Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-1418-2014.pdf
PDF · 83.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/1418/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, Košice, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom AK Košice, Park Angelinum 2, v konaní o zaplatenie 1.749,19 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/340/2013-56 zo dňa 08. 07. 2014, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 158,82 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Mgr. Petra Masaroviča, advokáta so sídlom v Košiciach, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 16,34 na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka Mgr. Petra Masaroviča, advokáta so sídlom v Košiciach, vedený v H., a.s., pob. K. pod č. XXXXXXXXX/XXXX, VS:XXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd konanie podľa ust. § 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP) zastavil. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 158,82 € na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení predmetného uznesenia vo vzťahu k trovám konania okresný súd uviedol, že navrhovateľ zavinil zastavenie konania, preto ho zaviazal nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu. Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 178,84 €. Po preskúmaní vyúčtovania trov právneho zastúpenia dospel okresný súd k záveru, že pri výpočte odmeny advokáta je potrebné vychádzať z výpočtového základu 1 518,34 € t.j. zo sumy úverovej istiny v zmysle návrhu na začatie konania, nakoľko podľa názoru okresného súdu do výpočtového základu pre výpočet odmeny advokáta nemožno zahrnúť úrok z omeškania, ani ostatné príslušenstvá a poplatky, tak ako to urobil právny zástupca vedľajšieho účastníka. V uvedenej súvislosti okresný súd konštatoval, že ak je základom pre výpočet odmeny suma 1 518,34 €, tak odmena za jeden úkon právnej služby činí 71,37 €, čo pri odmene za 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie, písomné vyjadrenie) spolu s režijným paušálom 2 x po 8,04 € predstavuje celkom sumu 158,82 €, na zaplatenie ktorej titulom náhrady trov vedľajšieho účastníka zaviazal okresný súd navrhovateľa.
Proti predmetnému uzneseniu okresného súdu sa do výroku o trovách konania navrhovateľ odvolal a v odvolaní uviedol, že podáva v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré odôvodňuje tým, že v prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom podľa názoru navrhovateľa nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v ust. § 142 OSP a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. Zdôraznil, že účelnosť je vlastnosť, ktorá smeruje k naplneniu cieľa a je opodstatnená v prípade, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje jej medze. Účelnosť by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Podľa názoru navrhovateľa odmenu za úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v súdenej veci nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových procesne významných skutočností. Uvedené možno aplikovať aj na podanie advokáta zastupujúceho vedľajšieho účastníka, ktoré neobsahuje žiadne skutočnosti vzťahujúce sa na predmet sporu a skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a sú významné pre posúdenie veci samej. Podanie vedľajšieho účastníka je podľa názoru navrhovateľa abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Navrhovateľ v odvolaní ďalej uviedol, že cieľom združenia na ochranu spotrebiteľov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník -združenie na ochranu spotrebiteľov musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Vedľajší účastník je združením založeným na ochranu práv spotrebiteľov a teda sa prioritne predpokladá pomoc spotrebiteľom zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Z uvedeného je podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania nemá združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočností, že odporcom je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania, nie je možné podľa názoru navrhovateľa pripraviť sa na zastupovanie, v tej ktorej veci a teda naplniť podstatu úkonu právnej služby príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje a to bez uvedenia nových významných skutočností, vzťahujúcich sa na predmet sporu. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konania, v ktorom pre vstup združenia do konania nebol žiadny dôvod, iba podľa navrhovateľa zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu združenia do konania nebola ochrana práv spotrebiteľa ale len získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ust. § 220 OSP ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,61 € s DPH pozostávajúce z 1/2 tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 9,96 € s DPH a režijného paušálu k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 9,65 € s DPH.
K obsahu odvolania navrhovateľa sa vedľajší účastník na strane odporcu v podaní zo dňa 01. 10. 2014 vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že ak navrhovateľ vo svojom odvolaní voči trovám konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne konštatuje, že trovy vedľajšieho účastníka pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú účelne vynaložené trovy na uplatňovanie alebo bránenie práv odporkyne ako spotrebiteľa a že vedľajší účastník nevystupuje v konaní ako splnomocnený zástupca odporkyne, ale vstúpil do konania iba na základe oznámenia o vstupe do konania a bez súhlasu žalovaného spotrebiteľa, tak považuje za potrebné poukázať na ust. § 93 ods. 1,2 a 3 OSP, v zmysle ktorého sa ako vedľajší účastník konania môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len na návrh. Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka poukázal vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa na čl. 47 Ústavy SR a na ustanovenie § 93 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, teda má aj právo dať sa zastúpiť advokátom v súlade s § 24 a 25 ods. 1 OSP realizujúc tak ústavné právo na právnu pomoc pred súdmi. Vedľajší účastník zároveň poukázal na ust. § 16 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, v zmysle ktorého sa advokát ako nesporne odborne fundovaná osoba môže dať v rámci svojho splnomocnenia zastúpiť iným advokátom, resp. v pozícii účastníka konania v zmysle § 24 OSP zástupcom, ktorého si zvolil. Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa ďalej uviedol, že pokiaľ navrhovateľ argumentuje predpokladanou odbornou spôsobilosťou združenia v oblasti spotrebiteľského práva, tak považuje za potrebné poukázať na zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom znení, v zmysle ktorého pre vznik združenia a teda aj združenia, ktorého predmetom činnosti má byť ochrana práv spotrebiteľov sa nevyžaduje odborná spôsobilosť členov združenia. Vo vzťahu k právnej hodnote vstupu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania, vedľajší účastník uviedol, že má vedomosť o prípadoch, keď súdy neprihliadli na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských veciach ex offo a svojimi rozhodnutiami zaviazali žalovaných spotrebiteľov plniť v celom rozsahu aj napriek tomu, že časť resp. celý žalobou uplatnený nárok sa opieral o neprijateľné zmluvné podmienky, resp. premlčané nároky, preto je podľa vedľajšieho účastníka vstup združenia na ochranu spotrebiteľov do konania na stranu žalovaného spotrebiteľa potrebný.
Nadväzujúc na uvedené vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného súdu potvrdil a zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania vo výške 48,71 €, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom odvolaním navrhovateľa podľa ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o trovách vedľajšieho účastníka ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil.
Zo spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu sa pôvodne v žalobe označený navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 749,19 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26. 02. 2010 do zaplatenia.
V podaní zo dňa 09. 04.2014 Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom v Košiciach konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporkyne a zároveň žiadalo, aby mu súd doručil návrh na začatie konania, vrátane všetkých jeho príloh.
V podaní zo dňa 13. 06. 2014 sa vedľajší účastník na strane odporkyne vyjadril k obsahu žalobného návrhu a vo vyjadrení uviedol, že sa v danom prípade jednoznačne jedná o spotrebiteľský právny vzťah založený formulárovou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka vzniesol námietku premlčania, čo odôvodnil tým, že navrhovateľom uplatnené právo je premlčané.
V podaní zo dňa 01. 07. 2014 zobral navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. Navrhol, aby súd konanie zastavil. Vo vzťahu k trovám vedľajšieho účastníka uviedol, že trovy vedľajšieho účastníka v tomto konaní nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, na ktorú skutočnosť by mal súd podľa názoru navrhovateľa prihliadať a reflektovať a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať.
Uznesením č. k. 14 C/340/2013-56 zo dňa 08. 07. 2014 okresný súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá OSP, pretože dospel k záveru, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania.
Navrhovateľ v odvolaní namietal neúčelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia zo strany vedľajšieho účastníka s poukazom na zmysel a cieľ založenia združenia, ktorým je ochrana práv spotrebiteľov.
Po preskúmaní veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa odvolací súd uvádza, že pokiaľ navrhovateľ v odvolaní argumentuje tým, že vedľajší účastník by nemal mať nárok na náhradu trov konania, pretože v jeho prípade sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, tak uvedenú odvolaciu námietku navrhovateľa nepovažuje za opodstatnenú, pretože práve na základe vyjadrenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne zobral navrhovateľ bez uvedenia dôvodu návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, na základe čoho došlo k zastaveniu konania, čo je priaznivý výsledok pre žalovaného spotrebiteľa. Z uvedeného je zrejmé, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka je v príčinnej súvislosti s výsledkom konania a teda trovy vedľajšieho účastníka sú účelne vynaložené trovy konania. V súvislosti s tvrdenou neúčelnosťou trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vzhľadom na zameranie vedľajšieho účastníka ako združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľov, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol, že „vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“.
Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy právneho zastúpenia vo výške 158,82 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia podľa ust. § 219 ods. 1,2 potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 OSP. Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní predstavuje odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa) priznaná podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 2 písm. b/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v rozsahu 1/2 tarifnej odmeny ( za základ tarifnej odmeny považoval odvolací súd predmet odvolania) vo výške 8,30 € plus režijný paušál k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 8,04 €; spolu trovy právneho zastúpenia navrhovateľa v odvolacom konaní predstavujú sumu 16,34 €.
O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporkyne v odvolacom konaní rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149 ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.