Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoCsp-13-2024.pdf
PDF · 92.17 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoCsp/13/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej, v spore žalobcu: UBC 2020, k.s., so sídlom Tamaškovičova 2742/17, Trnava, IČO: 53 151 135 správca úpadcu Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, Bratislava, IČO: 50 052 560, zastúpený Nosko & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Podjavorinskej 2, Bratislava proti žalovanému: H. C., F.. XX.XX.XXXX, T. A.. F. XXXX/XX, H., o zaplatenie 2.076,39 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 12. marca 2024, č. k. 40Csp/6/2023-59, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 488, § 524 ods. 1, § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa § 80 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Konštatoval, že žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.03.2024 oznámil, že uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, so spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s., ktorý sa stal veriteľom k tejto pohľadávke namiesto žalobcu. Súd prvej inštancie sa zaoberal, či je možné aplikovať postup v zmysle § 80 C.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia, ak po začatí konania došlo k prevodu práv alebo povinností, na návrh žalobcu a so súhlasom nového subjektu, súd rozhodne o zmene subjektu na strane žalobcu. Postup súdu v zmysle § 80 CSP však nenastáva z úradnej povinnosti, pričom na jeho začiatku musí existovať relevantný návrh zo strany žalobcu na vykonanie tohto postupu. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca doručil súdu len oznámenie, že uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky a nie je tak ďalej veriteľom. K oznámeniu priložil len odvolanie plnomocenstva udeleného advokátskej kancelárii. Keďže žalobca iba oznámil, že došlo k prevodu, avšak uvedené nijako nepreukázal ani nenavrhol zmenu subjektov, tak ako to predpokladá ustanovenie § 80 C.s.p., súd prvej inštancie nemohol aplikovať postup podľa uvedeného ustanovenia a posudzovať návrh na zmenu subjektov, nakoľko žiadny nebol zo strany žalobcu predložený. Z podania žalobcu nebolo jednoznačné, že navrhuje zmenu subjektov, pričom súd uviedol, že nie je jeho úlohou suplovať činnosť advokáta, ako kvalifikovaného zástupcu žalobcu. Ďalej poukázal na to, že nemožno opomínať článok 11 ods. 3 C.s.p., v zmysle ktorého sa na osobu, ktorá sa pred súdom prihlási k určitej profesijnej odbornosti (v tomto prípade k advokácii), považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s touto odbornosťou. Medzi požiadavky odbornosti možno zaradiť predloženie podania súdu, z ktorého bude jednoznačne vyplývať, či sa jedná o návrh na určitý postup alebo nie. Z podania žalobcu tak bolo jednoznačné len to, že prestal byť veriteľom, bez toho aby na uvedené oznámenie nadväzovalo podanie návrhu na zmenu subjektu
na strane žalobcu. Konštatoval, že k prevodu postúpenej pohľadávky dochádza uzavretím zmluvy o postúpení. Občiansky zákonník umožňuje, aby po postúpení pohľadávky vymáhal nárok sám postupca (pôvodný veriteľ) vo svojom mene na účet postupníka (nový veriteľ), a to na žiadosť postupníka, avšak v konaní nemal za preukázané, že by žalobca disponoval súhlasom alebo bol požiadaný vymáhaním postúpenej pohľadávky. Zohľadnil aj spotrebiteľský charakter sporu a vzhľadom na princíp ochrany slabšej strany sporu a princíp procesnej zodpovednosti strán sporu dospel k záveru, že ak by nad rámec obsahu podania predloženého žalobcom suploval jeho úlohu a procesne "pomohol" k podaniu návrhu na zmenu podľa § 80 C.s.p, konal by v rozpore s uvedenými princípmi a z dodávateľa by spravil slabšiu stranu, namiesto spotrebiteľa. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca nebol nositeľom subjektívneho práva (pohľadávky) voči žalovanému, teda nemal aktívnu vecnú legitimáciu, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p., nakoľko mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby o hlavný argument o tom, že z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca doručil súdu prvého stupňa len oznámenie, že uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky a nie je tak ďalej veriteľom. K oznámeniu priložil len odvolanie plnomocenstva udeleného advokátskej kancelárii. Keďže žalobca iba oznámil, že došlo k prevodu, avšak uvedené nijako nepreukázal ani nenavrhol zmenu subjektov, tak ako to predpokladá ustanovenie § 80 C.s.p., súd prvého stupňa nemohol aplikovať postup podľa uvedeného ustanovenia a posudzovať návrh na zmenu subjektov, nakoľko žiadny nebol zo strany žalobcu predložený. Súd prvého stupňa vyhodnotil podanie žalobcu ako nedostatočné (t. j., ktoré nenavrhovalo zmenu subjektov) a žalobu zamietol. Žalobca považoval takýto procesný postup za nesprávny a nereflektujúci na jeho podanie. Správny postup by bol ten, že v prípade, ak si súd prvého stupňa vyhodnotil podanie (ktoré nebolo podaním vo veci samej) ako nie zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, mal povinnosť vyzvať žalobcu ako toho, kto podanie urobil, na odstránenie vád takého podania a tento mal takto neúplné podanie doplniť a nezrozumiteľné alebo neurčité podanie opraviť a zároveň z tohto dôvodu odročiť pojednávanie. Odročeniu pojednávania nebránili ani dôvody hospodárnosti konania, keďže odročením pojednávania by sa nenavyšovali trovy konania strán sporu, keďže pojednávania sa nezúčastnila ani jedna strana sporu a žalobca navyše nebol v konaní aktívny a ani zastúpený. Ak súd prvého stupňa teda nepostupoval procesne správne, tak mal podanie (právnym posúdením) žalobcu posudzovať podľa jeho obsahu z ktorého jednoznačne vyplýva, že tento bol jednoznačne návrhom na zmenu subjektu na strane žalobcu, keď žalobca jasne uviedol, že postupca týmto oznamuje súdu, že na základe uvedených skutočností postupník z dôvodu prechodu práv a povinností vstupuje do práv a povinností postupcu ako žalobcu. Ak by aj súd vyššie uvedené nemal vyhodnotené ako jednoznačný návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu, tak sa mal prikloniť k takej interpretácii podania, ktorá vyznieva v prospech žalobcu a považovať podanie za návrh na zmenu subjektu (strany sporu) na strane žalobcu.
3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 2.076,39 eur s príslušenstvom titulom neplnenia si zmluvných povinností žalovaným vyplývajúcich mu zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Správne sa pred samotným meritórnym posúdením žaloby v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie žalobcu. V tejto súvislosti z nesporných skutočností vyvodil správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Civilného sporového poriadku v spojení s Občianskym zákonníkom, ktoré aj správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobu zamietol s poukazom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, aj náležite v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na zistené skutočnosti, ale tiež s
poukazom na prijaté právne závery. Dôkladne sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Odvolanie žalobcu nie je z hľadiska ním uplatňovaných odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p), a ich obsahového vymedzenia spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.
6. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď podanie zo dňa 11.03.2024, ktorým žalobca oznámil konajúcemu súdu postúpenie pohľadávky, neposúdil podľa obsahu ako návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu, respektíve v prípade pochybností o obsahu tohto podania nevyzval žalobcu na jeho opravu a doplnenie.
7. Odvolací súd považuje procesný postup súdu prvej inštancie za správny, pokiaľ podanie žalobcu zo dňa 11.03.2024 (čl. 55) vyhodnotil len ako oznámenie o postúpení vymáhanej pohľadávky zo žalobcu na spoločnosť IFIS investičná fond, a.s., a nie ako procesný návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu v zmysle § 80 C.s.p. Procesný úkon ako každý právny úkon je prejavom vôle konajúceho subjektu. Pri procesných úkonoch platí princíp "teórie prejavu", a nie "teórie vôle". To znamená, že pri procesnom úkone, na rozdiel od úkonu hmotnoprávneho, nezáleží na tom, že prejav nezodpovedá skutočnej vôli konajúceho subjektu, že bol vyvolaný omylom; vždy je rozhodujúci iba jeho prejav. Každý procesný úkon je tak potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, t. j. podľa toho, ako bol navonok prejavený. Pri procesných úkonoch je tak rozhodujúci prejav vôle (platí tzv. teória prejavu, a nie teória vôle platiaca iba na súkromnoprávne úkony), súd teda prihliada len na to, čo bolo voči nemu prejavené a nie je rozhodujúce, či strana svojím úkonom zamýšľala niečo iné. Výkladom nemožno obsah úkonu dopĺňať či domýšľať alebo z neho vyvodiť závery, ktoré z neho nevyplývajú. Pri posudzovaní procesného úkonu strany sporu podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu. Žalobca síce vo svojom podaní uviedol, že postupník teda spoločnosť IFIS investičná fond, a.s. vstupuje z dôvodu prechodu práv a povinností do konania ako žalobca, avšak uvedené oznámenie zjavne vychádza z nesprávneho názoru (omylu) žalobcu, že k procesnému nástupníctvu dochádza automaticky, priamo zo zákona, bez potreby podania samostatného návrhu na zmenu. Z koncepcie ustanovenia § 80 C.s.p. je zrejmé, že samotný fakt, že po začatí konania prišlo k právnej skutočnosti, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, ešte sám o sebe nemá vplyv na okruh strán sporu. K procesnému nástupníctvu môže dôjsť len vtedy, ak žalobca s poukazom na konkrétnu právnu skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania, navrhne, aby do konania vstúpil nadobúdateľ práva alebo povinnosti, a ak súd takémuto návrhu vyhovie. Súd prvej inštancie správne posúdil podanie žalobcu o oznámení postúpenia pohľadávky ako podanie informácie súdu o vstupe postupníka do práv a povinností žalobcu, ktoré podľa jeho obsahu nemožno považovať za podanie kvalifikovaného procesného návrhu na zmenu subjektu na strane žalobcu. Tento výslovne uskutočnený úkon o podaní informácie nie je možné transformovať na iný úkon a prikladať mu iný než stranou sledovaný zmysel. To, čo chcel žalobca v skutočnosti týmto úkonom prejaviť nemá na posudzovanie obsahu úkonu žiadny relevantný vplyv. Správne súd prvej inštancie v súvislosti s posudzovaním úkonu žalobcu, zastúpeného advokátom, vzal na zreteľ čl. 11 ods. 3 C.s.p.
8. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď pri podaní z ktorého nebolo zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje nevyzval žalobcu, ako toho kto takéto podanie urobil, na odstránenie jeho vád v zmysle ustanovenia § 128 C.s.p. K uvedenej námietke odvolací súdu uvádza, že súd prvej inštancie nemal žiaden dôvod postupovať podľa tohto zákonného ustanovenia a odstraňovať vady podania, a to z dôvodu, že sporné podanie žalobcu neobsahuje žiadne vady, ktoré by bolo možné odstrániť. Z obsahu podania je zrejmé, že sa jedná o oznámenie žalobcu, adresované súdu, ktorý týmto informuje súd, že po začatí konania postúpil vymáhanú pohľadávku voči žalovanému na tretiu osobu, teda je z neho bez pochýb zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje. Z podania nevyplýva jeho nezrozumiteľnosť ani neurčitosť, pre ktoré by bolo potrebné vyzývať žalobcu na doplnenie či opravu neúplného podania. Pokiaľ by konajúci súd vyzýval žalobcu na rozšírenie jeho podania o nový procesný návrh, ktorý jeho pôvodné podanie neobsahovalo, podľa odvolacieho súdu by došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní, o to zvlášť, ak sa jedná o spotrebiteľský spor, v ktorom má žalobca
postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie slabšej strany sporu spotrebiteľa, ako na to poukázal i súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
9. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého v odvolacom konaní úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa obsahu spisu však žalovanému v odvolacom konaní nevznikla žiadna poplatková povinnosť a ani žiadne trovy právneho zastúpenia, je preto v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018 uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR).
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).