Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_5C-7-2022.pdf
PDF · 121.7 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/7/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Luciou Šupenovou v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanej: V. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. M. R. M. XXXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR, o zaplatenie 754,76 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 165,48 Eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd konanie v časti o zaplatenie 589,28 Eur z a s t a v u j e.
III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 55,78 % v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky náhrady trov konania žalovaného.
odôvodnenie:
1.Dňa 14.03.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 737,76 Eur od žalovanej. Žalobca uviedol, že vyčíslená dlžná suma pozostáva zo 159 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období od 01.08.2008 do 31.10.2021. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou. V zmysle zákona predstavuje pohľadávka žalobcu sumu 754,76 Eur z toho istinu vo výške 737,76 Eur, pokutu vo výške 17,- Eur podľa § 10 Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,85 Eur. Zároveň navrhol, aby mu žalovaná zaplatila aj náhradu trov konania.
2.Okresný súd Lučenec vydal platobný rozkaz č.k. XC/X/XXXX-XX dňa 21.03.2022, ktorým uložil žalovanej povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 754,76 Eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur, alebo aby v tej istej lehote podala odpor s vecným odôvodnením na tunajšom súde. Zároveň žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 45,-Eur.
3.Žalovaná voči platobnému rozkazu v zákonnej lehote podal odpor, ktorý doručila tunajšiemu súdu dňa 28.04.2022 a odôvodnila tým, že predmetný nárok žalobcu je podľa jej názoru premlčaný. Odberné miesto elektrickej energie, za ktorú vymáha žalobca svoj dlh je vedené pod jej menom, nakoľko jej dcéra nebola v tom čase dospelá, bola maloletá. Byt nachádzajúci sa v T. zdedila po otcovi. Je prázdny, platia sa najnižšie povinné udržiavacie mesačné zálohy v sume 16,-Eur za odber elektriny. Elektrickú energiu platí naďalej, nakoľko je finančne náročné ju odznova zapájať. Platí sa už roky len nevyhnutný poplatok
za elektrické hodiny, čo by na pohon TV prijímača a spotreby elektriny nestačil. Jej a dcérin trvalý pobyt je v R. na M. R. M. XXXX/XX, kde platia za RTVS ako aj Magio TV z T-comu. (č.l. 23 spisu)
4.Na základe námietky žalovanej o premlčaní nároku žalobcu, tento vzal žalobu čiastočne späť svojim písomným podaním doručených tunajšiemu súdu dňa 16.05.2022, pričom poukázal na § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na jeho formuláciu, ktorá jasne hovorí o povinnosti vyzvať na zaplatenie úhrady do 60 dní od zistenia omeškania, nie odo dňa jeho vzniku. Ide o rozličné momenty, pričom zákonodarca si jasne zvolil subjektívny moment zistenia omeškania. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v súčasnosti eviduje 1,37 milióna platiteľov úhrad za služby verejnosti, a preto kontrolu platenia úhrad nevykonáva každý mesiac pri každom individuálnom platiteľovi zvlášť, keďže by šlo o mimoriadne nákladný a hospodársky neefektívny postup. K tvrdeniu, že žalovaný služby žalobcu nevyužíva uviedol, že pre určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle vyššie spomenutého § 3 písm. a) Zákona o úhrade: „Platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.“. V spojitosti s týmto kládol akcent na tú skutočnosť tvrdenú žalovanou, že služby žalobcu reálne nevyužíva a v tejto spojitosti poukázal na to, že pre určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle vyššie spomenutého § 3 písm. a/ nie je rozhodujúce, že či fyzická osoba využíva alebo nevyužíva služby verejnosti v oblasti televízneho a rozhlasového vysielania. Jediným kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady je skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. Úhrada za služby verejnosti je teda tzv. neekvivalentnou platbou, t. z. že povinný subjekt má povinnosť ju uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie (svojou povahou sa úhrada najviac približuje dani). Žalobca z databázy zistil, že žalovaná je odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste D. XX v T., teda spĺňa definíciu platiteľa podľa § 3 písm. a) Zákona o úhrade a je teda povinná platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu 589,28 Eur (za obdobie od 08/2008 do 02/2019). Z dôvodu čiastočného späťvzatia sa žalobca domáhal istiny vo výške 148,48 Eur za obdobie od 03/2019 do 10/2021, pokuty vo výške 17,- Eur a poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur, ako aj náhrady trov konania. (č.l. 32 spisu)
5.Z písomného podania žalovanej na dupliku žalobcu zo dňa 17.06.2022 má súd za preukázané, že v súvislosti s čiastočným späťvzatím v sume 589,29 Eur za obdobie od 08/2008 do 02/2019 súhlasila. Nesúhlasila ale s výškou uplatnenej pohľadávky žalobcom vo výške 148,48 Eur za obdobie 03/2019 do 10/2021. Neuznala ani nárok žalobcu pokutu vo výške 17,- Eur a poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur, ako ani náhrad trov konania. Požiadala súd, aby táto dlžná suma bola anulovaná. Na podporu svojho tvrdenia citovala § 6 sadzba úhrady ods. 2 zákona č. 340/2012. (č.l. 41 spisu)
6.Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 07.10.2021 vystavenej žalobcom má súd za preukázané, že žalovaná mala voči nemu nedoplatok ku dňu 31.10.2021 vo výške 739,61 Eur. Touto výzvou zároveň žalobca vyzval žalovanú, aby dlžnú sumu uhradila do 30 dní od doručenia tejto výzvy. (č.l. 3 spisu)
7. Zo sumáru predpisov a platieb má súd za preukázané, že žalovaná neuhradila žiadnu sumu za obdobie 2008 až 2021 v prospech žalobcu. (č.l. 4 spisu)
8.Z kópie doručenky doloženej žalobcom má súd za preukázané, že predmetnú výzvu o nedoplatku žalovaná prevzala dňa 30.10.2021. (č.l. 8 spisu)
9.Z potvrdenia Tarifnej ceny za úradnú zásielku zo dňa 03.09.2019 má súd za preukázané, že za platnosti cien do 30.06.2019 stála: Úradná zásielka (doporučene + doručenka + do vlastných rúk a podaj cez ePodaci hárok 1,45 Eur a za platnosti cien od 01.07.2019 už sumu 1,85 Eur. (č.l. 9 spisu)
10.Z kópie platobného dokladu SIPO II doloženého žalovanou má súd za preukázané, že za obdobie 03/2022 na adresu platiteľa B. Q. bol uhradený koncesionársky poplatok v prospech žalobcu na adrese: M. R. M. XX v R. v sume 4,64 Eur.
11.Z vyúčtovacej faktúry za dodávku a distribúciu elektriny por. č. XXXXXXXXXX za obdobie od 06.02.2021 do 11.02.2022 odberateľa - žalovanej na odbernom mieste XXXXXXX - D. XX-XX, XXX XX T. má súd za preukázané, že jej bol vyúčtovaný preplatok v sume 13,75 Eur. (č.l. 25 spisu)
12.Z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu v správe SBD R. odberateľom - žalovanou na adrese D. XX, XXX XX T. má súd za preukázané, že za obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021 vznikol na vyúčtovaní k 31.03.2022 na tomto odbernom mieste nedoplatok vo výške 86,02 Eur. (č.l. 44 spisu)
13.Z predpisu mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu platnej od 01.03.2022 s platnosťou od 01.02.2022 spoločnosťou SBD R. odberateľom - žalovaným na adrese D. XX, XXX XX T. má súd za preukázané, že mesačná zálohová úhrada činila celkom sumu 46,77 Eur a za obdobie od 01.08.2021 so splatnosťou od 01.07.2021 sumu 42,47 Eur. (č.l. 45-46 spisu)
14.Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďuje sa Rozhlas a televízia Slovenska ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania.
15.Podľa § 20 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príjmy Rozhlasu a televízie Slovenska sú: úhrada za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu.
16.Podľa § 1 Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom do 31. 12. 2012 tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).
17.Podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012 platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
18.Podľa § 1 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou , tento zákon upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania (ďalej len „úhrada“).
19.Podľa § 2 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, účelom úhrady je finančné zabezpečenie služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a televíziou Slovenska.
20.Podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. (ďalej len „platiteľ“)
21.Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady je Rozhlas a televízia Slovenska.
22.Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, (1) Platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c).
(2) Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.
23.Podľa § 7 ods. 1, ods. 2 Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, (1) Povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. (2) Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
24.Podľa § 8 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, kontrolu plnenia úhrady vykonáva vyberateľ úhrady.
25.Podľa § 9 ods. 6 písm. a/, b/ a c/ Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, platiteľ je povinný písomne oznámiť vyberateľovi úhrady do 30 dní odo dňa, keď došlo k skutočnosti a/ vznik, zmenu alebo zánik povinnosti platiť úhradu a zároveň túto skutočnosť preukázať, b/ vznik alebo zánik oslobodenia od povinnosti platiť úhradu podľa § 5 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať, c/ vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 a zároveň túto skutočnosť preukázať.
26.Podľa § 10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, (1) Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. (2) Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. (3) Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. (5) Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
27.Podľa § 11 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5 Zákona č. 340 /2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, (1) Výzva vyberateľa úhrady podľa tohto zákona sa platiteľovi doručuje na adresu na doručovanie písomností uvedenú v písomnom oznámení podľa § 9 ods. 7. Ak tejto adresy niet, výzva sa doručuje na adresu trvalého pobytu, sídla alebo miesta podnikania platiteľa. (2) Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. (3) Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 Eur. (5) Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde.
28.Podľa § 100 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
29.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
30.Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
31.Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
32.Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33.Súd v prvom rade konštatuje, že spor medzi stranami nemá povahu spotrebiteľského sporu v zmysle § 290 CSP, keďže nevyplýva zo zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou. V zmysle platnej právnej úpravy platiteľom úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS, je fyzická osoba, ktorá je dodávateľom elektriny evidovaná v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome; fyzická osoba sa teda stane platiteľom úhrady v okamihu, keď je zaevidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny. Úhrady za služby verejnosti, poskytované RTVS a ich príslušenstvo platiteľ neplatí na základe zmluvného vzťahu, ale táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona. Nejde pritom o zmluvný vzťah, a nie je významné, či ju platitelia služby RTVS využívajú. Z uvedeného vyplýva, že povinnosť platiť koncesionárske poplatky vzniká priamo zo zákona, ich výška a splatnosť je určená priamo zákonom. Žalovaná nie je teda na základe uvedeného v pozícii spotrebiteľa.
34.Žalobca je verejnoprávna inštitúcia zriadená zákonom č. 532/2010 Z.z., ktorej jedným zo spôsobov financovania je aj prijímanie úhrad za služby verejnosti v oblasti vysielania poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska podľa osobitného predpisu (§ 20 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 532/2010 Z.z.) Rozhlas a televízia Slovenska je podľa Zákona č. 340/2012 Z.z vyberateľom a príjemcom úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania ( § 1, § 4 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z) Žalovaná sa podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. považuje za platiteľa úhrady z dôvodu, že je fyzickou osobou evidovanou dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
35.Z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti súd mal za preukázané, že žaloba je dôvodná len čiastočne, a to z dôvodu premlčania. Z ustanovenia § 8, § 10, ods. 5 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, eklatantne vyplýva povinnosť žalobcu domáhať sa na súde zaplatenia nedoplatku na úhradách, poštových sadzieb a pokút. Žalobca preukázal, že žalovanému zaslal výzvu na zaplatenie nedoplatku listom zo dňa 07.10.2021, ktorú žalovaná prevzala dňa 18.10.2021, čo preukazuje žalobcom doložená kópia doručenky. (č.l. 8 spisu) Žalovaná v stanovenej lehote 30 dní poplatok nezaplatila.
K premlčaniu.
36.Žalovaná v rámci svojho odporu voči Platobnému rozkazu tunajšieho súdu zo dňa 21.03.2022 vzniesla námietku premlčania, na základe čoho navrhla zrušenie platobného rozkazu a zamietnutie žaloby. Z dôvodu vyššie uvedeného žalobca vzal žalobu čiastočne späť vo výške 589,28 Eur (za obdobie od 03/2019 do 10/2021) a domáhal sa zaplatenia istiny v sume 148,48 Eur, pokuty vo výške 17,-Eur a úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 Eur, ako aj náhrady trov konania. (č.l. 23 a č.l. 32 spisu)
37.Keďže zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania nároku žalobcu, súd skúmal v súlade s ustanovením § 100, § 101 Občianskeho zákonníka, či právo uplatnené žalobou je premlčané alebo nie. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal zaplatenia úhrady za služby v rámci obdobia 03/2019 do 10/2021 v sume istiny 148,48 Eur, pokuty vo výške 17,-Eur, úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním v sume 1,85 Eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobca sa žalobou pred čiastočným späťvzatím žaloby doručenej tunajšiemu súdu dňa 14.03.2022 domáhal zaplatenia úhrady in summa 754,76 Eur za obdobie od 01.08.2008 do 31.10.2021.
Podľa § 7 ods. 2 Zákona o úhrade za služby verejnosti, úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Žaloba na súd bola podaná dňa 14.03.2022, na základe tohto v rámci plynutia premlčacej lehoty (podľa § 101 Občianskeho zákonníka) žalobcovi vznikol nárok na úhrady za obdobie od 03/2019 do žalobcom uplatnenej lehoty 10/2021, čo predstavuje istinu v sume 32 x 4,64=148,48 Eur.
K otázke dvoch odberných miest. 38.Každá fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti v konkrétnom odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (t. j. platiteľ úhrady), je povinná platiť žalobcovi ako vyberateľovi a príjemcovi úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, a to v sume 4,64 Eur za každý aj začatý kalendárny mesiac, keď povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom ( § 7 Zákona č. 340/2012 Z.z.). Platenie úhrad za služby verejnosti poskytované žalobcom sa neviaže tak na pobyt platiteľa úhrady na adrese odberného miesta elektriny, ako ani na vlastníctvo rozhlasového alebo televízneho prijímača. Pre vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom nie je podstatné ani to, či platiteľ úhrady tieto služby skutočne využíva, t.j. vznik povinnosti platiť úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom sa viaže výhradne na evidenciu v zozname odberateľov elektriny. V prípade, že platiteľ úhrady podľa § 3 písm. a/ Zákona č. 340/2012 Z.z. je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, avšak len za podmienky, že vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže žalobcovi podľa § 9 ods. 6 písm. c/ Zákona č. 340/2012 Z. z., pričom v tom prípade by mu nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto vznikol od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oznámil a preukázal vznik takejto skutočnosti. Hoc est, v tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že do 31.12.2012 sa platenie úhrad za služby verejnosti spravovalo Zákonom č. 68/2008 Z.z., v zmysle ktorého bol odberateľ elektriny vo viacerých odberných miestach platiteľom úhrady len za jedno odberné miesto. Od 01.01.2013 došlo k zmene právnej úpravy, a od tohto dátumu sa platenie úhrad za služby verejnosti riadi Zákonom č. 340/2012 Z.z., pričom podľa tejto zákonnej úpravy platiteľ evidovaný ako odberateľ elektriny v domácnostiach vo viacerých odberných miestach platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady.
39.V danom konaní nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný bol príslušným dodávateľom elektriny v danom období evidovaný v evidencii odberateľov elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti, a to na odbernom mieste Ul. D. XXX/XX v T., čo potvrdila vo svojej výpovedi aj samotná žalovaná. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná žalobcovi v žalobcom kontrolovanom období 01.08.2008 do 31.10.2021 neoznámila a teda ani mu nepreukázala vznik nároku platiť úhradu len za jedno odberné miesto podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou tak, ako mu to vyplýva z dikcie § 9 ods. 6 písm. c/ Zákona č. 340/2012 Z.z.. Argumenty žalovanej na pojednávaní, že sa na vyššie uvedenej adrese v T. fyzicky nezdržiavala, na základe čoho podľa jej názoru jej nevznikla pohľadávka voči žalobcovi, nemôže podľa názoru súdu obstáť. Predmetnú nehnuteľnosť totiž zdedila a v tom období bola zapísaná ako jej vlastník, keďže dcéra bola maloletá. Nemôže obstáť taktiež argument žalovanej, že v tej dobe sa fyzicky nezdržiavala v T., ale sa zdržiavala v byte na adrese M. M.R. T. XX v R., ktorý podľa aj doloženého Platobného dokladu SIPO II samotnou žalovanou ešte v mesiaci 03/22 preukázateľne vlastnil jej otec, čo žalovaná na pojednávaní ani nepoprela. S poukazom na uvedené vyššie súd má za to, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný v časti po čiastočnom späťvzatí žaloby aj z tohto dôvodu. Žalovaná je totiž až do splnenia si oznamovacej povinnosti a preukázania tejto skutočnosti povinná platiť žalobcovi úhradu za odberné miesto aj napriek tomu, že sa tam nezdržiava. Možno tak zhrnúť, že vznik, zmena a zánik povinnosti platiť úhrady v nižšej alebo v žiadnej sume sa viažu k splneniu povinností odberateľa podľa § 9 ods. 6 písm. a/, b/ a c/, keď uvedené je expresis verbis upravené aj v § 5 ods. 1 a ods. 2 a v § 6 ods. 1 a ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
40.Obrane žalovanej, že žalobcovi platila koncesionárske poplatky na jednu nehnuteľnosť, a to na adrese M.R. M. XX v R., ktorej vlastníkom bol ale v rozhodnom období jej otec, z dôvodu ktorého mala za to, že nemusí platiť koncesionárske poplatky aj na adrese v T., kde sa reálne nezdržiavala, t.j. žalobca si pohľadávku voči nemu uplatňuje nedôvodne, nemožno priznať úspech. Žalovaná síce správne usudzuje, že úhrady za služby verejnosti poskytované žalobcom podľa Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou sa majú v prípade viacerých odberných miest hradiť zo zákona len raz, avšak uvedené platí výlučne len za splnenia si povinnosti upravenej v § 9 ods. 6 písm. c/ Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou. Pričom ako už súd uviedol vyššie, vlastníkom nehnuteľnosti na adrese v R. bol v rozhodnom období otec žalovanej, čo dokazovaním bolo aj preukázané.
41.Žalobcovi okrem úhrady istiny v sume 148,48 Eur vznikol aj nárok na zaplatenie úhrady za poštové sadzby vo výške 1,85 Eur, ktoré vynaložil podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona, a ktoré mu vznikli v súvislosti s odoslaním výzvy. V súdnom konaní bolo preukázané doručenie výzvy žalovanému dňa 18.10.2021 (č.l. 8 spisu). Keďže žalobný nárok nebol premlčaný v rozsahu istiny 148,48 Eur, pokuty vo výške 17 Eur ( v súlade s § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z.) a poštových sadzieb vo výške 1,85 Eur (č.l. 9 spisu- tarifné ceny za úradnú zásielku od 01.07.2019) súd v tejto časti žalobe vyhovel a na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom konanie zastavil v sume 589,28 Eur.
42.Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo žalobcovi v zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou, aj právo na pokutu vo výške 17,00 Eur. Žalovaná bola žalobcom vyzvaná na zaplatenie tejto pokuty, pokutu však napriek písomnej výzve nezaplatila. Žalobca vyzval v súlade so zákonom žalovanú na zaplatenie dlžných úhrad a pokuty, pričom v súvislosti so zaslaním písomnej výzvy vznikli žalobcovi náklady vo výške 1,85 Eur, predstavujúce vynaložené poštovné. Výška týchto nákladov bola preukázaná potvrdením Slovenskej pošty, a.s. a doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanej. Nárok na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vyplýva žalobcovi z § 10 ods. 2 Zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou.
43.Lehotu na plnenie určil súd v súlade s ustanovením podľa § 232 ods. 3 CSP, pretože na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie nezistil dôvod.
44.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 45.Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 46.Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 47. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 756,61 Eur s prísl. (737,76+1,85+17=756,61) Žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to o zaplatenie sumy 589,28 Eur z dôvodu žalovaným uplatnenej námietky premlčania, na základe čoho žalobca procesne zavinil zastavenie konania v tomto rozsahu. Nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí predstavoval sumu 167,33 Eur ( 148,48+17+1,85=167,33 Eur) Súd konštatuje, že v konaní bol žalobca úspešný v rozsahu 22,11 % a žalovaná v rozsahu 77,89 % t.j. čistý úspech žalovanej činí 77,89 % - 22,11 % = 55,78 %. Na základe tohto súd priznal nárok na náhradu trov žalovanej, a to v rozsahu 55,78 %.
48.Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné, súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, hoc est aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6Cdo 222/2016).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákona č. 233/1995 Z.z.).
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.