Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-1763-1999.pdf
PDF · 69.32 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/1763/1999
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného ZSNP, a.s., Priemyselná 12, Žiar nad Hronom, IČO: 30 222 524 proti povinnému MEZ, a.s., Továrenská 2, Michalovce, IČO: 00 662 135, o vymoženie 616,97 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Súdnemu exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi nepriznáva náhradu trov exekúcie.
odôvodnenie:
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Radovanovi Ferencovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky z platobného rozkazu sp.zn. XRob/XXXX/XXXX zo dňa X.XX.XXXX vydaným Okresným súdom Michalovce. Súdny exekútor následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) požiadal Okresný súd Michalovce o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverením zo dňa 2.6.1999 poveril Okresný súd Michalovce vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Radovana Ferenca, so sídlom exekútorského úradu v Prešove, ktorý ju eviduje pod sp.zn. Ex 319/1999.
Písomným podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Michalovce doručené dňa 20.2.2014 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
Ako súd z výpisu z Obchodného registra zistil, povinný bol vymazaný na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. XK/XXX/XXXX-XXX. zo dňa XX.XX.XXXX.
V zmysle § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka, zániku spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok.
Podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, sa spoločnosť zrušuje zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku.
Podľa § 68 ods. 4 druhá veta Obchodného zákonníka, ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane
spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
V tomto prípade došlo k zrušeniu povinného a následne povinný zanikol výmazom z Obchodného registra dňa 06.08.2009; povinný bol zrušený bez likvidácie a v takomto prípade prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (tzv. nemajetnosť.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Z vyššie uvedeného dôvodu súd podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie zastavil. Uvedený záver súdu korešponduje aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z X.X.XXXX., sp.zn. X M Cdo XX/ XXXX.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
V súlade s ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, je pravidlom, že trovy exekúcie znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený. Takúto situáciu rieši práve § 203 Exekučného poriadku, ktorý predpokladá zavinenie oprávneného na zastavenie exekúcie. Pre záver o vyslovení zavinenia oprávneného je však potrebné zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať zastavenie exekúcie.
Náležitou opatrnosťou sa pritom rozumie opatrnosť spočívajúca v tom, či oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie resp. v priebehu exekúcie venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil vymáhanú pohľadávku.
V danom prípade k zastaveniu exekúcie došlo z objektívnych dôvodov, nakoľko v priebehu exekučného konania, ktoré sa začalo na základe podaného návrhu oprávneného dňa 10.5.1999, povinný zanikol dňa 6.8.2009. Súd má zato, že exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom konaní v postavení účastníka konania a nie vykonávateľom verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojím súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (a to v časti trov). Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v súlade i s právnym názorom vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok zo dňa 23.11.1983). Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR (napr. IV. 27/2008 zo dňa 24.01.2008; uznesenie I. ÚS 438/2008 zo dňa 24.01.2008; uznesenie I. ÚS 256/2008 zo dňa 256/2008 a iné), v ktorých opakovane poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie.
V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na vyššie cit. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23.11.1983, séria A č. 70, mutatis mutandis I. ÚS 191/06), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v konkrétnom prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Súd taktiež poznamenáva, že povinný zanikol po vyše
desiatich rokoch od začatia exekúcie, kde súd má zato, že uvedená doba bola dostatočné dlhá na vymoženie pohľadávky oprávneného ako aj jeho trov.
Súd z vyššie uvedených dôvodov náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.