Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-291-2015.pdf
PDF · 67.01 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/291/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpený Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanému v 1. rade J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., štátny občan SR, žalovanému v 2. rade N. T. , nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, XXX XX R., štátny občan SR, žalovanému v 3. rade T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX U., štátny občan SR, o zaplatenie X.XXX,XX eur s prísl., o pripustení vedľajšieho účastníka do konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Svidník č.k. 4C/118/2014-97zo dňa 19.05.2015 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
odôvodnenie:
Okresný súd Svidník uznesením č.k. 4C/118/2014-97 pripustil, aby do konania na starne žalovaného vstúpil ako vedľajší účastník Združenie Pomoc a ochrana spotrebiteľa so sídlom v Prešove. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 20.06.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Združenie Pomoc a ochrana spotrebiteľa so sídlom v Prešove. Podaním doručeným súdu dňa 30.01.2015 žalobca vzniesol námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, námietku odôvodnil tým, že je potrebný súhlas odporcu. Súd prvého stupňa uviedol, že z dostupných stanov vedľajšieho účastníka vyplýva, že jeho základným poslaním je realizácia združovacieho práva občanov za účelom aktívnej ochrany spotrebiteľov. V tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah a žalovaní sú spotrebiteľmi. Súd uviedol, že v danom prípade aplikoval ustanovenia § 93 O.s.p. účinné do 31.12.2014 vzhľadom na to, že vedľajší účastník vstúpil do konania pred 01.01.2015 a novela ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. neobsahuje prechodné ustanovenia. Súhlas žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka podľa názoru súdu prvého stupňa nie je potrebný.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že ustanovenie § 93 ods.3 O.s.p. jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka ako nevyhnutnú súčasť oznámenia združenia o vstupe do konania. Absencie súhlasu nemožno nahradiť ani výzvou zo strany súdu adresovanou žalovanému na vyjadrenie súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Vzhľadom na to, že združenie takýto súhlas do dnešného dňa nepredložilo, nesplnilo podmienky na vznik vedľajšieho účastníctva v konaní. Poukázal na to, že novela Občianskeho súdneho poriadku zavedená zákonom 353/2014 Z.z., je ustanovením procesného charakteru a bez uvedenia prechodných ustanovení je platná odo dňa účinnosti a vzťahuje sa aj na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka doručené pred 01.01.2015. Poukázal na dôvodovú správu tohto zákona, podľa ktorého novela mala odstrániť interpretačné problémy praxe súdov v otázke, či a za akých podmienok môže do Občianskeho súdneho konania ako vedľajší účastník vstúpiť právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa zákona 250/2007 Z.z.. Uviedol, že súd postupoval nesprávne, keď pripustil vedľajšieho účastníka do konania napriek absencií súhlasu ním podporovaného účastníka. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že vstup združenia ako vedľajšieho účastníka nepripúšťa.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne.
V danej veci je nepochybné, že vedľajší účastník do konania vstúpil pred 01.01.2015. Na pojednávaní dňa 11.02.2015 sa žalovaní v 1., 2. a 3. rade vyjadrili, že nemajú námietky, aby do konania vstúpil vedľajší účastník na ich strane.
Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. účinné od 01.01.2015 stanovuje podmienku, že súčasťou oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania musí byť súhlas účastníka, popri ktorom sa vedľajší účastník mieni zúčastňovať konania. V danom prípade vedľajší účastník vstupoval do konania pred účinnosťou tohto ustanovenia.
Ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. účinné od 01.01.2015 ukladá vedľajšiemu účastníkovi povinnosť, ktorú je potrebné splniť len v čase oznámenia vstupu do konania, nie inokedy. Ak tento súhlas vedľajší účastník nepredloží, súd bez ďalšieho na oznámenie vstupu neprihliada (§ 93 ods. 3 O.s.p. účinného od 1.1.2015). Pokiaľ v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania takáto povinnosť zákonom uložená nebola, nemožno ju vyžadovať ani neskôr a nemôže ju zohľadňovať ani súd, keď rozhoduje o prípustnosti vedľajšieho účastníctva.
Judikatúra o tom, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka nastávajú momentom oznámenia vstupu, je konštantná. Vstup vedľajšieho účastníka teda nevyhnutne musí byť posudzovaný podľa právnej úpravy účinnej v čase vstupu. Pri opačnom výklade by došlo k neprípustnej retroaktivite, pretože súd by zohľadňoval ustanovenie právneho predpisu, ktorý účastník v čase, keď relevantný procesný úkon vykonával, nemal povinnosť splniť.
Nie je teda možné aktuálne účinné znenie § 93 ods. 3 O.s.p. vykladať tak, že v prípade rozhodovania o prípustnosti vedľajšieho účastníctva po 01.01.2005, súd aj v prípade vstupov realizovaných pred 01.01.2005, bude zohľadňovať to, či vedľajší účastník predložil spolu so vstupom aj súhlas účastníka, popri ktorom sa mieni zúčastňovať v konaní.
Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014 v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR (Pl. ÚS 1/2014, 3 Cdo 188/2012) mal byť odporca po oznámení vstupu vedľajšieho účastníka do konania súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k tomu, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka. Argumentom pre takýto postup bol záver, že „povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. februára 2013 sp. zn. 3 Cdo 188/2012, publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 4/2014).
Súd prvého stupňa túto úpravu rešpektoval a umožnil žalovaným vyjadriť sa a oznámiť súdu, že so vstupom vedľajšieho účastníka nesúhlasia. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade súhlasili, aby do konania vstúpil vedľajší účastník na ich strane. Pre záver o tom, že vstup vedľajšieho účastníka je žalovaným nanútený, teda v spise neexistuje podklad.
Nikto nespochybňuje, že vedľajší účastník je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitných predpisov, na ktoré odkazuje § 93 ods. 2 O.s.p.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.