Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/65/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o maloletého T. J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: L. J., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom I., T.. U. XXXX/X, v konaní zastúpený JUDr. Mariánom Szabom, advokátom so sídlom Levice, ul. Sv. Michala 4 a W. L., nar. XX.XX.XXXX, tr. bytom L. XXX, v konaní zastúpená JUDr. Miroslavom Kraskom, advokátom so sídlom Levice, Ul. kpt. J. Nálepku 1657/131, na návrh otca, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Mal. T., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 250,- eur mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.11.2022.

IV. Upravuje sa styk otca s maloletým dieťaťom tak, že je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. T.:

- každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod.,

- počas vianočných sviatkov každý párny kalendárny rok v čase od 23.12. od 17:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok v čase od 31.12. od 09:00 do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17:00 hod.,

- počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od štvrtka od 09:00 hod. do utorka do 17:00 hod.,

- počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hodiny do 15.7. do 18:00 hodiny a od 01.08. od 09:00 hodiny do 15.08. do 18:00 hodiny.

s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa si odovzdať a prevziať stanovený čas pred bydliskom matky. Matka je povinná mal. dieťa na styk riadne pripraviť. V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom súdu doručeným dňa 25.04.2022 domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu s poukazom na to, že s matkou dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedol, že na výživu syna prispieva dobrovoľne sumou 300,- eur mesačne na účet matky, dieťaťu platí poplatky v škole a keď je niečo potrebné, synovi to zakúpi. Taktiež uhrádzal nájomné za byt, v ktorom matka s dieťaťom bývali po prerušení spolužitia. Síce sa dohodli, že sa so synom bude stretávať každý druhý

víkend, avšak dohoda nefungovala vždy. Musel sa matke doprosovať, resp. vyhrážať sa, že neuhradí nájomné. Odmietla mu syna dať v lete na dovolenku, keďže išiel so svojou priateľkou a jej maloletým dieťaťom. Síce kúpil synovi mobil, ale u matky ho má vypnutý. Pokiaľ je však dieťa v jeho domácnosti, má mobil zapnutý a matka sa mu vie dovolať. Komunikácia s matkou je podľa nálady. Synovi tiež platí stavebné sporenie. Navrhol v písomnom návrhu maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, určiť z jeho strany výživné 300,- eur do rúk matky a 100,- eur na sporiaci účet. Styk navrhol upraviť v rozsahu špecifikovanom vo výroku IV. rozsudku. Na ďalšom pojednávaní poukázal na to, že od 04.08. do 20.09.2022 nemal so synom žiaden kontakt, nevedel sa mu ani dovolať. Zmenilo sa to od nástupu matky do práce. Matka je zamestnaná u jej právneho zástupcu, ktorý jej dal k dispozícii aj motorové vozidlo. Snaží sa s matkou dohodnúť v záujme syna, nakoľko táto situácia nevplýva na dieťa dobre. Pokiaľ to matka nepochopila, je mu to ľúto. Nedávno matka zaútočila fyzicky na jeho priateľku a to aj pred ich maloletým synom. V záverečnom vyjadrení navrhol výživné určiť vo výške 200,- eur do rúk matky, keďže je už zamestnaná. Javí sa mu, že sa matka na polovičný úväzok zamestnala len pre účely súdneho konania. Dieťa je zdravé, nemá mimoškolské aktivity, teda výživné 200,- mesačne je primerané.

2. Matka na pojednávaní dňa 09.08.2022 potvrdila, že otec pravidelne mesačne prispieva 300,- eur na výživu syna, podieľa sa aj na nákladoch do školy a uhrádza nájomné. Uviedla, že je nezamestnaná, bez príjmu, nakoľko jej nárok na dávky nevznikol, keďže boli posudzovaní ako rodina. Syna otcovi „dávala“ vždy, keď to sám chcel, dokonca si vymieňali víkendy. Dieťa k otcovi neodmieta ísť, ale stalo sa, že syn chcel od otca odísť skôr, čo mu nebolo umožnené. Sama by ešte mala záujem na obnovení spolužitia. Na nasledujúcom pojednávaní, ako i v záverečnom vyjadrení navrhla určiť výživné vo výške 400,- eur mesačne k jej rukám, nakoľko jej majetkové pomery sú horšie ako u otca dieťaťa. Síce sa zamestnala, ale len na polovičný úväzok a mohla by mať príjem okolo 400,- eur mesačne. Nemôže sa zamestnať na plný úväzok, pretože jej nemá kto pomôcť v starostlivosti o dieťa. V septembri tohto roka sama uhradila poplatky v škole. Býva zatiaľ vo firemnom byte bezodplatne. Chce si nájsť podnájom, pričom nájomné s energiami v Leviciach predstavuje mesačne okolo 350,- eur. Potvrdila, že sa dieťa s otcom nestretlo dlhšie, keďže boli odcestovaní. Mobil si zabudla doma. Poprela tvrdenie otca, že jeho priateľku napadla. Práve otec dieťaťa, ju v čase, keď bol syn malý, napadol. Má na účte nejaké financie, ktoré si nasporila počas spolužitia s otcom dieťaťa. On poskytoval peniaze na domácnosť, ktoré používala na potreby rodiny a niečo si

odložila. V krátkom čase sa zmenia pomery na strane dieťaťa a pokiaľ súd jej návrh na výživné vo výške 400,- eur nebude akceptovať, bude žiadať o zvýšenie výživného.

3. Kolízny opatrovník navrhol maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, styk otca s dieťaťom upraviť v zmysle podaného návrhu a výživné určiť vo výške 250,- eur mesačne.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Maloletý T. sa narodil z mimomanželského pomeru. Rodičia dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do augusta 2021. Na základe dohody rodičov otec od prerušenia spolužitia pravidelne mesačne uhrádza výživné pre maloletého na účet matky vo výške 300,- eur mesačne, uhrádza synovi stavebné sporenie 110,- eur mesačne a do augusta 2022 uhrádzal i nájomné za byt, v ktorom zostala bývať matka s maloletým T. vo výške 420,- eur mesačne. Spolupodieľal sa tiež na nákladoch spojených s návštevou školského zariadenia (poplatok za stravu, školský klub). 4.1. V čase začatia konania matka bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Nepoberala podporu v nezamestnanosti, ani dávky v hmotnej núdzi. Do augusta bývala v prenajatom byte, pričom nájomné a energie za predmetný byt do augusta 2022 hradil otec dieťaťa. Naposledy bola zamestnaná v spoločnosti otca (do 31.12.2021). Nevlastní nehnuteľný majetok a inú vyživovaciu povinnosť nemá. Dňa 02.09.2022 uzatvorila pracovnú zmluvu so spoločnosťou S., U..G..C.., Levice s nástupom od 06.09.2022. Dohodnutá dĺžka pracovného času je 27,5 hod. / týždenne, dohodnutá mzda 524,- eur brutto mesačne. Pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú do 05.09.2023. Od septembra matka s dieťaťom bývajú v byte, ktorý patrí zamestnávateľovi matky (podľa jej tvrdenia), pričom tento užíva bezodplatne. Z výpisu z účtu matky vyplýva, že ku dňu 02.09.2022 mala na účte zostatok vo výške 1 086,60,- eur. Poberá rodinné prídavky vo výške 30,- eur mesačne (do 30.06.2022 vo výške 25,88 eur mesačne).

4.2. Otec je vlastníkom rodinného domu, v ktorom býva. Mesačne uhrádza elektrinu 74,- eur, vodné a stočné 35,- eur, plyn 94,- eur a splátky hypotekárneho úveru 403,76 eur. Podľa tvrdenia otca tiež uhrádza ročne zákonné poistenie motorového vozidla 150,- eur a mesačne odvody do sociálnej poisťovne 970,- eur a zdravotnej 450,- eur, o ktorých tvrdeniach doklad nepredložil. Synovi uhrádza stavebné sporenie vo výške 110,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť mená. Z daňového priznania otca ako SZČO za r. 2021 vyplýva, že príjmy predstavovali 574 796,53 eur, výdavky 501 947,11 eur, základ dane 72 849,42 eur a daň 15 933,74 eur. Otec taktiež inú vyživovaciu povinnosť nemá.

4.3. Maloletý T. navštevuje 3. ročník základnej školy (v čase začatia 2. ročník). Mesačný poplatok za stravu v školskej jedálni predstavuje okolo 25,- eur, škd 15,- eur. Ročný poplatok do triedneho fondu 10,- eur, aplikáciu anglického jazyka 9,- eur, ZRPŠ 25,- eur. Je zdravý, nemá osobitné záujmy.

5. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

6. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

7. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

8. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä:

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,

b) zastupovanie maloletého dieťaťa,

c) správa majetku maloletého dieťaťa.

9. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bol podaný dôvodne, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a mimosúdne sa dohodnúť nevedia. Prihliadnuc na zhodné stanovisko rodičov, kolízneho opatrovníka, ako i skutočnosť, že v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené nedostatky, súd maloletého T. zveril do jej osobnej starostlivosti. Naďalej sú obaja rodičia oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, keď obaja sú nositeľmi rodičovských práv a povinností v celom rozsahu.

18. Súd poukazuje nato, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich riadneho náležitého telesného a duševného vývoja, za ktorým účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.

19. Účelom výživného je uhrádzanie nie len priebežne sa vyskytujúcich bežných potrieb mal. dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných k jeho všestrannému vývoju. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom musí mať súd na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nie len výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoju záujmov a záľub, príp. prípravu na povolanie.

20. Základnými pravidlami pri určovaní výšky výživného sú jednak odôvodnené potreby oprávneného, ako i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Oprávnené potreby nezahŕňajú iba stravovanie, ale súd dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými čo kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Na strane povinného súd prihliada na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ktoré dosahuje v čase súdneho konania, ale aj na potencionálne príjmy, teda nie len to čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a pod. Skúma tiež majetkové pomery, ktoré posudzuje komplexne, okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné, zárobkové možnosti podľa príjmov z obdobia pred stratou zamestnania, ak sa preukáže, že sa povinný vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.

21. Riadiac sa vyššie uvedenými pravidlami pri určovaní výšky výživného, súd určil zo strany otca výživné vo výške 250,- eur mesačne, keď v konaní neboli preukázané, žiadne zvýšené náklady u maloletého v súvislosti s mimoškolskými aktivitami, resp. nepriaznivým zdravotným stavom. U dieťaťa sú teda odôvodnené len základné potreby, ako stravovanie, ošatenie, učebné pomôcky a primerane k veku športové a kultúrne vyžitie. Je pravdou, že u otca dieťaťa sú výrazne lepšie príjmy, avšak i matka má k maloletému vyživovaciu povinnosť, pričom v konaní nepreukázala snahu zamestnať sa na plný úväzok, v ktorom zamestnaní by bola schopná dosiahnuť vyšší príjem. Jej argumentácia spočívajúca v tom, že môže pracovať z dôvodu starostlivosti o maloletého len na polovičný úväzok neobstojí, keď

dieťa riadne navštevuje i školský klub, teda matke nič nebráni v nájdení si zamestnania s pevnou pracovnou dobou. Počínanie matky súd vyhodnotil ako vzdanie sa potencionálneho príjmu, ktorý by pri vynaložení primeraného úsilia mohla dosiahnuť. Súd prihliadol i na skutočnosť, že otec

maloletému dieťaťu dobrovoľne vytvára finančnú rezervu formou stavebného sporenia. Suma výživného navrhovaného matkou 400,- eur mesačne pre žiaka prvého stupňa základnej školy zo strany jedného z rodičov sa súdu javí ako neúmerne vysoká, keďže o niečo vyšší príjem dosahuje zamestnaná osoba s minimálnou mzdou, ktorá v r. 2022 predstavuje 525,65 eur netto. K uvedenému je možné poukázať na príjem matky maloletého dieťaťa, teda pri sume 400,- eur výživného mesačne by maloletému dieťaťu bolo určené výživné zo strany otca zhruba vo výške súčasného príjmu matky, ktorá je tiež povinná sa na výžive dieťaťa finančne podieľať. Matka síce návrh podala na súd 25.04.2022, avšak súd výživné určil od 01.11.2022, keď otec pravidelne mesačne na výživu dieťaťa prispieval minimálne sumou 300,- eur, ktoré výživné naposledy uhradil v mesiaci október 2022. Z uvedených dôvodov, otcovi za obdobie od začatia konania do dňa rozhodnutia súdu zročné výživné v súlade s § 77 Zákona o rodine nevzniklo. Je potrebné poukázať i na to, že pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodovania a preto argumentácia matky spočívajúca v očakávaní zvýšených nákladov na maloletého v krátkej budúcnosti (matkou bližšie nešpecifikovaných) je právne irelevantná. Podľa názoru súdu, výživné určené zo strany otca vo výške 250,- eur spolu s výživným, ktoré je i matka dieťaťu povinná poskytovať a rodinnými prídavkami, je plne spôsobilé pokryť súčasné odôvodnené potreby maloletého.

22. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

23. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

24. Zákon o rodine a ani iný právny predpis nemá ustanovenia, z ktorých by striktne vyplývali kritériá pre stanovenie spôsobu realizácie styku rodiča s dieťaťom. Spoločným znakom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých je, že v týchto konaniach ide predovšetkým o záujem maloletých detí v zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Výsledkom týchto konaní by teda nemalo byť vyriešenie sporu medzi rodičmi mal. detí, ale zabezpečenie výsledku konania, ktorý zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletých detí.

25. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk mal. dieťaťa s rodičom, je vždy výsledkom posúdenia konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Vďaka tomu môže súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery „šité na mieru“ pre každý konkrétny prípad a dosiahnuť tak v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t.j. najlepší záujem mal. dieťaťa a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k mal. dieťaťu. Stretávanie sa rodiča s dieťaťom je právom rodiča, a nie povinnosťou, ktorému korešponduje povinnosť druhého rodiča dieťa na styk riadne pripraviť.

26. Súd poukazuje na to, že napriek zvereniu maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matke, otec má zachované všetky rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, s výnimkou sústavnej osobnej starostlivosti. Priestor na realizáciu svojich rodičovských práv a na výchovné pôsobenie na maloletého má otec práve v čase, počas ktorého je jeho styk s maloletým upravený. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého, je

základným prvkom rodinného života. Je chránená čl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Z tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinno-právnych väzieb.

27. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že rodičia sa síce po prerušení spolužitia dohodli o styku otca s maloletým T., ktorú dohodu však matka porušovala, nedovolila otcovi dieťa zobrať na dovolenku, dokonca v období od 04.08. do 20.09.2022 otcovi neumožnila so synom žiaden kontakt, ani osobný, ani telefonický.

28. Otec k maloletému prechováva pozitívne väzby, pričom i maloletý T. má k otcovi vytvorený citový vzťah, ktorú skutočnosť matka nepoprela. V živote maloletého má otec ako mužský prvok nezastupiteľnú úlohu, má právo podieľať sa na formovaní osobnosti svojho dieťaťa. I keď maloletý nebol zverený otcovi do osobnej starostlivosti, nie je pozbavený práva svoje dieťa vychovávať. Je výlučne na otcovi, aby

využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby mal výchovný vplyv na maloletého. Úlohou matky okrem iného je aj vytvárať priaznivé podmienky na styk otca s dieťaťom a vedenie maloletého s právnemu vzťahu k otcovi.

29. Pri rozhodovaní o úprave styku súd prihliadol na návrh otca, vzťah dieťaťa k obom rodičom, skutočnosť, že obaja rodičia bývajú v jednom meste. Otec vo svojej domácnosti má vytvorené podmienky pre realizáciu styku (dieťaťu je prostredie známe, keďže v ňom žilo počas spolužitia rodičov). S poukazom na uvedené, súd upravil styk otca s maloletým v rozsahu uvedenom vo výroku IV. rozsudku.

30. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa (iná ako peňažná povinnosť týkajúca sa maloletého, resp. podľa osobitného zákona ( exekučný poriadok ). Rozsudok v časti výživného je vykonateľný doručením ( ).