Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_10Co-676-2015.pdf
PDF · 76.84 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/676/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: D. K., nar. X.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, právne zastúpená Mgr. Michalom Durajom, advokátom so sídlom P., N. XXXX, proti odporcovi: K. E., nar. XX.X.XXXX, bytom L., L. č. XXX, za účasti maloletého N. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. č. XXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, o určenie otcovstva k maloletému N. K., nar. XX.X.XXXX a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 14C/110/2011-197 zo dňa 17.6.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o určení otcovstva k maloletému N. K., nar. XX.X.XXXX a vo výroku o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky.
Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil (§ 94 ods. 2 zák. 356/2005 Z.z. o rodine), že odporca je otcom maloletého N., nar. XX.X.XXXX. Vychádzal zo záverov znaleckého posudku RNDr. Evy Ferákovej, PhD. v zmysle ktorých pravdepodobnosť otcovstva odporcu voči maloletému N. má číselnú hodnotu 99,9999 %. Takýto výsledok znamená, že za súčasného stavu poznania v odbore genetiky je v zmysle metódy analýzy DNA zúčastnených osôb potrebné pokladať otcovstvo odporcu voči maloletému N. za prakticky dokázané a to s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou.
Nadväzne prvostupňový súd upravil rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu tak, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. V danej spojitosti zohľadnil, že maloletý je v starostlivosti matky od svojho narodenia, pričom navrhovateľka sa o dieťa riadne stará. Zároveň odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 50 eur mesačne a to s účinnosťou od 12.6.2008. Poukázal na ľahostajný postoj odporcu k dieťaťu a snahu odporcu vyhnúť sa plneniu rodičovských povinností. Konštatoval, že výživu maloletého zabezpečovala výlučne navrhovateľka, hoci na strane odporcu neboli zistené okolnosti, ktoré by mu bránili plniť si vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorou by aspoň sčasti boli uhrádzané náklady na výživu maloletého. Zohľadnil tiež okolnosť, že aktuálne odporca pracuje len brigádne, hoci mal za to, že potvrdenie od zamestnávateľa spoločnosti TAL COMPANY nepreukazuje finančné možnosti na strane odporcu, nakoľko odporca je zdravý, môže riadne pracovať a nájsť si zamestnanie, v rámci ktorého by bol jeho príjem vyšší ako v súčasnej dobe dosahuje. Aktuálne poberaný príjem je totiž nižší než poberá navrhovateľka ako dávku v hmotnej núdzi. Zdôraznil, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými nákladmi odporcu, ktorý sám uviedol, že na cigarety vynakladá 30 eur mesačne, okrem toho spláca exekúcie, t.j. sám si zavinil stav finančnej tiesne, ktorý nemôže byť na neprospech maloletého N.. Nedoplatok na stanovenom výživnom za obdobie od 12.6.2008 do 17.6.2015 vyčíslil čiastkou 4.500 eur, ktorú povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou stratou výhody splátok.
Samostatným výrokom súd I. stupňa priznal navrhovateľke náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom v sume 150 eur. Za preukázané považoval zakúpenie kočíka v hodnote 140 eur, postele - 130 eur, základného oblečenia - 200 eur, plienok v sume 30 eur, ako aj hygienických potrieb v sume 100 eur. Následne z celkovej sumy 300 eur uložil odporcovi povinnosť podieľať sa na týchto nákladoch v rozsahu ich polovice.
O trovách konania medzi účastníkmi konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Procesne úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto si trovy neuplatnila. V zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania upravil trovy štátu tak, že odporca je povinnosť zaplatiť Slovenskej republike trovy znaleckého dokazovania preddavkované štátom v celkovej sume 515,10 eur. Napokon, vzhľadom na oslobodenie navrhovateľky od poplatkovej povinnosti uložil odporcovi povinnosť zaplatiť titulom súdneho poplatku na účet tamojšieho súdu sumu 66 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca, nakoľko rozhodnutie považoval za neprimerané voči svoje osobe a to „z dôvodu financií“. Namietal, že jeho zdokladované príjmy „nepresahujú“ ani životné minimum, preto nie je schopný platiť určenú vyživovaciu povinnosť vrátane splátky zmeškaného výživného. Aktuálne vykonáva brigádnickú činnosť s príjmom 50 až 140 eur mesačne. Poukázal tiež na vysoké exekúcie (cca 140.000 eur), na okolnosť, že bol v minulosti vo výkone trestu, na základe čoho ho nikto nechce zamestnať ako i na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému X., nar. XX.X.XXXX. Nesúhlasil taktiež s tým, aby výživné dával do rúk matky vzhľadom na vzdialenosť jej bydliska. Odvolateľ nesúhlasil ani s priznanými nákladmi spojenými s tehotenstvom, nakoľko niektoré veci boli matke zabezpečené (napr. kočík, oblečenie, plienky), čo matka súdu zamlčala. Uzavrel, že finančné prostriedky nemá ani na úhradu trov konania a poplatkov voči štátu a je „absolútne nemožné“, aby tieto sumy uhradil v daných termínoch.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na ustanovenie § 101 O.s.p., v zmysle ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Pripomenula, že maloletý svojho biologického otca dodnes nepozná, nenavštevujú sa, nevolajú si, nemajú žiaden vzťah. Odporca o syna nejaví žiaden záujem, plnenie vyživovacej povinnosti je aspoň minimálnym naplnením zákonnej povinnosti rodiča vyživovať svoje dieťa. Uzavrela, že synovi poskytuje kompletnú osobnú starostlivosť a uspokojuje jeho bytové a vecné potreby.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1, 2 písm. b/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutými ponechal samostatné a odvolaním nenapadnuté výroky o určení otcovstva a zverení dieťaťa do starostlivosti matky) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec v zrušenom rozsahu vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ ods. 2 O.s.p
Hoci sú čiastkové úvahy - prednosť výživného pred exekúciami, výdavkami na fajčenie, predpoklady pre zabezpečenie vyššieho zárobku - okresného súdu založené na inštitúte potencionality, t.j. schopnostiach a možnostiach výživou povinnej osoby v zásade správne (ponúka sa tu aj vyhodnotenie charakteru trestnej činnosti, pre ktorú bol odporca vo výkone trestu odňatia slobody), vzhľadom na zásadnú odvolaciu námietku o výške vyživovacej povinnosti je nevyhnutné konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska vymedzenia/ustálenia relevantných východísk pre stanovenie výšky vyživovacej povinnosti. Zo skutkových okolností posudzovanej veci totiž vyplýva, že v priebehu doby, za ktorú súd stanovil vyživovaciu povinnosť, sa menila príjmová situácia na strane navrhovateľky, t.j. v určitom období mala príjem 212 eur (č.l. 2 spisu), neskôr 20 eur (č.l. 28 spisu), 190 eur (č.l. 48 spisu), 160 eur (č.l. 84 spisu), 96 eur (č.l. 171 spisu), resp. 72,80 eur (č.l. 181 spisu). Nie je pritom z rozhodnutia okresného súdu zrejmé, ako vyhodnotil túto situáciu, t.j. či a z akého dôvodu jednotne stanovená suma zodpovedá všetkým týmto (odlišným) okolnostiam danej veci. Ďalej je z obsahu spisu možné vyvodiť, že k právoplatnému zapretiu otcovstva Z. K. došlo dňa 9.9.2010 (rozsudok OS Trenčín č.k. 15C/55/2010-20 zo dňa 15.7.2010). Prvostupňový súd však odporcovi uložil povinnosť platenia výživného i za obdobie predchádzajúce tomuto (zapieraciemu) rozhodnutiu, t.j. v čase, keď domnienka otcovstva svedčala vtedajšiemu manželovi navrhovateľky (Z. K.). Platí
síce, že rozsudok o určenie otcovstva je deklaratórny s účinkami ex tunc (spätne), v zmysle záverov aplikačnej praxe (napr. R 52/1968, R 16/1981) však nemožno bez ďalšieho, t.j. bez skúmania okolnosti plnenia vyživovacej povinnosti iným mužom (bývalým manželom navrhovateľky) v čase, keď domnienka otcovstva svedčala tomuto inému mužovi, uložiť povinnosť plniť výživné „novourčenému“ otcovi. Pokiaľ by totiž plnil vyživovaciu povinnosť muž, ktorému v danom čase svedčala domnienka otcovstva (Z. K.), v rozsahu plnenia nárok dieťaťa zaniká a vzniká nárok tohto muža voči „novourčenému“ otcovi. Z hľadiska tejto okolnosti však žiadne skutkové zistenia vykonané neboli. Taktiež sa súd nezaoberal okolnosťou prípadnej zmeny výšky vyživovacej povinnosti otca od okamihu/ dátumu narodenia jeho ďalšieho syna, čo je vo všeobecnosti možné považovať za relevantnú zmenu pomerov. Napokon i stanovená splátka zmeškaného výživného sa javí neprimeraná (nízka), minimálne z pohľadu doby celkového splatenia nedoplatku, presahujúcej (už) vek plnoletosti dieťaťa.
Pokiaľ ide o namietané priznanie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom, takýmito sa v zmysle teórie ako aj rozhodovacej praxe súdov rozumejú v prípade nákladov spojených s tehotenstvom predovšetkým zakúpenie tehotenských šiat, obuvy, špeciálnej stravy, liekov, cestovné náklady a v prípade nákladov spojených s pôrodom výdavky na pobyt v nemocnici, lieky, medicínsky zákrok a pod. Položky, ktoré hodnotil a priznal okresný súd v danej spojitosti však svojim charakterom nezodpovedajú takýmto druhom výdavkov t.j. inštitútu nákladov matky spojených so samotným tehotenstvom, resp. pôrodom, ale predstavujú nárok, ktorý sa priznáva/zohľadňuje v rámci stanovenia bežného výživného na maloleté dieťa.
V súvislosti s rozhodovaním o trovách štátu sa prvostupňový súd zaoberal prvou podmienkou pre ich priznanie, t.j. výsledkom sporu. Bez povšimnutia pritom ponechal hodnotenie druhej/kumulatívnej podmienky (§ 148 ods. 1 veta druhá O.s.p.), t.j. či nie sú splnené podmienky pre oslobodenie od súdneho poplatku na strane odporcu. Vyhodnotenie rovnakej okolnosti predpokladá/vyžaduje i aplikované ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 71 /1992 Z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov pre rozhodnutie o prenose poplatkovej povinnosti.
Z opísaných dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté výroky (vrátane závislého výroku o trovách konania) rozsudky, pričom úlohou okresného súdu v ďalšom postupe bude zohľadniac prezentované závery krajského súdu opätovne posúdiť dotknuté nároky a poplatkové otázky.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné