaný odmietol odsťahovať sa. O tom, že vzájomné spolužitie žalobkyne so žalovaným v spoločnej domácnosti bolo neúnosné, svedčí aj fakt, ktorý vyplynul z vyjadrenia žalobkyne z 26. júna 2013 (čl. 24 spisu), že žalobkyňa sa v priebehu konania z predmetného domu vysťahovala do penziónu v A. k svojmu manželovi. Na druhej strane súd prihliadol aj na postoj žalovaného v priebehu konania, ktorý sa z predmetného domu vysťahoval a zároveň zrušil svoj trvalý pobyt na adrese gen. Z. XX, A., ako vyplýva zo správy Registra obyvateľov (čl. 36 - 37 spisu), z ktorého súd zistil, že žalovaný má od 14. augusta 2013 trvalý pobyt v meste A. bez udania konkrétnej adresy bydliska. Žalovaný sa teda v priebehu konania dobrovoľne vysťahoval z predmetnej nehnuteľnosti a zrušil svoj trvalý pobyt na danej adrese, a to ešte pred tým, než by súd rozhodol o zrušení jeho práva užívať nehnuteľnosť a o jeho povinnosti vysťahovať sa z predmetnej nehnuteľnosti. Tento postoj žalovaného je podľa názoru súdu dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktorý žalobkyni nepriznal náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil a priznal jej právo na náhradu trov konania. Uviedla, že prioritným dôvodom pre rozhodnutie v jej prospech je to, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalovaného opakovane vyzývala na vysťahovanie sa z domu kvôli jeho konfliktnej povahe, pre ktorú nemohla s manželom - a otcom žalovaného - v starobe dom pokojne užívať. Žalovaný sa z domu vysťahoval len preto, lebo podala žalobu na súde. Preto je potrebné zohľadniť aj dôvody na jej strane, ktoré usvedčujú žalovaného zo zámerného, vedomého, protiprávneho konania, ktoré by nemali odôvodňovať nepriznanie trov konania žalobkyni.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Vychádzajúc zo stabilnej judikatúry súdov, aj v tých prípadoch, kde je adekvátne rozhodovanie o náhrade trov podľa ust. § 142 ods. 1 či ust. § 146 ods. 2 O.s.p., súd môže - výnimočne - náhradu trov konania úspešnému účastníkovi celkom alebo sčasti nepriznať podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd v prejednávanej veci skúmal či sú dané zákonné predpoklady aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by žalobkyni náhrada trov celkom alebo sčasti nemusela byť priznaná.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli účastníka k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, atď.. Preto je potrebné skúmať, či dôvody hodné
osobitného zreteľa v danom prípade nie sú dané jednak samotným charakterom konania a osobitne charakterom procesnej situácie s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli žalobcov k uplatneniu svojho práva na súde.
Uvedené rozhodnutie je vecne správne, rovnako aj s dôvody napadnutého uznesenia sú správne, výstižné a presvedčivé, s týmito sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K dôvodom súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že ďalšou okolnosťou, ktorá je pri rozhodovaní o trovách konania v tejto veci podstatná a je dôvodom hodným osobitného zreteľa je skutočnosť, že účastníci sú rodinnými príslušníkmi - matka a syn - pričom zo žaloby je zrejmé, že tak manžel, ako aj syn, žalovaný v tomto konaní, sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony. To znamená, že zdravotné problémy žalovaného a dlhodobo nezdravé rodinné vzťahy, sú tiež okolnosťou, pre ktorú je možné v tomto konaní náhradu trov účastníkom nepriznať podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto vecne správne.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p..
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.