Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/274/2015

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: I. Z., K.. XX.X.XXXX, K. J. XX, o vymoženie 1.759,82 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 22337/2014, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 13.11.2014 č. k. -42 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 22337/14 zamietol.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie proti povinnému domáhal vymoženia svojej pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave zo dňa 5.8.2011 sp. zn. II/2011 - 5294. Oprávnený svoju hmotnoprávnu a procesnoprávnu legitimáciu založil na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom: Slovenská sporiteľňa, a.s. ktorá na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpila pohľadávku voči povinnému na oprávneného. Súd prvého stupňa zistil, že medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa a.s.) bola uzatvorená zmluva o vydaní a používaní platobnej karty č. XXXXXXXXX zo dňa 29.9.2004 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami, ktorou oprávnený poskytol povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na účte povinného až do dohodnutej výšky disponibilného celkového úverového rámca (tzv. kartový rámec) určeného Slovenskou sporiteľňou a.s. v zmysle ňou stanovených podmienok. Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, smernice Rady č. 93/13/EHS a z predložených listín zistil, že vo VOP poskytovateľa úveru Slovenská sporiteľňa a.s. v bode 18. "Rozhodcovská doložka a riešenie sporov" - bod 18.1. je ustanovené, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s nimi, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. Ďalej uviedol, že jediným exekučným titulom, pri ktorom súd prvého stupňa vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Pri preskúmavaní podmienok konania vychádzal z vnútroštátneho práva a prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským. Uviedol, že Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 obsahuje neprijateľnú podmienku, ktorú spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať. Medzi takéto

podmienky patrí aj rozhodcovská doložka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený používal pri svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní zmlúv. Súd prvého stupňa túto doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, keďže spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádzal v znevýhodnenom postavení a nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. Z obsahu rozhodcovskej doložky tiež zistil, že táto obmedzovala právo povinného domáhať sa ochrany na všeobecnom súde, čím došlo k hrubému nepomeru v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného považoval výkon práva oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, ako aj s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal právomoc, takto ním vydané rozhodnutie nie je exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený pre nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (EP). Citujúc znenie § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZRK) a § 159 O.s.p. tvrdil, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie. V odvolaní poukazoval na zlý preklad rozsudku ASTURCOM a Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa jeho názoru slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Dojednanie rozhodcovskej doložky podľa jeho názoru nemožno hodnotiť ako nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nemožno vyvodzovať zo slovenského ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul, a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom a rozhodovaním dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.9.2011, podľa ktorého preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len ak plnenie, ktoré má byť vykonané, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 16.2.2015.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), preto odvolanie prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 a 3 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., pretože nejde o vec podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.), na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím dôvodom oprávneného odvolací súd udáva:

Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a vyhodnotenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej a tým aj neplatnej podmienky.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z nich udelenie poverenia vylučuje.

Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný už pri žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého sa má exekúcia vykonávať, bol vydaný orgánom na to oprávneným. Ak exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal legitimitu na vydanie rozhodcovského rozsudku, na základe takéhoto exekučného titulu nemožno viesť exekúciu proti povinnému, pretože exekučnému titulu chýba dôležitá vlastnosť, a to jeho materiálna vykonateľnosť.

Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. -15. Postup súdu prvého stupňa bol teda súladný s príslušnou právnou úpravou a ustálenou judikatúrou súdov.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 5.8.2011 sp. zn. II/2011-5294 vydaný rozhodcom JUDr. Zuzanou Martincovou, ktorý nadobudol právoplatnosť 13.10.2011 a stal sa vykonateľným 16.10.2011. Právomoc vo veci konať a rozhodnúť odvodzoval rozhodcovský súd z rozhodcovskej doložky zakotvenej v článku 18 všeobecných obchodných podmienok veriteľa.

V konaní nebolo sporné, že zmluva účastníkov konania je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú je potrebné aplikovať príslušné predpisy spotrebiteľského práva. Vzhľadom na to, že exekučným titulom je v predmetnej exekúcii rozhodcovský rozsudok, súd prvého stupňa správne skúmal, či oprávneným predložený exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným.

V zmluve si zmluvné strany rozhodcovskú doložku nedohodli. Dohoda o rozhodcovskej doložke je zakotvená v článku 18 všeobecných obchodných podmienok veriteľa, podľa ktorej všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmluvy budú riešené rozhodcovským súdom. Povinná mala právo rozhodcovskú doložku odmietnuť do 30 dní od uzavretia zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Obsah všeobecných obchodných podmienok bol dopredu daný a spotrebiteľ ich nemohol ovplyvniť. Rozhodcovská doložka nebola s povinnou ako spotrebiteľom individuálne dojednaná a v podstate splynula s ďalšími obchodnými podmienkami oprávneného. Povinná ako spotrebiteľ sa reálne vopred vzdala práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy a všeobecných obchodných podmienok, čo má podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatná.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZRK) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 ZRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania vo veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Z citovaných ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že podmienkou existencie platnej rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi splnená nebola. Podľa § 4 ZRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formy rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

V posudzovanej veci rozhodcovská doložka nie je zakotvená v zmluve, je len súčasťou všeobecných obchodných podmienok veriteľa, ktoré však nie sú zmluvnými stranami podpísané. Vzhľadom na osobitný charakter rozhodcovskej doložky a zákonom predpísanú formu rozhodcovskej doložky, sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v predmetnej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže bol vydaný orgánom, ktorý nebol na vydanie takého rozhodnutia oprávnený. a preto nemožno exekúciu vykonávať na základe nespôsobilého exekučného titulu. Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie, preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na vykonanie exekúcie (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.11.2011).

Námietka oprávneného, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho prekladu smernice Rady 93/13/EHS do slovenského jazyka, nie je dôvodná. Príloha smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách obsahuje zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Členské štáty však môžu prijať aj úpravu prísnejšiu a tak zabrániť používaniu neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Neprimeranosť zmluvných podmienok súdy posudzujú pri zohľadnení všetkých okolností veci, pričom aplikujú národnú úpravu. Smernicu súd priamo neaplikuje, môže ju použiť len ako interpretačné pravidlo. Posúdenie neprimeranej podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka exekučným súdom, v tomto prípade rozhodcovskej doložky, a jej následné vyhodnotenie ako neplatnej je v súlade so slovenským právom.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol v tomto konaní úspešný a ostatným účastníkom konania trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.